Práve čítate

Deti a stravovanie: Čo by mali jesť a ako ich do toho ne(nútiť)?

2842  
Zdieľať: 

Deti a stravovanie: Čo by mali jesť a ako ich do toho ne(nútiť)?

Výchova detí k správnej výžive a vôbec dojedeniu pokrmu bez hysterického plaču je pálčivou témou azda v každej rodine. Neexistuje žiadny manuál, každý zastáva nejaký názor a väčšina si myslí, že ten ich je správny. Ale budú ho s nimi zdieľať aj ich deti, keď vyrastú? A čo všeobecne správna výživa je a ako k nej deti motivovať?

14. 12. 2022 5 min. čítania František Čech
Deti a stravovanie: Čo by mali jesť a ako ich do toho ne(nútiť)?

Všetci sme si v detstve určitou formou motivácie alebo nátlaku pri stravovaní prešli, a tak dobre vieme, čo sa nám samotným nepáčilo a nechceli by sme to opakovať u svojich detí.  

Ja som vyrastal v benevolentnej domácnosti, v ktorej vládli prevažne vegetariánske pokrmy. Moja mamina už od môjho raného veku strážila, čo jem (v tom najlepšom zmysle slova) a svoju prvú chorobu som mal až s nástupom do školy a školskej jedálne. Tam ma totiž nikto nekontroloval, takže som si dával mäso, UHO, teda univerzálnu hnedú omáčku s ryžou a doma som potom hovoril, že bolo niečo so šošovicou. O pätnásť rokov neskôr som sa k vegetariánstvu vrátil a vyhovuje mi to, musel som sa k tomu ale dopracovať sám.

Existuje vôbec jednotný správny prístup k výžive dieťaťa?

Túto otázku som si kládol veľmi dlho a netýkala sa len stravovania tých najmenších, ale aj nás dospelých. Ono to totiž ide ruka v ruke a ako sa hovorí: čo sa v detstve naučíme, v dospelosti ako keď nájdeme (alebo nemáme radi). Hlbší vhľad do témy mi sprostredkovala až nutričná špecialistka Kateřina Králová.

„Všeobecne správny prístup k výžive človeka spočíva predovšetkým v pestrosti a zároveň striedmosti. Úplne rovnako to platí u detí – mali by jesť rozmanitú stravu, ak to zdravotný stav dovoľuje, takže nevyraďovať žiadnu skupinu potravín (napr. mäso, lepok, strukoviny,…). Nevadí ani občasné zaradenie menej vhodných potravín (napr. čokolády alebo sladených jogurtov), ak je to striedma konzumácia a energetický príjem detí nie je založený prevažne na týchto potravinách.“ – Kateřina Králová

Telesné tkanivá a črevné baktérie potrebujú rôznorodú stravu, vďaka ktorej fungujú tak, ako majú. A všetci dobre vieme, že zdravie čriev = zdravie človeka, teda aj detí. Ich jedálniček by tak mal obsahovať predovšetkým kvalitné potraviny, ktoré prešli minimálnym priemyselným spracovaním (bez konzervantov, sladidiel, farbív,…). Odborníci preto odporúčajú zaradiť kvalitné zdroje bielkovín (chudé mäso, mliečne výrobky, strukoviny) a uprednostniť rastlinné oleje pred živočíšnymi tukmi. Priemyselne spracované potraviny môžu tiež spôsobiť, že ostatné jedlo deťom príde mdlé. Prídavné látky totiž zintenzívňujú chuť, čo môže byť pre rodičov, ktorí varia jednoduché domáce jedlá, poriadna medvedia služba.

Naučte ich nebáť sa nových chutí

Rovnako ako vy, aj vaša ratolesť nemusí mať vždy chuť na to, čo je práve na stole. Okolo 18. a 24. mesiaca dieťaťa sa navyše môže objaviť tzv. neofóbia, strach dieťaťa z novej chute. Dieťa odmieta rôzne jedlá a chce stále jesť to isté. Aj tomu sa dá podľa nutričnej špecialistky predísť, a to ochutnávaním rozmanitej stravy.

„Najlepšie deti nové chute prijímajú medzi 6. a 12. mesiacom veku. Je bežné, že niektoré potraviny budú odmietať, rodičia by im ich nemali násilne nútiť. Často im nevadí chuť, ale konzistencia. V takých prípadoch je dobré surovinu zakomponovať do jedla tak, aby ju malý stravník na prvý pohľad nespoznal (napr. mixovanie strukovín do polievok).“ – Kateřina Králová

Malé deti sa stále učia a keď to raz nejde, neznamená to, že je všetkým dňom koniec. Skúste ich do jedla lepšie motivovať. Nejde len o chuť, človek je všetkými zmyslami. „Pomôcť môže aj to, že je pokrm farebný, pekne nazdobený, hravý,“ radí špecialistka Kateřina. 

„Svoje deti sa snažím motivovať k tomu, aby zjedli aspoň niečo a ak je to niečo nové alebo neobvyklé, čo možno nechcú, snažím sa im vysvetliť, aby to aspoň skúsili. Jedno sústo. Najradšej by jedli stále to isté, ale takto skúsia aj nové chute a zistia, že je to dobré.“ Bára, mama dvoch detí

A ako je to teda s tým nútením do jedla?

Nepoznám veľa ľudí z mojej generácie, čo by nemali z nútenia do jedla v detstve aspoň nejakú malú traumu. Lenže vtedy ešte nebol internet, informácií nebolo zďaleka toľko a tak naši rodičia robili, ako najlepšie vedeli. Koľkokrát sme pod rôznymi výčitkami museli zhltnúť mäso, ktoré nám veľmi nevoňalo. Dnes je iná doba, môžeme si vyberať a s pokrmami pre našich najmenších sa pohrať.

„Naši mávali obavy, že jem málo a nútili ma pri stole sedieť doslova večnosť, kým som nedojedla. Neskôr som vyjednávala, aby som nemusela dojedať. Mamina to vraj konzultovala s pediatričkou, ktorá jej poradila, nech ma jednoducho nechajú, nemala som prosto taký hlad, aký si predstavovali. Na to potom celkom pristúpili. Väčšinu českých jedál ale doteraz nejem. Jednoducho mi nechutia, pretože mi ich nanucovali.“ Dominika, modelka

Podľa nutričnej špecialistky Katky Královej deti nie je vhodné do jedla nútiť. „Ak sa nejakým potravinám vyhýbajú, je dobré ich na čas vyradiť a potom sa pokúsiť ich do jedálnička vrátiť. Ak dieťa nemá hlad a z toho dôvodu nechce jesť, je dobré zvážiť, či mu rodič nedáva príliš veľké desiate, kvôli ktorým už nie je schopné zjesť hlavné jedlo. Veľkosť porcie by mala byť vždy prispôsobená hmotnosti, rastu a pohybovej aktivite dieťaťa.“

„Naše deti mávali vždy dobrý apetít a jedli prakticky všetko. Možno to bolo spôsobené aj tým, že som od prvých príkrmov varila na pohľad rovnaké jedlá pre ne aj pre nás dospelých, líšili sa iba množstvom soli, korenia a niektorých ingrediencií. Preto mali pocit, že jedia dospelácke jedlo, ktoré mám na tanieri aj ja a to ich podľa mňa motivovalo. Ale aj deťom sa s vekom menia chute a syn od istého času, možno od 5. rokov, nie je ochotný jesť vajíčkovú polievku. Dlho som nerozumela prečo, lebo vajíčka ako také je bez problémov a snažila som sa ho presvedčiť, že mu vždy chutila, varím ju rovnako, tak nemá dôvod ju odmietať. Až mi nakoniec po pár mesiacoch povedal, že mu začala vadiť konzistencia rozšľahaných vajíčok v polievke. Takýto dôvod nemám dôvod nerešpektovať, každý máme v strave nejaké jedlá, ktoré nemusíme, aj ja ich mám, takže vajíčkovú polievku varím len vtedy, keď syn doma neobeduje, alebo mám aj inú polievku napr. z predchádzajúceho dňa ako alternatívu.“ Lenka, mama dvoch detí, 11 a 8 rokov

Predísť môžeme aj potravinovým alergiám 

Ak v deťoch (hoc nevedomky) budujeme odpor k nejakému jedlu, pravdepodobne sa k nemu v dospelosti ťažko prejedia. Na druhej strane, ak chceme, aby bol ich jedálniček čo najpestrejší, pomáhame im s imunitou. „Medzi 4. a 6. mesiacom sa u dieťaťa otvára takzvané imunologické okno. V tento čas je vhodné zoznámiť črevnú imunitu potomka so všetkými bežnými alergénmi. Výskumy potvrdili, že podávanie alergénov v tomto období alebo skôr zabraňuje rozvoju potravinových alergií. Je teda na mieste deťom dávať suroviny ako vajíčka, pšeničnú múku, ryby, sezam a dokonca aj arašidy, ale len vo forme arašidového masla, v žiadnom prípade nie celé, ani pokrájané, pri ktorých hrozí u veľmi malých detí riziko udusenia,  už od veľmi útleho veku,“ dodáva nutričná špecialistka.

Každý rodič, ktorý si praje, aby jeho dieťa jedlo zdravé a výživné jedlo, by mal začať sám od seba. Ak sa bude každý deň ládovať jedlom z reťazcov s rýchlym občerstvením, jeho potomok pravdepodobne nebude skákať od radosti, keď dostane mrkvu s jablkom. Zostaňte ale nohami na zemi – keď raz za čas napríklad u babičky ľahko „zhreší“ a vy okolo toho nebudete robiť žiadnu vedu, bude vedieť, že občas je to v poriadku a nestane sa z toho zakázané ovocie“.

Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články