Hurá, prázdniny! Ako ich s deťmi plánovať a pripraviť sa aj na ich koniec.

Kam s ním a ako mu zobrať telefón z ruky?

Rodičia sa často postavia aj na hlavu, aby dieťa počas prázdnin zabavili, ale hlavne tie staršie nad tým niekedy ohrnú nos. Lenže nechať ich voľne behať po uliciach tiež nie je možnosť. Keď niekto nemá po ruke babičku a deda, čo by mal s deťmi podniknúť, aby mali naplnené prázdniny?

Ako veľmi by sme vlastne deťom mali plánovať prázdniny? Je dobré nechať ich tiež sa trochu nudiť?

Veľmi záleží na tom, koľko majú deti rokov. Čo sa však nudy týka, vo všeobecnosti sa dá povedať, že dnešné deti a dospievajúci sa príliš nevedia nudiť, čo pravdepodobne významne súvisí s rozvojom sociálnych sietí a internetu vôbec. Na trénovanie nudy sú tak prázdniny celkom dobrou príležitosťou. Vďaka nude totiž deti rozvíjajú svoju kreativitu a schopnosť zisťovať, čo ich napĺňa a robí im radosť. Súčasne dochádza aj k tomu, že sa dieťa naučí s nudou pracovať a nezaskočí ho ani neskoršom veku, kedy prirodzene prídu monotónne dni – bude s ňou už vedieť pracovať a transformovať do aktívnejšieho trávenia času.

Odporúčala by som, aby si rodič vymedzil s dieťaťom priestor a čas na „plánovanie prázdnin“ a vytvoril tak príležitosť na diskusiu o tom, čo by si každý z členov rodiny prial cez prázdniny zažiť, vidieť, vytvoriť, vyskúšať.  Či už spoločne alebo každý sám. Kľúčové na tom je, aby to bol rodinný „projekt“, nie len diktovanie dieťaťu, ako bude tráviť čas v prípade, že rodičia budú v práci alebo sa mu nebudú môcť venovať. Určite je teda dobré pamätať na to, aby aj dieťa mohlo adekvátne k veku vyjadriť svoje priania a požiadavky na trávenie svojho voľného času.

Ako by podľa vás vyzeral ideálny mix prázdninových aktivít pre dieťa?

Priala by som všetkým deťom aj rodičom, aby si deti počas letných prázdnin užili čas bez školskej záťaže, stresu a hodnotiacej atmosféry, ktorú zažívali predchádzajúcich 10 mesiacov vo väčšej či menšej miere. Domnievam sa, že či už dieťa pôjde na tábor, chalupu s prarodičmi, výlet s kamarátmi či dovolenku s rodičmi, vždy je žiaduce, aby bol podporený zdravý vývoj dieťaťa, jeho zvedavosť, aktivita, dôvera v samostatnosť a radosť z nových zážitkov. Podľa mňa teda nie je nutné, aby dieťa malo perfektne pripravený program a plán na každý deň prázdnin, ale aby sa aj v nude a zlom počasí dokázalo zabaviť.

Leto ako obdobie slobody, ale aj väčšej dospelosti

Prázdniny všeobecne znamenajú viac slobody a tým pádom aj príležitosť viesť deti k väčšiemu osamostatneniu. Neznamená to, že necháte dieťa zvlčiť, naopak môžete túto situáciu využiť ako výchovný posun.

Od akého veku vám príde rozumné začať deti viac osamostatňovať?

Na túto otázku je opäť veľmi ťažké odpovedať. Osobnosť každého dieťaťa je natoľko špecifická a individuálna, že sa nedá určiť vek, kedy je dobré dieťa začať osamostatňovať. Z určitého pohľadu je však možné povedať, že pripravovať dieťa na samostatnosť a súčasne dôverovať jeho schopnostiam by sme mali ako rodičia vždy, samozrejme však miera prípravy k samostatnosti musí zodpovedať veku dieťaťa a jeho osobnostným vlastnostiam. Niektoré deti sú úzkostlivejšie, bojácnejšie, iné idú do vecí viac „po hlave“. Za jednu z mnohých úloh rodičovstva považujem posilňovať sebadôveru dieťaťa takým spôsobom, že ho necháme objavovať svet vlastnou cestou, pričom rodič vedľa neho zostáva jeho kompasom a radcom s otvorenou náručou.

Akým spôsobom by ste to odporučili počas prázdnin robiť?

Napríklad letný tábor býva pre deti ich prvým stretnutím so samostatnosťou. Aj keď sú tu vedúci a iné deti, často to býva prvá skúsenosť dieťaťa, kedy sa musí spoľahnúť samo na seba v novom prostredí, čo preň môže predstavovať psychickú záťaž a preverí nielen jeho socioemočné schopnosti.

A z opačnej strany… mali by mať deti počas prázdnin stále nejakú štruktúru dňa, ktorej sa držia?

U dnešných detí vidíme čoraz častejšie, akú kľúčovú úlohu v ich živote hrá štruktúra a režim, o ktoré sa môžu oprieť. Predovšetkým im to pomáha sa vo svojom živote lepšie orientovať a porozumieť mu. Preto by aspoň základná štruktúra dňa mala byť aj počas prázdninových dní zachovaná, ak to situácia umožňuje. Často postačí, keď má dieťa denne aspoň jednu aktivitu, ktorá sa nemení ani počas prázdnin a môže sa na túto „istotu“ spoľahnúť. Čím mladšie dieťa, tým viac by som to odporučila.

Ako s nimi vhodne prediskutovať hranice, čo je počas prázdnin ešte dovolené a čo už nie?

Ako som už spomenula, som presvedčená, že s deťmi sa dá dohodnúť takmer vždy. Je ale potrebné byť otvorený kompromisom. Platí, že rodič má mať posledné slovo, ale ak dieťa skompetentníte tým, že mu dáte priestor na jeho priania a názor, verím, že sa vám dohoda bude uzatvárať oveľa ľahšie a bez väčších emócií na oboch stranách. Potom je dôležité si tiež povedať, čo bude nasledovať, keď sa dohoda poruší, aby dieťa malo jasnú predstavu a menej argumentov pre prípadné neskoršie vyjednávanie s rodičom ☺

Letný tábor môže byť paráda aj záplava slzičiek

Vrcholom môjho leta bol vždy letný tábor. Na tom prvom som ešte trochu plakala – hlavne kvôli historke s príšerou, ktorá behá v lesoch okolo chatiek – ale potom sa to našťastie nejako samo urovnalo. Plačkov bolo ale na každom turnuse viac než dosť.

Letný tábor môže rodičom priniesť až 14 dní pokoja na duši, že dieťa má super program, je v prírode a rozvíja aj svoje sociálne schopnosti. Má zmysel ich ale na tábor prehovárať, keď sa im nechce?

Letné tábory sú veľmi efektívny spôsob, ako môžu deti stráviť časť svojich letných prázdnin. Určite by ale rozhodnutie o prihlásení dieťaťa na tábor malo byť spoločným rozhodnutím, teda rodičov aj samotného dieťaťa. Dieťa by samo malo chcieť na tábor ísť a v najlepšom prípade sa potom naň tešiť. Je dôležité tiež zvážiť osobnostné charakteristiky dieťaťa, nie každé dieťa je „táborový“ typ. Letné tábory môžu byť predovšetkým pre menšie deti veľmi náročným prostredím v mnohých oblastiach. U starších detí zase existuje riziko, že im tábor bude pripadať „nudný a trapný“ alebo by radšej trávili čas pri počítači alebo v prostredí, ktoré je pre ne bezpečné a známe. V poslednom čase všeobecne vnímame väčšiu nechuť u starších detí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a o to viac, keď s tým súvisí nutnosť odložiť telefón. Tu by som odporučila, aby rodičia ponúkli dieťaťu inú motiváciu, ktorá môže mať podobu napríklad tematického zamerania tábora, ktoré je dieťaťu blízke alebo absolvovanie tábora s dobrým kamarátom.

Vnímam aj potrebu dieťa ubezpečiť, že rodičia nevyužívajú tábor ako prostriedok na to, aby si od dieťaťa „oddýchli“ alebo ho „odložili“. Naopak je veľmi dôležité, aby dieťa bolo podporované v tom, že na tábor ide, aby zažilo nové dobrodružstvá a spoznalo aj nových kamarátov. Odporúčam rodičom, aby dieťa tiež uistili, že keby sa čokoľvek prihodilo, môžu za ním prísť, zavolať si alebo dokonca tábor prerušiť. Komunikovať vecne vopred aj o prípadných nepríjemných situáciách, ktoré môžu nastať.

Mali by ste nejaké odporúčanie, čo písať do listov? My sme sa na ne vždy tešili, ale v niektorých deťoch môžu asi vyvolať ešte väčší smútok.

Je dobré, keď dieťa na tábor ide s niekým, koho pozná už pred samotným odjazdom. So spolužiakom, kamarátom, súrodencom alebo s niekým, s kým už má nejaký vzťah a môže mu dôverovať. V prípadoch, že je potom dieťaťu smutno za rodičmi, môže táto blízka osoba pomôcť a dodať dieťaťu pocit bezpečia. Smútok je prirodzený a obvykle k nemu vo väčšine prípadov na tábore dochádza vždy, či už v menšej alebo väčšej miere. To je potom tiež práca pre vedúcich na tábore, aby dieťa dokázali utešiť, povzbudiť a zamestnať programom, ktorý bude dieťaťu prinášať radosť a zábavu.

Ak naopak dieťa z tábora píše zúfalé listy, alebo v súčasnosti už asi skôr smsky, je lepšie ho vyzdvihnúť a odviezť si ho domov?

Je to veľmi individuálne, každé dieťa je iné. Veľmi často je odpočinok obojstranný, nielen rodičov od detí, ale aj odpočinok detí od rodičov. Samozrejme, že ak dieťa na tábore plače, je mu smutno a časom sa to nezlepšuje, je na zvážení, aby rodičia prišli. Určite by som ani nepodceňovala žalostné telefonáty detí, ktoré chcú z táborov odísť. Stáva sa, že rodičia bagatelizujú tieto volania so slovami “to sa poddá, len nech sa vyplače“, a potom v septembri odborníci riešia, že sa dieťa bojí ísť kamkoľvek samo a je úzkostlivé. Ale tieto prípady sú výnimočné.

Raz príde september, pozor na tvrdý dopad

Ja osobne som mala školu rada. Mala som tam veľa kamarátov, a keďže učenie mi išlo pomerne hladko, tak som sa vlastne po dlhom voľne naspäť do lavice aj trochu tešila. Nie všetky deti to ale majú rovnako.

My dospelí to tiež poznáme, že po dovolenke sa nám ťažko vracia do práce a deti to majú určite rovnako. Môžeme ich nejako na návrat do školy pripraviť?

Poznám celkom jednoduchý, ale často účinný tip – povedať dieťaťu, že škola začína všetkým deťom rovnako a nie je v tom samo.

Ako to urobiť a kedy s tým počas prázdnin začať?

Domnievam sa, že najneskôr týždeň pred začiatkom školského roku je vhodné dieťa začať na školu pripravovať napríklad už len tým, že sa o tom začneme s dieťaťom rozprávať, empaticky s ním hovoriť o tom, že ako rodičia rozumiete tomu, že nechce, aby prázdniny skončili a že s tým prichádzajú obavy a nervozita. Tiež pomáha externá motivácia v podobe nákupu novej aktovky či nových farebných fixiek, ktorých vôňu si potom často všetci nesieme až do dospelosti. Súčasne je potrebné normalizovať túto „nepohodu“ dieťaťa, s ktorou sa bude v živote ešte veľakrát stretávať.

Dúfam, že za túto otázku mi niekto školopovinný nehodí do schránky výhražný list, ale mali by sa deti aj cez prázdniny učiť?

Mali by čítať, byť zvedavé, spoznávať seba a svoje okolie, teda učiť sa nové veci, ktoré život prináša každý deň, nie sedieť nad učebnicou matematiky a oprašovať násobilku.