„Keby sa trochu snažila, tak nemôže písať tak hrozne! To snáď robí naschvál!„ kričala na mňa učiteľka mojej dcéry na prvej triednej schôdzke. Už je to viac ako dvadsať rokov, ale pamätám si to ako dnes. Vtedy sa deti ako ona považovali za lenivé, neschopné alebo hlúpe, pani učiteľka vždy vedela všetko najlepšie a ja som bola mladá neskúsená matka. Našťastie sa v posledných rokoch povedomie o poruchách učenia výrazne zlepšilo, dnes sa už poruchy učenia (ich názvy majú predponu dys, napr. dyslexia, dysgrafia atď.) dajú pomerne presne diagnostikovať a do istej miery aj korigovať. Čiastočne sa im dá predchádzať, ale stále ich ešte nemožno vyliečiť. Príčin môže byť niekoľko ‒ genetika, ťažkosti pri vývoji plodu, komplikácie pri pôrode atď. V populácii sú tieto detí zastúpené zhruba 5 až 7 %, ich počet však narastá a vraj je to následkom častého používania počítačov od útleho detstva a menšieho dôrazu na rozvoj grafomotoriky.
Do poradne čo najskôr
Problém si veľmi často všimne už pani učiteľka v materskej škôlke. Aj keď sa porucha učenia nedá s istotou diagnostikovať skôr, než sa dieťa učí čítať a písať, už v predškolskom veku existuje mnoho aktivít, ktorými možno poruchu učenia zmierniť. Ako uvádza docentka Olga Zelinková, autorka mnohých kníh o dyslexii, dôležité je si všímať už v predškolskom veku, s čím má dieťa problémy. Napríklad oneskorený vývin reči, menšia slovná zásoba, nesústredenosť, nechuť k niektorým aktivitám (kresleniu, hrám s drobnými predmetmi atď.). Pri nástupe do prvej triedy môžu tieto drobné nezrovnalosti rýchlo nadobudnúť obrovský rozmer. Príprava do školy vtedy býva zdĺhavá, dieťa je neposedné, jeho písmo je neúhľadné, pletie si písmenká, raz ich pozná a inokedy nie. Deti s dys poruchami sa unavia oveľa rýchlejšie ako ich spolužiaci, čoskoro začnú zaostávať za ostatnými a do školy sa im nechce, pretože tam často bojujú s neúspechom.
Už pri najmenšom podozrení sa porozprávajte s pani učiteľkou. Lebo ona pozná vaše dieťa a jeho školský výkon a predovšetkým môže porovnať prejavy vášho dieťaťa s inými deťmi, ktoré prešli jej rukami. Pani učiteľka by vám mala poradiť, čo ďalej, navrhnúť zásady práce s dieťaťom, prípadne vám odporučiť vyšetrenie v pedagogicko-psychologickej poradni. Ak by sa však na dieťa len nekonštruktívne sťažovala, nájdite mu inú školu, lebo pani učiteľku nenapravíte a dieťaťu aj vám bude potom lepšie.
Čo vás čaká v poradni?
Pripravte si rodinnú anamnézu, dôležité sú tehotenské a pôrodné komplikácie, motorické ťažkosti a odchýlky vo vývoji. Súčasťou vyšetrenia býva psychologické vyšetrenie a vyšetrenie špeciálnym pedagógom zamerané na zistenie porúch učenia (dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia atď.). Prineste si aj správu od pani učiteľky, školské zošity a výkresy. Výsledkom vyšetrenia je správa s odporúčaním pre domácu prípravu a prácu v škole.
Dyslexia a ostatné dys poruchy
Pod pojem dyslexia sa kedysi zahŕňali aj ďalšie špecifické poruchy učenia (SPU). Dnes sa už rozlišujú jednotlivé druhy podľa postihnutej zručnosti. Najpočetnejšie zastúpenou poruchou je dyslexia (porucha osvojenia čitateľských zručností), pomerne častá býva dysgrafia (porucha osvojenia písania), potom nasleduje dysortografia (porucha osvojenia pravopisu), menej častá je dyskalkúlia (porucha osvojenia matematických schopností), dyspraxia (porucha osvojenia praktických činností) a amúzia (porucha osvojenia hudobných zručností).
Tip
Deti s dyslexiou majú problémy s tvarmi písmen, preto im ich sprostredkujte rôznymi spôsobmi. Kreslite ich prstom do piesku či do múky, vyrobte písmená z plastelíny, z drôtika, vyrežte ich z dreva, poslepiačky ich maľujte na ruku atď. Čím viac spôsobov vymyslíte, tým väčšia je šanca, že tvar písmena sa dieťaťu vryje do pamäti.
Porucha učenia nie sú len problémy s čítaním a písaním, ale aj so sústredením a sebahodnotením, so vzťahmi atď.
Donedávna sa verilo, že dyslexia je iba poruchou čitateľských zručností, po čase sa však zistilo, že k náprave porúch učenia treba pristupovať komplexne, pretože rovnako dôležité je, ako táto porucha ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Podľa izraelskej psychologičky Amely Einat základ úspešnosti dieťaťa s poruchou učenia spočíva v detstve, keď sa utvára jeho sebahodnotenie. Čo sa vtedy pokazí, už nemožno zásadným spôsobom v dospelosti napraviť. Málo sebavedomý človek to má v živote oveľa ťažšie ako jeho sebavedomejší rovesníci.
Trpezlivosť výsledky prináša
Práca s deťmi postihnutými dys poruchami býva veľmi náročná a dlho trvajúca, deti napredujú len veľmi pomaly, všetko im treba opakovať stokrát, vynaložené úsilie sa však vráti. Deti by mali čo najskôr prevziať toľko zodpovednosti, na koľko stačia. Mali by vedieť, že ste im k dispozícii, keď si nebudú vedieť rady (čo bude často), ale zároveň by si mali uvedomiť, že vy nie ste na to, aby ste robili prácu za nich. Všetky deti potrebujú pevné pravidlá a rituály a pre deti s dys poruchou to platí dvojnásobne, pravidelný režim im veľmi uľahčuje život. Náročné je to teda aj pre nás dospelých, musíme byť spoľahliví a dodržiavať stanovené pravidlá, takže občas si budeme pripadať ako na vojne, ale nezabúdajme, že improvizácia dieťa iba mätie a že potrebujú láskavý a nemenný prístup.
Kľúč k úspechu
- Pracovať na zlepšení sústredenia detí (mať pustenú televíziu ako kulisu, vždy robiť len jednu vec).
- Opakovať, opakovať a opakovať – neustále zlepšovať pamäť. Pri učení sa totiž vytvára tzv. pamäťová stopa a ak sa neposilňuje opakovaním podnetov, ktoré ju vytvorili, zhasína a naučené sa zabúda. To platí pre všetky deti, deťom s poruchami učenia však treba opakovať oveľa častejšie a dlhší čas než iným deťom.
- Vysvetľovať bežné denné situácie ‒ deti s dys poruchou často mnohým situáciám nerozumejú, pretože si jednotlivé detaily nedokážu dať do správnych súvislostí. Preto sa s nimi rozprávajte o bežných denných veciach a aj ich nechajte rozprávať. Čomu nerozumejú, to im vysvetlite.
- Neporovnávajte ich, každý je v niečom dobrý, radšej vymenujte ich silné stránky a dieťa za ne pochváľte.
- Precvičovanie drilovým spôsobom nemá zmysel, dôležité je naučiť dieťa premýšľať a rozvíjať jeho myšlienkové stratégie. Problémy v maximálnej miere kompenzujte a podporujte ich silné stránky.
A budúcnosť?
Dospelí s dyslexiou bývajú často veľmi kreatívni, pretože kvôli svojmu hendikepu museli celý život improvizovať. Pri dobrom vedení od detstva bývajú vytrvalí a usilovní, lebo nikdy nič nedostali zadarmo, a tak sa naučili, že keď sa niečomu venuje úsilie, výsledky sa dostavia. Medzi dospelými s dyslexiou je veľa úspešných a zaujímavých ľudí, nie je najmenší dôvod, aby medzi nimi nemohlo byť aj vaše dieťa.
