Je pomerne známy fakt, že povinnú školskú dochádzku zaviedla Mária Terézia. Nie je však úplne správny. Mária Terézia celoplošnú školskú dochádzku len odporúčala, vedela, že na ňu nie sú priestory ani potrebné množstvo učiteľov. Deti tak do školy chodili podľa úsudku rodičov, tretina z nich ju dokonca nenavštevovala vôbec. Všeobecnú povinnú školskú dochádzku na území Rakúsko-Uhorska ustanovil zákon až v roku 1869 a od tej doby hrozilo rodičom väzenie, keď deti do školy neposielali. Deti sa vtedy učili čítať, písať, počítať, náboženstvo a rovnako ako dnešné deti si nosili do školy desiate a občas sa nevyhli ani telesným trestom.
Od vzniku Československa sa vláda snažila, aby sa deti v dejepise učili viac o Slovanoch a menej o Habsburgoch.
Deväťročná školská dochádzka je pomerne novinka
Až komunisti po prevrate v roku 1948 zaviedli deväťročnú dochádzku pre deti vo veku od 6 do 15 rokov a medzi povinnými predmetmi sa objavila politická výchova. Na päť rokov sa dokonca zrušilo písanie, čo zvýšilo negramotnosť obyvateľstva. Od 60. rokov predmety pribúdali: telocvik, hudobná a výtvarná výchova, pracovné vyučovanie a ruština.
Škola, ako ju poznáme dnes
Dnes je povinná školská dochádzka deväťročná, základnú školu však môžu deti navštevovať maximálne do dovŕšenia 17. narodenín. Domáce vzdelávanie sa opäť vracia (bolo rozšírené medzi meštianskym obyvateľstvom v 18. storočí), aj keď len pre prvý stupeň, a telesné tresty sú striktne zakázané. Ako by sa asi dnes deti tvárili, keby ich všetky predmety učil vojnový invalid, bývalý dôstojník, náhodne vybraný sused alebo mladík, ktorý vie čítať a písať, ako to bolo bežné v začiatkoch povinnej školskej dochádzky?