Rozhovor s pôrodnou asistentkou: Prítomnosť muža pri pôrode nie je povinnosť. Ako sa spoločne pripraviť?

Pôrod je výsostne ženská vec, aké miesto pri ňom majú muži? Myslím teraz oteckov, partnerov žien.

Historicky je to veľmi zaujímavé. Čo ja viem, rola muža pri pôrode vždy spočívala v tom, aby žene zaistil bezpečie, pokoj a chránený priestor. Kedysi to znamenalo, že muž sa vo väčšine prípadov samotného pôrodu nezúčastnil, skôr dával pozor, aby sa neobjavilo nejaké divoké zviera, alebo rodičku čokoľvek neohrozilo. Aj v súčasnosti je rola muža podobná. Ženy si berú muža so sebou k pôrodu väčšinou práve preto, že sa potrebujú cítiť v bezpečí.

V akom zmysle?

Veľa žien dnes berie pôrod do svojich rúk a hľadajú si informácie, ako najľahšie a najbezpečnejšie priviesť bábätko na svet. Odporúčania a realita, ktorá je v pôrodniciach, na seba ale bohužiaľ trochu narážajú. Zdravotníci sú často preťažení, majú svoje životy a problémy a nie vždy sú voči rodičke úplne ústretoví. Muž preto robí žene nárazník, stará sa o to, aby mala pokoj a sám komunikuje s personálom.

Počas socializmu muž do pôrodnice nemal prístup, potom prišiel naopak tlak na to, aby muži pri pôrode boli. Bola to skoro povinnosť. Už sme v tom našli nejakú rovnováhu?

Už je to naozaj viac individuálne, niekto chce mať pri pôrode muža, niekto kamarátku a zažila som aj to, ako rodičku sprevádzala svokra. Dnes prebieha väčšia celospoločenská diskusia o tom, čo je pri pôrode potrebné, aby mala žena optimálne podmienky a uvoľnila sa. Väčšia prirodzenosť je aj vo voľbe mužov – keď sa na prítomnosť pri pôrode necítia, ženy na nich väčšinou už toľko netlačia. Aj preto, že majú veľa iných možností, máme tu profesionálne pôrodné asistentky aj duly, alebo si žena môže so sebou zobrať inú blízku ženu.

Čo teda mužov k pôrodom privádza?

Väčšina mužov dnes k pôrodom aj tak nakoniec ide. Majú rôzne motivácie, chcú byť pri tom, prežiť pôrod so svojou ženou, zažiť narodenie bábätka a stráviť spolu prvé chvíle. Potom hovoria, že je pre nich pôrod prelomovým životným zážitkom. Mám však šťastie, že pracujem s pármi, ktoré sú emočne vyzreté, zaujímajú sa o informácie, idú na predpôrodný kurz a prijmú zodpovednosť za dobrý pôrod. Ten potom ich vzťah ešte viac stmelí. U týchto mužov tiež často vidím veľký obdiv k ich ženám, keď zistia, čo zvládnu. Na druhej strane sú muži, ktorí hovoria, že už nič také nechcú zažiť, hlavne po náročných pôrodoch. A niekedy je muž z pôrodu viac vyčerpaný ako žena. Aj keď sa mu tiež vyplavujú do krvi nejaké hormóny, určite nie v takej miere ako ženám, ktorým práve hormóny pomáhajú, aby pôrod zvládli.

Spomenuli ste pôrodné asistentky a duly. Môžete nám urobiť poriadok v tom, ako ich odlíšiť?

Základný rozdiel je, aké služby môže pôrodná asistentka a dula poskytovať a teda aj v tom, aké musí absolvovať školenia. Pôrodná asistentka je vysokoškolsky vzdelaná zdravotníčka, ktorá musí mať reálnu prax, aby svoje povolanie mohla začať vykonávať. Kritériá sú pevne dané a kontrolované štátom. Dule naopak stačia rôzne druhy kurzov. Pôrodná asistentka žene poskytuje zdravotnú starostlivosť a zdravotné rady, stará sa o ňu po stránke fyzickej aj psychickej a stráži, aby bol pôrod bezpečný. Vie, ako predchádzať komplikáciám a ako ich riešiť. Úlohou duly je predovšetkým to, aby žene zaistila pohodlie, uľavila jej, či už fyzicky alebo psychicky.

Sama máte tri deti, pri koľkých pôrodoch ste boli ako pôrodná asistentka?

Je ich viac ako päťsto.

Keď sa vrátim k mužom, ako sa môže muž, ktorý chce byť pri pôrode, na túto udalosť pripraviť?

Jedna vec je, aby sa pripravil na to, že sa mu narodí dieťa, že je proces pôrodu veľmi špecifický a dosť mimo skúsenosť, ktorú bežne zažívame. Žena sa môže pri pôrode správať animálne, vydávať zvuky, vracať… Druhá vec je naučiť muža nejaké konkrétne úľavové techniky, ktorými môže svojej žene pomôcť – či už je to jemná masáž, spoločné pôrodné polohy, kedy sa žena o partnera rôzne opiera a podobne. Je to teda ako praktická, tak aj psychologická príprava.

Je tiež potrebné, aby si ľudia v páre vopred otvorene vykomunikovali, čo je pre nich ešte v pohode a čo už nie. Ako na to?

To je veľmi dôležité. Ak je muž k pôrodu dotlačený, nemusí to byť pre pôrod dobré. Niekedy potom ženy hovoria, že sa museli viac starať o muža ako o seba, a že im to skôr bralo sily. V páre musí byť vzájomná dôvera. Na predpôrodných kurzoch páry učím, že je dobré urobiť si medzi sebou dohodu, ktorá sa dá kedykoľvek z oboch strán vypovedať. Aby bolo jasné, že ak muž pocíti, že pri pôrode nemá byť, tak tam byť nemusí. Dobré je to povedať včas, aby si žena mohla zobrať k pôrodu niekoho iného. Úplne najlepšie je mať pri sebe napríklad pôrodnú asistentku alebo dulu, aj keď muž k pôrodu pôjde. Muž má potom možnosť odísť, žena nezostane sama a on nie je pod tlakom, že je všetko na ňom.

Navyše nie sú vzťahy vždy harmonické, niektoré ženy partnera nemajú, iné neotehotneli v ideálnych podmienkach.

Áno, dynamika párov je rôzna, takže aj žena sa môže rozhodnúť, že muž pri pôrode nebude. Ak je pre ženu prítomnosť muža nekomfortná, môže to totiž pôrod skôr brzdiť ako podporovať. Mala by mať muža pri pôrode preto, že ho tam naozaj chce, nie preto, že to tak robia kamarátky, alebo pretože sa bojí, že bude v takejto chvíli sama.

Z čoho mávajú muži pred pôrodom obavy?

Často z toho, či budú vedieť svoju ženu podporiť a budú jej na osoh. Hovorím im, že ich úloha je skôr zaistiť žene pokoj, aby na ňu nikto zbytočne nerozprával, môžu dozerať na to, či pije alebo niečo nepotrebuje, aby sa cítila dobre, môžu si zobrať na starosti administratívne úkony. Na ďalšiu pomoc potom môže muža v reálnom čase naviesť pôrodná asistentka, ktorá vie, ako žene uľaviť. A tiež poradí, ako s rôznymi strachmi pracovať.

Máme za sebou pôrod, nastáva obdobie, kedy sa život s malým človiečikom otočí hore nohami, muž aj žena sa učia žiť v novej pozícii. Na to sa dá nejako pripraviť?

To je perfektná otázka! Často sa tak sústredíme na pôrod, že nám vôbec nedochádza, že pôrodom iba všetko začína. Je dobré vedieť, že toto nastane, život s bábätkom bude iný. Veľmi odporúčam, a to aj mužom, pripraviť sa vopred na dojčenie, mať o ňom informácie a vedieť, že sa môže stať, že žena bude dojčiť 24 hodín denne. Je fajn vybaviť si dovolenku, alebo si napríklad zobrať home office, voľno. Je super, keď je aspoň 14 dní po pôrode otecko doma a pomáha. Kedysi sa viac dodržiavalo šestonedelie, kedy žena po pôrode odpočívala. Narodenie bábätka je zásadná zmena, pôrodný zážitok je intenzívny, žena potrebuje čas, aby všetko vstrebala, a je fajn, keď to partner chápe. Dnes máme mylný pocit, že žena bude tri dni po pôrode bežne fungovať…

Čo by ste si v Česku, kde pôsobíte, ešte priali pre rodiace mamičky aj ich mužov?

Priala by som si, aby sa zdravotníci viac školili v tom, čo je zdravé a čo funguje, a to podporovali, ako sa báť a sústrediť sa iba na komplikácie. Najviac sa ženy sťažujú na to, že v pôrodniciach nemajú dosť času a pokoj. Máme predstavu, že čím rýchlejší je pôrod, tým je lepší, ale tak to nie je. Zo skúsenosti viem, že pomalý a jemný pôrod môže byť pre ženu aj bábätko bezpečnejší. Väčšina žien krásne porodí, keď majú dôveru, pokoj a čas. Mužom by som ešte priala naozajstnú slobodu v tom, aby si bez tlaku a z radosti mohli vybrať, či pri pôrode budú alebo nie. Ako spoločnosť sme totiž zabudli, že pôrod je intímna záležitosť a ďalej ovplyvňuje sexualitu ženy a páru. Keď nerešpektujeme intímnu podstatu ženy a nepristupujeme k nej s úctou, vznikajú traumy.

O popôrodných traumách žien sa už hovorí, riešia traumy aj muži?

Určite, aj muži môžu po zážitku z pôrodu prežívať traumy. Trauma vzniká, keď človek zažíva strach o svoj život a zdravie alebo o život a zdravie niekoho blízkeho. A muž má pri pôrode hneď dvoch svojich blízkych ľudí – ženu a dieťa. Pozorovať pôrod zvonka môže byť navyše niekedy ešte náročnejšie ako rodiť, pretože muž v tej chvíli nevie, ako sa žena naozaj cíti. Zvonka môže niečo vyzerať hrozne a pre ženu je to pritom v poriadku.

A čo vás osobne na pôrode fascinuje?

Pôrod je úžasný zázrak a zároveň je vlastne strašne jednoduchý. Bábätko je vnútri, prejde pôrodnými cestami a je vonku. Na celej planéte sa to deje úplne rovnakým spôsobom.

Kristina Zemánková je pôrodná asistentka a psychologička, mamička Rozárky, Damiána a Adriana. Pôrody ju priťahovali od detstva, profesionálne nimi ďalšie ženy a ich mužov sprevádza od roku 2007. Je členkou českej profesijnej organizácie Unie porodních asistentek a venuje sa aj odborovému vzdelávaniu.