Koľko máte v škôlke mužských kolegov?
Keď som pracoval v súkromnej materskej škole, tak ich bolo viac, v štátnej jedného, teraz už žiadneho.
Bolo to iné na škole pri štúdiu predškolskej a mimoškolskej pedagogiky?
Nie, tam som bol jediný chalan v celom odbore.
Aké to pre vás je?
Nie je to niečo, čo by mi vadilo. Mám so ženami lepší vzťah ako s mužmi , sme v škôlke skvelá partia.
Čím to podľa vás je, že v materských školách a jasličkách je tak málo mužov?
Určite v tom hrajú rolu predsudky. Ja osobne som sa stretol s tým, že keď som robil pohovor do jednej materskej školy, tak sa ma pani riaditeľka spýtala, či si rodičia nemyslia, že som pedofil.
To u profesionála celkom zarazí. Reagovali podobne aj rodičia detí?
Osobne som sa s tým počas učiteľskej praxe nestretol, nemal som problém so žiadnym rodičom, ale veľa ľudí na to pozerá tak, že chlap k malým deťom nepatrí. Myslím si, že mužov zo škôlok vyháňa aj nízka prestíž učiteľskej profesie. Stretávam sa s názorom, že nič nerobíme, nič nevieme a máme stále prázdniny. No a v treťom rade je to finančná stránka, ktorá je veľmi nízka a nedokážem si predstaviť, že by s týmto učiteľským platom v materských školách mal vystačiť chlap, ktorý má živiť rodinu a má manželku napríklad na materskej. Musí vás to veľmi baviť, aby ste to šli robiť. Musíte mať pocit, že vám to ide, že vás to napĺňa.
Priali by ste si, aby muži pracovali v škôlkach vo väčšej miere?
Určite, ale nie je to vždy výhoda. Zažil som aj spoluprácu so starším kolegom, ktorý podľa mňa nemal prehľad, nesnažil sa deti vzdelávať a nemal prehľad o tom, čo by mali zvládnuť a vedieť. Keď som mu chcel poradiť, tak ma odbil, že má mnohoročné skúsenosti. Takže podľa mňa viac ako na pohlaví vždy záleží na konkrétnom charaktere. Chlap v škôlke nie je vždy výhra.
Rozumiem. Pýtala som sa aj preto, že ma zaujíma, čo nové môžu muži do škôlok priniesť. Môžu napríklad nahradiť mužské vzory deťom z rodín, kde otcovia chýbajú?
To určite. Poznám mamičku samoživiteľku, ktorá spomínala, že ma jej dcéra považuje za mužský vzor. Chlap je prínosný aj preto, že deti zažijú iný spôsob výučby, iný pohľad na vec. Mám pocit, že som v určitých ohľadoch prísnejší. Mám na deti väčšie požiadavky a menej sa o ne strachujem ako iné pani učiteľky. Väčšia disciplína je dôležitá napríklad u predškolákov, ktorých mám na starosti, pretože je to príprava do školy. Veľmi dbám na ich samostatnosť, dávam im malé úlohy na víkend. Keď niečo potrebujem, učím ich, aby to skúsili vyriešiť najskôr medzi sebou.
Myslíte si, že sa k vám deti správajú inak?
To mi nepríde. Možno je pravda, že niektoré citlivejšie deti vyhľadávajú radšej náruč pani učiteľky. Ja nie som úplne utešovateľ, nehladkám dieťa dvadsať minút po vláskoch. Namiesto toho mu poviem, že to bude dobré, pohladím ho, usmejem sa a za tri minúty už dieťa neplače.
Na Instagrame máte úspešný profil Chlap ze školky. Čo vás viedlo k jeho založeniu? Chceli ste bojovať proti predsudkom?
Prvý zámer bol inšpirovať ostatné pani učiteľky pri práci s deťmi. Veril som, že mám čo ponúknuť zo svojich vlastných skúseností. Písal som básničky, vymýšľal som rôzne pesničky, tak prečo by ich nemohli využiť ďalší, aby to malo nejaký zmysel? Založil som ho iba minulý rok v júni a chytilo sa to veľmi dobre, teraz už mám viac ako 10-tisíc fanúšikov. Pritom som veľmi obmedzený v tom, že nemôžem pridávať fotky detí – len so súhlasom rodičov. Napriek tomu, že tam dávam prevažne inšpiráciu na prácu s deťmi, má to veľký úspech, takže som to začal využívať aj na búranie predsudkov. Ľudia začali mať väčšie povedomie o tom, že nejaký chlap v škôlke existuje.
Ako ste si túto prácu vybrali? Smerovali ste len do školstva, alebo ste od začiatku vedeli, že chcete pracovať s deťmi v predškolskom vzdelávaní?
Pôvodne som sa hlásil na konzervatórium a chcel som byť hercom. Tam ma ale z dôvodu nedostatku pohybového talentu nezobrali. Tak som premýšľal, čo je asi herectvu najviac podobné. A blízko môjho bydliska bola stredná pedagogická škola. Povedzme si úprimne: učiteľstvo je každodenné herectvo. Učiteľ by mal vedieť hrať. Navyše boli aj predmety podobné: výtvarná, hudobná, dramatická výchova. A prešiel som aj cez talentovky.
Ale stále ste chceli byť hercom, alebo vás začala práca s deťmi baviť?
Asi do tretieho ročníka som bol presvedčený, že to robiť nebudem. Z detí som mal pomaly osýpky. Tá predstava, že nastúpim v dvadsiatich do škôlky a budem to robiť možno 40 rokov, ma desila. Plánoval som vtedy, že po škole skúsim ísť na DAMU.
Kedy sa to teda zmenilo?
Musel som absolvovať prax v jednej materskej škole a prístup pani učiteľky aj riaditeľky mi prišiel strašný. Žiadny program, príprava, namiesto toho čistá improvizácia. Nevidel som tam žiadnu lásku k deťom. Zdalo sa mi, že si to prišli iba odpracovať. V tej chvíli som si uvedomil, že by som to dokázal robiť lepšie. Po škole som nastúpil do súkromnej materskej školy. Tam som nebol spokojný, a preto som odišiel a nastúpil do štátnej materskej školy, v ktorej som dodnes. K tomu plánujem, že si časom, keď naberiem skúsenosti, priberiem štúdium školského manažmentu a jedného dňa sa možno stanem riaditeľom. Ale teraz sa chcem deťom v škôlke venovať naplno.
Takže teraz už si dokážete predstaviť, že naplníte svoj život výchovou detí?
Presne tak. Nakoniec som zistil, že táto práca mi ponúka všetko, čo som kedy chcel robiť. Môžem s deťmi nacvičovať divadelné predstavenia, vybláznim sa pri skladaní básničiek a pesničiek. Všetko môžem hneď realizovať. Je to na jednej strane hrozný risk a na druhej strane veľká zábava. Veľmi ma to baví. Kto iný vám dá navyše spätnú bezprostrednú reakciu. A deti ma motivujú byť lepším a lepším, pretože naozaj nie je nič horšie ako nudiace sa dieťa.
Dvadsaťdvaročný Daniel Zadina pôsobí v štátnej škôlke Vladivostocká v Prahe 10. Vyštudoval Strednú pedagogickú školu, v budúcnosti plánuje študovať školský manažment. Je slobodný a bezdetný, má úspešný instagramový profil Chlap ze školky.
Oblečenie a doplnky pre deti
Vyberte pre svojich najmenších príjemné a funkčné oblečenie, hračky a aj doplnky do izbičiek.
