Test: Skúsila som pripraviť sušené „mäso“ z hlivy. A naozaj chutí ako pravé jerky!

Bola som k tomu skeptická. Tak ako ku všetkým podobným sľubom a receptom. A práve to pravdepodobne umocnilo moje prekvapenie, ktoré nasledovalo po prvom ochutnaní. Páni!

Tieto sušené hubové kúsky majú takú až umami chuť a dokonca prešli aj testom u môjho osemročného syna, ktorý huby nemá rád. Zámerne (ospravedlňujem sa) som mu hlavnú surovinu neprezradila (nepýtal sa). Domáce sušené „mäso“ mi pochválil a pýtal sa, či ho nabudúce urobím znova. Nakoniec som mu zloženie receptu odtajnila a našťastie mi to odpustil. Dokonca si dal ďalší kúsok.

Ak stále váhate, či to vyskúšať, nemáte sa čoho báť! Dobrých dôvodov je hneď niekoľko. Či už preto, že z akejkoľvek príčiny preferujete vegánsku/vegetariánsku stravu, radi experimentujete, alebo sa snažíte myslieť aj na životné prostredie a kvôli tomu obmedzujete konzumáciu hovädzieho mäsa.

4 veci, ktoré sa hodí vedieť, než sa pustíte do sušeného „mäsa“ z hlivy

1. Hlivu nekrájajte, ale trhajte!

Skúšala som obe možnosti. Keď hubu budete krájať, po vysušení sa vám rozpadne. Preto ju radšej trhajte po vláknach. Ja som trhala na kúsky široké asi pol centimetra. Vďaka trhaniu navyše získajú jednotlivé kusy rôzne tvary a aj vzhľadovo potom viac pripomínajú jerky.

2. Dochutenie je naozaj dostatočné!

Možno sa vám bude zdať, že marináda je málo slaná. Nenechajte sa ale pomýliť! Hliva sa počas sušenia skutočne dosť scvrkne, čím sa aj zvýši koncentrácia chuti marinády. Nepridávajte preto viac soli.

3. Pečenie vs. sušenie

Možno sa, rovnako ako ja, na internete dočítate, že nemusíte jerky sušiť (čo zaberie veľa času), ale môžete ho prudko upiecť na vysokej teplote pár minút. To neodporúčam. Pečením získate skôr také hubové chipsy, zatiaľ čo pri sušení si kúsky zachovajú ľahkú pružnosť a to je práve jeden z dôvodov, prečo chutia ako mäsový originál.

4. Skladovanie

Po usušení nechajte jednotlivé kúsky vychladnúť a zavrite do dobre tesniaceho pohára. Ale pozor! Ak máte radšej žuvavejšiu konzistenciu a nevysušíte hubu úplne, zjedzte ju ideálne hneď, inak by mohla splesnivieť. Ak ju ale vysušíte úplne, vydrží v pohári pokojne týždeň, v chladničke aj mesiac.

Recept na domáce sušené „mäso“ z hlivy ustricovej

Recept je naozaj ľahký a rýchly. Z uvedených ingrediencií vytvoríte kúsky, ktoré naplnia pohár s objemom cca 250 ml. Všetko navyše zvládnete v rúre (nepotrebujete žiadnu špeciálnu sušičku).

Ingrediencie:

• 300 g hlivy
• 2 lyžice worchestru (alebo pre vegánov: sójovej omáčky)
• 2 lyžice olivového oleja
• 2 lyžičky údenej papriky (alebo obyčajnej sladkej)
• 1 lyžička sušeného cesnaku
• 1 lyžička sušenej cibule
• 1 lyžica vínneho octu
• 1 lyžička medu (alebo pre vegánov: javorového sirupu)
• 2 štipky soli
• ½ lyžičky tekutého dymu

Postup:

1. Všetky ingrediencie (okrem hlivy) zmiešajte v miske.
2. Natrhanú hlivu rukami dobre premiešajte so vzniknutou marinádou.
3. Nádobu s ochutenou hlivou prekryte potravinovou fóliou a nechajte odstáť aspoň 2 hodiny.
4. Na plech vyložený papierom na pečenie poukladajte jednotlivé kúsky hlivy tak, aby sa neprekrývali.
5. Sušte v rúre na 90 stupňov. Dĺžka sušenia závisí od toho, aká vodnatá bola vaša hliva a aké veľké kúsky ste urobili. Ja som sušila 3 hodiny, ale najlepšie je priebežne ochutnávať. Pred testom nechajte daný kúsok vychladnúť, pretože až po vychladnutí vyjde na povrch skutočná aktuálna konzistencia. Tá finálna by mala byť ľahko mäkká, nie príliš žuvavá. Hliva sa ale dá vysušiť aj do chrumkava. Záleží na tom, ako to máte radi.

TIP: Ja mám v rúre program určený priamo na sušenie. Ak taký nemáte, pustite program s cirkuláciou vzduchu a nechajte mierne pootvorené dvierka, aby mohla odchádzať vlhkosť a sušenie sa zbytočne nepredlžovalo. Ak si nie ste istí, nakoľko vo vašej rúre kolíše teplota, radšej nastavte teplotu na 80 stupňov. Lepšie je sušiť dlhšie než nevedomky na príliš vysokú teplotu.

A ďalší krok? Vypestovať si hlivu doma v použitej káve!

Toto už je skôr pre fajnšmekrov, ale sme tu predsa preto, že radi skúšame nové veci, nie? Preto som založila pokus.

Na internete som si objednala sadbu hlivy, navrstvila ju do poprepichovaného zip vrecka s čerstvo použitou mletou kávou (robíme si doma filtrovanú, takže o kávovú usadeninu nie je núdza) a nechala všetko niekoľko dní odpočívať v tme. Teraz už sa mi v „substráte“ tvorí biely povlak, ktorý je predzvesťou hlivových bábätiek. Ako to dopadne, o tom vám možno poviem zase nabudúce. Tak mi držte palce, aby sa pokus vydaril!