Rozhovor so vzťahovými odborníkmi: Ako kovidová doba zamávala s partnerskými vzťahmi?

Posledné dva roky boli pre veľa párov náročné. Čo teraz páry riešia, s čím sa stretávate?

Martin: Zhrniem to, čo dnes zrejme vidí každý trochu pozorný pozorovateľ. Ako sa zmenili okolnosti, boli páry prinútené tráviť spolu oveľa viac času, ktorý mali predtým rozplánovaný úplne inak. Ani my s Janou nie sme výnimka. A mám dojem, že sa ukázalo, že mnoho ľudí spolu čas tráviť nevie, a to napriek tomu, že sa považujú za pár. Keď spolu skutočne zostanú doma a nemajú možnosť odísť za svojimi bežnými aktivitami mimo vzťah, nedokážu si s tým naraz poradiť. Niektoré páry to prežívali ťažko. Objavili sa u nich rôzne negatívne pocity ako napríklad neistota, ale aj nuda. Prirovnal by som to k situácii, kedy sa vypúšťa rybník. Postupne začne vykukovať všetko, čo bolo zatiaľ skryté pod pokojnou hladinou, všetky naplaveniny, všetko, čo sa možno aj roky neprečisťovalo.

Jana: Hovorí sa o tom, že čo bolo vo vzťahoch narušené už pred covidom, to sa dorazilo a páry sa rozišli, kým to, čo bolo pevné a zdravé, sa utužilo. Na príklade konkrétnych párov však môžem povedať, že to nie je úplne pravda. Páry, ktoré už pred covidom riešili typické ťažkosti – sú už dlho spolu, majú dom, deti, psy, manželka alebo manžel si našli niekoho iného a teraz zvažujú, či spolu zostať – naraz všetko ustáli a covidová kríza ich naopak zase spojila. Sme bežne zvyknutí, že všetko je dostupné, máme veľa možností, máme kam utiecť, keď chceme (ku koníčkom, cestovaniu…), nemusíme na nič čakať a nechce sa nám nič riešiť. Niekedy pritom zabúdame, že vzťah je práca a vyžaduje starostlivosť. Vlastne mi pripadá, že udržať si pekný vzťah je paradoxne ťažšie v čase, kedy je hladina pokojná a útočí na nás veľa lákadiel. Preto potom kríza, v ktorej ľudia cítia ohrozenie a neistotu, musia si poposúvať hodnoty a sú pokornejší voči tomu, čo majú, zafungovala pre veľa párov ako spojenie.

Zároveň celá situácia, ako vychádza aj z výskumov, viac dopadla na ženy. Na ne u nás, štatisticky, stále pripadá väčší podiel starostlivosti o domácnosť aj o deti. Ako si doma vykomunikovať, aby sa starostlivosť o rodinu férovo rozdelila?

Jana: Je vlastne trochu smutné, že si vôbec musíme položiť otázku, ako to urobiť, aby to bolo fér. V ideálnom prípade by malo byť automatické, že keď sa zmení situácia a teda aj systém, ako rodina funguje, partneri sa prispôsobia a o to, čo je potrebné urobiť, sa podelia. A pre veľa mužov už je to také bežné. Muž, ktorý nemá svoju ženu rád, bude jej nerád aj pomáhať. Keď má teda jeden v páre na starosti všetko a druhý minimum vecí, je to otázka základnej dosky vzťahu. Preto nepomôže stále si hovoriť o pomoc. Skôr je na mieste preskúmať, či je vo vzťahu dosť lásky.

Martin: Hovorili sme o tom, že vzťah je práca. Spresním to: vzťah je spolupráca, a to v dobrých aj zlých časoch. Spôsob, ako rodina funguje, sa neaktualizuje sám, ako napríklad smartfón. Je potrebné si z času na čas urobiť revíziu toho, v čom doma žijeme a čo je potrebné zariadiť, aby sa nám žilo stále rovnako dobre. Ak to má fungovať, musí niečo investovať každý. A ak sme navyše napríklad v neštandardnej situácii, aká je posledné dva roky, je potrebné si veľmi prakticky povedať, ako to teraz urobíme. Pokojne si spoločne spísať kroky a úlohy, alebo si ich zapísať do kalendára. Podstatné je nezabudnúť pri tom ani na spoločné pekné chvíle, neriešiť len to, kto vynesie smeti, kto povysáva a koľkokrát týždenne budeme utierať prach.

Ako sa teda navzájom v páre rozprávať o svojich potrebách?

Jana: Často počúvame: Keď s niečím nie si spokojná, tak mu to povedz! Musíte si to vyrozprávať! Lenže si uvedomte, že komunikovať v páre často veľmi nevieme, takže už samotná komunikácia býva najväčšie úskalie, ako sa s partnerom podeliť o vlastné potreby. Ľudia nevedia, ako o svojich potrebách hovoriť, aby z toho nebola len rozbuška. Vlastne platí, že si navzájom skôr nerozumieme ako rozumieme a naša komunikácia je neustále mapovanie priestoru, ktorý je medzi nami a druhými ľuďmi. Na každého tiež platí niečo iné. Niekomu stačí jasná prosba, aby povysával, iný to potom na just neurobí. Univerzálne rady nie sú veľmi nápomocné, každý pár musí zistiť, aký typ komunikácie u nich funguje a ako si povedať o pomoc tak, aby druhý prosbu naozaj počul. Platia zároveň všeobecnejšie komunikačné pravidlá: predovšetkým žiadne výčitky a žiadne porovnávanie toho, čo kto kedy pre rodinu urobil alebo neurobil.

Martin sa išiel postarať o vašu malú dcérku, ktorú náš rozhovor veľmi nenadchol, tak ďalšia otázka je pre vás, Jana. Dohodnúť sa, kto bude práve variť, upratovať a učiť sa s deťmi, je jedna vec, nie je to ale všetko. Čo robiť pre vzťah ako taký, akým spôsobom sa o neho starať, aby sa nerozplynul v praktických záležitostiach a v rutine?

Jana: Ľudia to neradi počujú, ale o vzťah je potrebné starať sa vedome a aj vzťahové, intímne veci si plánovať. Minimálne v krízovejšom období, ako je napríklad teraz okolo covidu, to často ani inak nejde. Chcete do budúcnosti vzťah udržať? Ak áno, neriskujte, že o neho prídete, pretože budete len stroje na starostlivosť o domácnosť, na výchovu, na peniaze… Ak sa vzťahu nebudete venovať, rozpadne sa. A základom každého vzťahu je byť spolu, urobiť si na seba čas. Vzťah rodičov je potom to, čo robí rodinu rodinou. Veľa ľudí s deťmi stroskotá napríklad na tom, že spolu partnermi nechodia večer spať. Jeden zaspí s deťmi, keď ich uspáva, druhý na neho čaká a vytuhne medzitým pri televízii. Je skvelé robiť veľa vecí pre deti, lenže aj pre ne je základom pekný vzťah mamy a otca, to si z rodiny odnesú. Vzťah by mal mať prednosť, aj keď je to v dnešnej dobe, veľmi orientovanej na deti, kacírska myšlienka. Starať sa o vzťah je rovnako nevyhnutné, ako čistiť si zuby. Každý vzťah pritom zase potrebuje niečo iné – niekto sa potrebuje viac rozprávať, niekto viac objatí, my napríklad chodíme po horách.

Ak hovoríme o covidovej dobe ako o kríze, ako ju môžeme naopak zúročiť, čo dobré si z nej pre vzťah odniesť?

Jana: Uvedomme si, že primeraná a krátkodobá frustrácia je pre človeka už od detstva dôležitá súčasť jeho vývoja. Kríza nás niekam posúva a to je pozitívne. Nie je od veci si aj takéto obdobie nejako zaznamenávať, reflektovať ho – fotiť sa, natáčať si videá…

Robíte to?

Martin: Robíme. Máme zložku, ktorá sa volá Pandemické výstupy na Ještěd. Točíme aj videá, či už sami, alebo s deťmi.

Čo robiť vo chvíli, keď vidím, že u partnera už nejde len o bežnú frustráciu, ale začne mať vážnejšie psychické ťažkosti? Pretože aj tých medzi ľuďmi, bohužiaľ, pribúda.

Martin: Je určite potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

Jana: A to včas. Páry, ktoré riešia vzťahové problémy, chodia do poradne často až v terminálnom štádiu vzťahu, kedy už sa nedá zachrániť. Pritom by sa dalo niečo robiť, keby prišli na jedno alebo dve sedenia včas. Rovnako keď mám akýkoľvek psychický problém, alebo vidím, že sa s ním trápi môj blízky, je vždy lepšie vyhľadať odbornú pomoc včas. Platí to aj u detí, u ktorých tiež narastajú psychické ťažkosti, poruchy príjmu potravy, samovraždy. Kľúčové je nenechať ťažkostiam priestor na prehĺbenie.

Veľa ľudí riešilo aj opačnú situáciu – neuviazli so svojimi blízkymi doma, ale naopak ich veľa týždňov aj mesiacov kvôli najrôznejším reštrikciám nevideli. Máte nejaké odporúčanie týkajúce sa starostlivosti o vzťah pre tých, ktorí žijú vo vzťahu na diaľku?

Jana: Vzťahy na diaľku sú špeciálne v akomkoľvek čase. Kto takýto vzťah zvláda, je výnimočný. Vzťah na diaľku je náročný na kreativitu, s ktorou je potrebné si sprostredkovať blízkosť, keď sa navzájom nemôžeme dotýkať.

Martin: Napadlo mi, že keby sme sa s Janou nemohli stretnúť, mohli by sme si posielať nosené tričká, navoňané naším obľúbeným parfumom. Oxytocín, takzvaný hormón lásky, ale hlavne zdieľania a intimity, sa jednoducho nevytvára cez Zoom. Je potrebné si uvedomiť, aké sú reálne možnosti a ako čas odlúčenia konkrétne a prakticky preklenúť. Je fajn sa rozprávať o tom, čo bude, keď sa situácia zase zmení, na čo sa tešíme. A tiež si zaspomínať. Šťastie má totiž tri stavy: tešenie sa, prežívanie a spomínanie.

Jana: Ľudia toho zvládnu veľa, ale musia v tom vidieť zmysel. Vidina zmyslu nás poháňa dopredu. Platí to aj pre vzťahy, či už ich práve prežívame na diaľku alebo nie. A dodala by som, že pre každý vzťah je tiež veľmi dôležitý humor – každý pár má svoj humor, často veľmi špecifický.

Ak niekto dospeje k tomu, že jediné riešenie je naozaj rozchod alebo rozvod, ako tým prejsť dôstojne a nepoškodiť seba ani deti?

Martin: Podobne, ako keď si odlepujeme z pokožky náplasť, teda rýchlo. Rozvod nie je o výhre, pár a rodina už prehrali. Človek po rozchode získa slobodu a možnosť začať odznova. Aj preto by sa mal snažiť mať rozchod alebo rozvod čo najskôr za sebou.

Jana: A to platí v akejkoľvek dobe. Aj keď teraz, v čase covidu, mali ľudia kvôli všeobecne väčšiemu napätiu tiež väčšiu tendenciu strácať pri rozchodoch slušnosť a dôstojnosť. Rozvody sú počas covidu drsnejšie, ľudia sú schopní byť na seba veľmi zlí. Moja rada znie, aby mysleli na to, čo si o svojom dnešnom správaní budú myslieť v budúcnosti, keď aktuálna situácia pominie, a keď sa na seba budú pozerať spätne. Odporúčam nehádať sa pred deťmi a pri rozchode oddeliť, čo je partnerská a čo rodičovská záležitosť. Ak dohoda viazne, je možné požiadať aj mediátora, aby s komunikáciou pomohol. Uvedomte si, že aj vzťah, ktorý skončil, mal zmysel.

Využijte akci 2+1 balení kávy zdarma

Vychutnejte si svou oblíbenou kávu ještě výhodněji. Ke dvěma balením zrnkové, mleté i instantní kávy všem držitelům TchiboCard přibalíme jedno další zdarma.

Do e-shopu