Keď sa dieťa zatvára v izbe a nekomunikuje, mali by sme spozornieť, radí psychologička

Máte pocit, že detí a teenagerov, ktorí by trpeli psychickými ťažkosťami, je viac ako kedysi?

Čísla hovoria jasne. Nárast psychických problémov u detí a násťročných sa dá vidieť dlhodobo. Počas pandémie aj po nej sa ešte zvýšil dopyt po psychologických a psychiatrických službách. Problém ale je, že v Prahe aj v niektorých regiónoch je ich nedostatok. Rodičia uvádzajú, že čakacie doby sú dlhé, a denne sa v praxi stretávam s tým, že mi telefonujú a zúfalo sa snažia aspoň niekam objednať. Šanca zohnať detského psychológa alebo psychiatra, ktorého starostlivosť by hradila poisťovňa, je takmer nulová.

Podľa čoho môžu rodičia zistiť, že sa ich dieťa dlhodobo necíti dobre?

Spozornieť by sme mali, kedykoľvek sa zmení správanie dieťaťa. Napríklad tak, že sa izoluje vo svojej izbe a prestáva s ostatnými komunikovať. Rodičia mi ale často hovoria, že nedokážu rozlíšiť, za čo môže obyčajná puberta a za čo vážnejšie psychické ťažkosti. Je dobré teda zistiť, či sa dieťa izoluje len od rodiny alebo aj od svojich kamarátov. Dôležitým signálom je tiež to, či pokračuje vo svojich obľúbených aktivitách, alebo od nich postupne upúšťa.

Svojim klientom radím: Nepotláčaj svoje emócie. Keď si smutný, buď smutný. Keď sa hneváš, hnevaj sa. A premýšľaj, čo to spôsobilo, čo sa v tebe odohráva a ako to vypúšťaš von.

Prejavujú sa úzkosti a depresie inak u teenagerov a inak u detí?

U mladších detí sa depresívne stavy prejavujú výraznejšími výkyvmi nálad – od smútku a neobvyklej mĺkvosti až k podráždenému správaniu s výbuchmi plaču. U násťročných sú depresívne nálady stabilnejšie, v niektorých prípadoch ich sprevádzajú hlboké pocity viny a strata radosti. Tieto depresívne nálady bývajú o niečo silnejšie ráno a nedajú sa ovplyvniť žiadnou vonkajšou udalosťou, nie je to bežný smútok.

Keď si takéto správanie rodič u dieťaťa všimne, čo má robiť?

Je dobré na to nebyť sám a obrátiť sa na odborníkov. Na veľa základných aj stredných školách je dnes školský psychológ. Ďalšou možnosťou sú pedagogicko-psychologické poradne, ktoré poskytujú psychologické poradenstvo. A potom už tu máme špecializovaných detských klinických psychológov, detských poradenských psychológov, pedopsychiatrov, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo súkromne. Rodičom radím, aby sa nenechali odbyť, a ak im odborník povie, že nikoho nového neprijíma, nech žiadajú ďalšie kontakty.

Čo s vami riešia dospievajúci na terapiách najviac?

Úzkosti a depresie. Časté je tiež sebapoškodzovanie a poruchy príjmu potravy, objavuje sa aj problematika transgenderu.

Stretávajú sa s tým, že by ostatní nebrali ich psychické problémy vážne?

Áno. Občas sa to stáva zo strany rodičov, občas zo strany učiteľov alebo spolužiakov. Pocity nepochopenia, ktoré kvôli tejto bagatelizácii vznikajú, potom vedú buď k tomu, že sa človek uzatvorí, alebo naopak získa potrebu svoje problémy ešte viac dávať najavo, napríklad pokusom zobrať si život.

Dokážem si predstaviť, že niektorí rodičia si psychické problémy svojich detí vyčítajú.

Je to tak. Rodičia sa často vinia za to, čo sa s ich deťmi deje. Niektorí v takých chvíľach panikária, iní sa niekedy tvária, že sa nič nedeje. Najlepšie je vnútorne spracovať zistenie, že sa s dieťaťom niečo deje, a snažiť sa prispôsobiť tejto novej situácii. Pocity viny nikomu nepomôžu. Ideálny postup je taký, že ako rodič získam o pocitoch dieťaťa čo najviac informácií, zorientujem sa v tom, čo a ako vníma, nájdem odborníkov a zmením svoj prístup a podmienky, v ktorých sa dieťa nachádza.

Akú rolu hrajú v psychike dospievajúcich sociálne siete?

Sociálne siete bohužiaľ krivia náš pohľad na svet. Vidíme na nich len šťastných, úspešných ľudí na dokonalých miestach a to sa premieta do našich pocitov. Dospelý človek má v tomto ohľade väčšinou kritickejšie myslenie a dokáže tú ilúziu prekuknúť, ale dieťa veľmi nie. Keď nadobudne dojem, že jeho život oproti životom ostatných v niečom kríva, objavia sa u neho pocity nedostatočnosti, nízkeho sebavedomia, sebahodnoty a márnosti. To všetko je pre depresívne stavy skvelou živnou pôdou.

Jana Růžičková vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovy. So svojimi klientmi rieši depresie, úzkosti, osobné krízy, vzťahovú problematiku alebo tiež stresové situácie a vyhorenie. Venuje sa dospelým, dospievajúcim aj deťom. Pôsobí v Prahe.

Elegancia na každý deň

Nakombinujte si outfity, v ktorých budete každý deň iná, ale stále očarujúca.

Do e-shopu