Premenlivý prístup podľa obdobia aj „typu“ detí
Uspávanie je premenlivé, neviažte sa na jeden štýl. Niekto uspáva dojčením, iný túlením, ďalší hladkaním alebo napríklad len svojou prítomnosťou. Často sa uspávanie líši podľa vývojovej fázy, v ktorej sa dieťatko nachádza.
Emička ako bábätko zaspávala rýchlo a spokojne v náručí. Neskôr to prestalo stačiť a rodičia pridali čítanie. Keď začala chodiť, uspávanie sa zmenilo na akčné naháňanie po byte, kým si zase s rodičmi upravili večer tak, aby bol pre všetkých pokojnejší. Potom zistili, že aj keď vždy uspávajú o siedmej, dievčatko zaspí až po ôsmej – jednoduché posunutie večierky tak upokojilo celý večer.
1. Deti, ktoré potrebujú vyskákať všetku energiu
…inak nevedia zaspať. Večer by ste ich len márne prehovárali na pokojnú masáž. :-) Dôležité je, aký akčný mali deň, ale môžete si aj po večeri napríklad spoločne zatancovať, štekliť sa alebo bábätku dovoliť kopať nožičkou do postele, keď sa snaží zaspať. Možno práve rytmický pohyb mu paradoxne pomáha telo spomaliť.
2. Deti citlivé na slová a situácie
Môžu byť bojazlivé medzi novými ľuďmi, pusinkujú vás a objímajú alebo sa stále pevne držia vo vašej blízkosti. Zaspávanie a spánok potom môže uľahčiť obyčajný pohľad do očí so slovami: „Mám ťa veľmi rada.“, prípadne pravidelná večerná masáž nožičiek či tváre. Alebo dávka objatia navyše.
3. Kombinácia všetkého naraz
Nedokážu vypnúť myšlienky a nehybne ležať. Môže pomôcť ísť príkladom – ľahnúť si, zatvoriť oči, zhlboka dýchať a na nič nemyslieť, prípadne rekapitulácia dňa alebo terapeutická rozprávka.
Rôzne deti, rôzne rituály
Nemusím chodiť ďaleko, mám dve dcéry a každá je od narodenia iná.
Moja prvá dcéra od narodenia miluje hovorené slovo, všetko prežíva v myšlienkach a fantázii. Upokojovalo ju počuť nás nablízku, uspávalo ju tiché rozprávanie. Teraz už zaspáva sama, sama k tomu dozrela. Stále ale nesmie chýbať spoločné večerné rozprávanie. Druhá dcérka bola zase od narodenia veľmi kontaktná. Dobre vníma svoje fyzické potreby a vždy nám dávala jasné signály, kedy sa jej chce spať, kým u prvej dcéry to šlo rozpoznať len ťažko. K upokojeniu po náročnom dni jej najviac pomáha objatie alebo hladkanie, masáž nožičiek a rozprávanie o tom, ako unavené nožičky a ručičky zaspávajú.
Ako veľa rodín, aj my sme si prešli rôznymi zmenami a obdobiami. S ukončovaním dojčenia, kedy sme hľadali nové spôsoby upokojovania aj čas zaspávania, po presťahovaní do iného mesta alebo napríklad s nástupom do škôlky. Nové výzvy sa prejavovali rôzne, práve aj vo večernom prežívaní a zaspávaní.
Rovnako ako nám, aj im stres a zmeny niekedy bránia zaspať. Aj im do spánku môže vstupovať preťaženie alebo naopak prebytok nevyužitej energie. Aj preto mám rada večerné rituály a uspávanie. Pomáhajú nám aj deťom vniesť do uponáhľaného života pokoj a spoločne sa učíme odpočívať a upokojovať myseľ aj telo. Keby som mala vybrať len jednu vec, ktorá môže ovplyvňovať dĺžku zaspávania detí, bolo by to zrkadlenie.
Naše emócie sa zrkadlia
Dokonalý rodič, ani dokonalá domácnosť, neexistuje. Je normálne, že sme niekedy unavení, nervózni, lomcujú nami emócie a naraz to všetko večer vybuchne.
Potom z nás môžu vyletieť vety typu: „Tak už konečne spi!“, ale priznajme si, ani my dospelí nedokážeme zaspať na povel. :-) Dieťa väčšinou zaspí, až keď je rodič pokojnejší, „emočná búrka“ utíchne a zistí, že je zase všetko v poriadku. Deti naše emócie cítia. Prvé roky sme ich barometrom, či je okolie bezpečné. Ak z nás cítia neistotu, nervozitu alebo strach, reagujú podobne. Môžu sa potom brániť spánku aj napriek veľkej únave.
Prečo to tak je?
Inštinktívne je pre dieťa večer najzraniteľnejšou časťou dňa. Stráca nás z dohľadu a vydáva sa do neprebádaného sveta spánku, v ktorom sú jeho zmysly pomalšie, navyše sa v tme horšie orientuje. Večer je iný ako ten akčný deň. Je ťažké sa naraz prepnúť z aktivity do nehybného zaspávania. Preto dieťa hľadá „uzemnenie“ a pocit bezpečia. Tým môžu byť práve spoločné večerné rituály (skladačky, pesničky, masáž, maznanie…). Vyskúšajte, na čo vaše dieťa najlepšie reaguje.
Tím spánkových vedcov urobil zaujímavý výskum. Na video zaznamenávali večernú interakciu a zaspávanie v rodinách a zistili napríklad to, že spánok sa odvíjal práve aj od spôsobov uspávania. Ako najzásadnejšie sa ukázalo emočné naladenie rodiča na svoje dieťa. To znamená, že rodič vnímal, ako sa dieťa správa, ako prejavuje známky únavy a tomu prispôsobil večerné upokojenie. To tiež znamenalo, že reagoval na strach, plač a volanie dieťaťa.
Tri kroky k pokojnejšiemu zaspávaniu
Po náročnom dni je samozrejme ťažké vnímať potreby ľudí okolo nás alebo ich vôbec odhaliť. Z mojej praxe z poradenstva v rodinách môžem povedať, že najviac pomáha:
1. Myslite na to, že deti si berú pokoj a emócie aj od vás
Jeden z Murphyho zákonov by mohol znieť takto: „Keď potrebujete, aby dieťa zaspalo čo najrýchlejšie, bude mu to trvať dvakrát tak dlho.“ Nie sme roboty a emócie sú prirodzené. Uspávanie by ich ale nemalo vyhrocovať. Ak uspávate dlhšie ako pol hodiny, odložte to. Zavolajte napríklad otecka, aby si s dieťaťom čítal, prípadne nechajte ešte dieťa uložiť všetky hračky k spánku a dajte si pauzu – najedzte sa, dajte si sprchu… Čokoľvek, čo vám preladí váš nepokoj alebo aktuálne pocity. Keď sa všetci zase upokojíte, zaspávanie bude vyzerať úplne inak.
2. Večerná prechádzka
Máte pocit, že večer je najdivokejšie obdobie vášho dieťaťa? Skúste zaradiť pred všetkými večernými zvykmi a rituálmi ešte jeden navyše – podvečernú prechádzku. Dávka čerstvého vzduchu dokáže čarovať, aj keď je doma emočne vypätá atmosféra, alebo keď sa súrodenci stále hádajú. Jednoducho spolu vyrazte na chvíľu von. Zmysly sa príjemne nasýtia, hlava dostane podnet, že zo zacykleného kruhu vystúpila a telo prirodzene reaguje na stmievanie a tým môžete u dieťatka podporiť jeho prirodzený biorytmus tela a únavu.
3. Buďte príkladom
Deti sa iba učia upokojovať. Máloktoré dieťa dokáže okamžite zaspať po položení do postieľky, alebo si zobrať plyšáka, rozlúčiť sa s rodičmi a odísť samo do izbičky spať. Aj to raz príde. Zatiaľ ale môže byť zaspávanie skôr odrazom jeho denného a vnútorného prežívania. Aj tí najväčší milovníci spánku majú obdobia, kedy sa im horšie zaspáva a potrebujú pomôcť. Pomôžte im s učením, ako s emóciami pracovať, ako po zaľahnutí do postele umlčať neustále sa objavujúce myšlienky, ako sa vyrovnať so strachom z tmy, alebo ako upokojiť telo, ktoré je ešte plné energie.
Stačí si uvedomiť, že my dospelí máme so zaspávaním roky praxe. Vieme, čo nás upokojí a ako sa nám príjemne spí. Ak sme v tom majstri, môžeme sa o svoje zistenia podeliť aj s deťmi. Rozprávať sa s nimi o príjemných asociáciách s odpočinkom, alebo im predstaviť rituály, ktoré pomáhajú nám.
Aj keď my, dospelí, máme so zaspávaním veľa skúseností, s nástupom obľuby mobilných telefónov, sociálnych sietí a vyšších nárokov na pracovný výkon aj my sami znovu hľadáme, ako pokojnejšie spať. Aj keď sa to zdá ako paradox, deti nás vlastne vracajú naspäť k hľadaniu odpočinku a rituálov na upokojenie. Keď chceme upokojiť ich, musíme začať od seba. To býva ten najčastejší vzorec úspechu. Preto sa niekedy (alebo inokedy celkom často) stáva, že pri uspávaní zaspia aj samotní rodičia.
Mgr. Et Bc. Lenka Medvecová Tinková – antropologička, ktorá sa dlhodobo špecializuje na detský spánok. Je tiež autorkou populárnych kníh pre rodičov a deti. V súčasnosti pôsobí ako doktorandka na anglickej univerzite v Durhame v odbore medicínska antropológia so zameraním na výskum detského spánku a je autorkou projektu Prosím spinkej.
Urobte radosť vašim najmenším
Výbavičku od oblečenia, hračiek až po nábytok do detskej izbičky nájdete na Tchibo.sk
