Nastávajúce mamičky sa často už dopredu desia, aký dlhý čas sa po pôrode nevyspia. Pritom deti, ktoré spia celú noc, nie sú mýtus, ale realita. Dieťa sa učí, ako to na svete chodí, a spať sa musí naučiť takisto ako všetko ostatné. Dôležité je začať čo najskôr.
Doma z pôrodnice
Ideálne je začať nacvičovať zaspávanie už po návrate z pôrodnice. Rozmyslite si, čo pre svoje dieťatko chcete, pozorujte ho a postupujte dôsledne. Samozrejme nie podľa budíka a za každú cenu, ale na druhej strane sa nenechajte zmiasť radosťou z toho, že máte vytúžené dieťatko a odteraz sa budete už len maznať. Dieťa strávilo deväť mesiacov samo v maternici, počúvalo podnety zvonku a nemuselo na ne nijako reagovať. Ak ho od prvého dňa po narodení neustále chováte, prihovárate sa mu atď., veľmi zaťažujete jeho nervovú sústavu. Ideálne je umožniť dieťaťu prechod do nových podmienok pozvoľna, novorodenci sú radi v rýchlozavinovačkách, ktoré im obmedzia priestor a samovoľné pohyby (ako to bolo v maternici), čo ich upokojí.
Denný režim
Bábätko nemá poňatie o čase, orientuje sa len podľa stále sa opakujúcich činností. Súčasťou denného režimu je dojčenie (respektíve kŕmenie), spanie, kúpanie, hranie atď. Väčšina problémov, ku ktorým patrí aj zlý spánok, býva následkom zlých návykov. Dieťa si zvykne zaspávať v náručí, v posteli u rodičov, pri pustenej televízii, a potom to isté vyžaduje aj v noci, keď sa prebudí. Rodičia sú nedôslední a povolia, pretože sa domnievajú, že tak pre seba zachránia aspoň časť noci, ale situácia sa väčšinou zhoršuje. Každá rodina má svoj vlastný režim, ak napríklad otecko prichádza z práce po siedmej, dieťa môže chodiť spať až pred ôsmou, aby si ho otecko užil, a o to neskôr ráno vstane. Na niektoré deti je o siedmej skoro, o ôsmej však zaspia bez problémov, nie je teda dôvod držať ich v postieľke o hodinu dlhšie. Stanovenú hodinu však treba (plus-mínus) dodržiavať.
Čítanie pred spaním
Čítať možno aj bábätkám, dieťatko príbehu samozrejme nerozumie, ale zvykne si na každodenný rituál, na chvíľu upokojenia pred zaspaním. Je uložené do postieľky a mamička alebo otecko mu číta rozprávku. Aj malé bábätko vníma tichý hlas a zaspávanie si spojí s čítaním. Tento návyk sa bude hodiť aj neskôr.
Aj malé dieťa vníma
Je to ako s väčšinou výchovných problémov ‒- deti viac vycítia, než počujú. Takže na začiatku musí byť vaše presvedčenie, že malého človiečika dokážete uspať. Zdravý spánok je pre vývoj nervovej sústavy dieťaťa veľmi dôležitý, stojí teda zato vytrvať a jemne a trpezlivo dieťatko učiť ľahkému zaspávaniu a dobrému spánku (a to nehovorím o blahodarnom účinku spánku detí na nervovú sústavu ich rodičov).
Spánkové cykly
Deti spia v krátkych cykloch, ktoré sa musia naučiť prepájať. Nemá teda zmysel k nim vstávať, len čo len trošku zakňučia, pretože ich môžeme zobudiť, zatiaľ čo ony by vo väčšine prípadov po chvíli znovu tvrdo zaspali. Nechajte ich chvíľu tak (max. 5 minút), a až keď plač nadobudne na intenzite a je jasné, že dieťatko nedokáže zaspať, pretože ho niečo trápi, vezmite ho do náručia a skúste zistiť, čo mu chýba. U bábätiek ide väčšinou o jednu z dvoch príčin: buď má hlad, alebo plnú plienku. Zistite to, čo najtichšie to vyriešte a v pokoji ho opäť uložte. Nehrajte sa s ním, nemaznajte, nesvieťte, len urobte, čo treba, a vráťte ho do postieľky. Dôležité je tento prístup začať uplatňovať čo najskôr, po šestonedelí už by mal byť úplnou samozrejmosťou. Výnimkou sú situácie, keď je dieťa choré, rastú mu zúbky, spí inde než doma atď.
Každý večer rovnako
Ideálne je dieťatku pripraviť spací rituál, ukladaniu do postieľky môže predchádzať masáž, zaspievanie pesničky, krátka rozprávka, dieťa do postieľky uložte s jeho obľúbenou hračkou, poprajte mu dobrú noc a potom odíďte. Aj veľmi malé dieťa veľmi skoro pochopí, že už nie je čas na hranie, ale na spánok. Samozrejme nevie zaspať hneď (takisto ako aj my, dospelí), chvíľu mu to trvá. Niektoré deti si v postieľke rozprávajú, iné môžu trošku plakať, ale to je v poriadku. Ak sa ich budete snažiť upokojiť, pravdepodobne im fázu prechodu z bdenia do spánku len predĺžite. Môže sa stať, že v niektorý deň bude dieťatko vyžadovať vašu pozornosť dlhšie, dôležitá je však vytrvalosť, s akou chcete dosiahnuť vytýčený cieľ, teda naučiť dieťa spať celú noc v jeho postieľke.
Najdôležitejšie rady
- rovnaký čas zaspávania
- rovnaký rituál ‒ masáž, pesnička, rozprávka, hračka, ktorá hrá melódiu
- formulka zaželania dobrej noci
- keď sa dieťa v noci zobudí, zbytočne nesvietiť, neprihovárať sa mu, všetko mať pripravené a všetko rýchlo urobiť (prebaliť, nadojčiť atď.)
- rodičia by mali byť trpezliví, pokojní a vytrvalí
- po chorobe či dovolenke, keď prechodne môže dôjsť k narušeniu spánkového režimu, sa k nemu treba čo najskôr vrátiť a v úsilí vytrvať
Čo robiť pri batoľatách?
To už býva trošku zložitejšie, pretože si zvykli, že so spánkom sú spojené rôzne aktivity ako húpanie, hrkotanie (zúfalí rodičia sú schopní rôznych bizarností: napríklad v noci voziť dieťa v kočíku cez prah dverí), ponosy rodičov o tom, že zle spí atď. To však neznamená, že je všetko stratené. Jednoducho dieťatku každý večer vysvetlite, že dnes bude pekne spinkať. Uložte ho, zaspievajte mu pesničku alebo mu povedzte riekanku, môžete mu aj prečítať krátku rozprávku, natiahnite hraciu hračku, prikryte ho a odíďte. Ak sa plač dieťatka stupňuje alebo neprestáva, celý postup zopakujte (ale už bez čítania a pesničky), nie však skôr ako po 4 až 5 minútach. A tak stále dokola. Dieťa by si malo už od útleho detstva uvedomiť, že pánom situácie ste vy, že ho milujete, ste mu nablízku, ale spať sa musí, pretože spánok je blahodarný pre deti aj pre rodičov.
Trochu sofistikovanejšie, ale na rovnakých princípoch, sa týmto problémom zaoberá tzv. Estivillova metóda, ktorá je určená deťom zhruba od 6 mesiacov. Na rodičovských četoch sa okolo tejto metódy rozhoreli prudké diskusie, pravdou však je, že tí rodičia, ktorí mali nervy ju vyskúšať a boli dôslední, svoje dieťa spať naučili (udávajú, že po 7 až 10 nociach). Princíp je v tom, že dieťa ukladáte do postieľky každý deň v rovnakom čase, pri ukladaní milým a pokojným hlasom poviete vetu na zaspatie, napríklad: „Zuzanka, teraz už budeš spať vo svojej postieľke. Máš tú medvedíka a sovičku, tak sa pekne vyspinkajte. Dobrú noc, miláčik.“ Potom zhasnete a odídete z miestnosti. Keď dieťa plače, prichádzate do miestnosti v pevne stanovených intervaloch (prvý deň po dvoch minútach, druhý deň po troch, tretí po štyroch atď.). Nemaznáte sa s dieťaťom, nič mu nevysvetľujete, nechováte ho, len ho znovu uložíte, prikryjete a rovnakým hlasom zopakujete uspávaciu formulku. A odídete z miestnosti. Ide o to, aby sa dieťa cítilo v bezpečí, vedelo, že sa naň nehneváte, ale aby pochopilo, že pánom situácie ste vy, že nie je v jeho moci ju zmeniť.
Upokojujúce čítanie pred spaním
Pre deti zhruba od dvoch rokov je určená knižka O zajkovi, ktorý chce zaspať. Svetový bestseller Carla-Johana Forssén Ehrlina sa stal spásou mnohých rodičov už vo viac ako 39 krajinách. Ide o akési riadené upokojenie, vďaka čomu deti ľahšie zaspia (jediné nebezpečenstvo spočíva v tom, že niekedy zaspia skôr rodičia).
Prajeme dobré a pokojné noci, napíšte nám, akú metódu ste vyskúšali vy, a s akými výsledkami.
