Pôvodne boli rozprávky určené pre dospelých. Išlo o príbehy, ktoré odrážali stav doby a ktoré sa rozprávali počas dlhých zimných večerov. Vďaka nim sa ľudia dozvedali, aké nástrahy ich môžu v živote stretnúť, ako si poradiť, ako sa správať a čo je naozaj dôležité. V prípade detí to funguje dodnes.
Čím desivejšie, tým lepšie
Veľa rozprávok sa začína smrťou matky alebo otca, hlavný hrdina musí prekonávať desivé nástrahy a stretáva sa s príšerami. Rodičia pri čítaní často váhajú, či nie je rozprávka v pôvodnej verzii príliš drastická. Pre deti je to ale naopak dobrá príležitosť stretnúť sa v bezpečí rodičovskej náruče s traumami, ktoré život sprevádzajú (rodičia môžu umrieť, koľko je dnes rozvedených rodín, kedy vzťahy medzi rodičmi nie sú ideálne, noví partneri preferujú svoje deti, jeden z rodičov vážne ochorie atď.).
Chrániť deti pred týmito skutočnosťami znamená, že im neumožníme odžiť si postupne a opakovane určité elementárne strachy.
To môže mať za následok, že vo chvíli, kedy sa s takouto nepriaznivou situáciou stretnú, nebudú sa s ňou vedieť vyrovnať. Nehovoriac o tom, že rodičia nebývajú vo svojej snahe uchrániť deti pred krutosťou sveta dôslední – deti síce ochránia pred rozprávkami, ale potom ich nechajú sledovať násilie v televízii alebo hrať najrôznejšie „strieľačky“ na počítači.
Len ich nechajte, nech sa boja
Strach má však v rozprávkach svoje miesto: hrdina ho musí prekonať, čím sa stáva lepším. A človek, ktorý sa nebojí, je nebezpečný sám pre seba aj pre svoje okolie.
Niekoľko praktických tipov pre boj so strašidlami pod posteľou
- Neapelujte na detskú statočnosť a nehovorte im, že „už sú na to veľké“. Len situáciu zhoršíte, pretože dieťa začne mať pocit, že jeho strach je jeho chyba. Berte nočné mory vážne.
- Vymyslite si rozprávku, ako strašidlo zmizlo. Napríklad po použití kúzelného spreja či zaklínadla. Sprej použite, zaklínadlo povedzte nahlas. Strašidlo bude preč.
- Skúste strašidlo zhmotniť. Môžete ho vyrobiť z plastelíny, nakresliť či vytvoriť napríklad z lega.
- Pred spaním nechajte svietiť v detskej izbičke malú lampičku alebo svietiace zvieratko, obdarujte ich čarovnou mocou na zaháňanie strašidiel.
- Nalepte na dvere do izbičky a kľudne aj na okno značku „Zákaz vstupu strašidlám, duchom, …“, ktorú spoločne s vaším dieťaťom nakreslíte. Tá ich ochráni, keď budú spinkať.
- Spoločne s deťmi vyrobte maňušku alebo inú postavičku, ktorá bude ich ochrancom. Tú potom umiestnite do postieľky či zaveste k postieľke. Pomôcť môže aj indiánsky lapač snov.
Samozrejme, deťom sa musia rozprávkové hrôzy dávkovať. V najútlejšom veku im určite nečítame tie najhororovejšie rozprávky, ku ktorým patria rozprávky bratov Grimmovcov, Erbenove rozprávky, Hans Christian Andersen alebo francúzsky klasik Charles Perrault.
Začíname rozprávkami s jednoduchým dejom (O siedmich kozliatkach, O troch prasiatkach, O Červenej čiapočke), neskôr pridáme zložitejšie rozprávky (Snehulienka a sedem trpaslíkov, Princ Bajaja). Až v mladšom školskom veku je čas na Andersena či Perraulta.
Deti rozprávkový príbeh vnímajú inak ako my dospelí. Majú veľmi bohatú fantáziu, do 7 či 8 rokov veku nemajú problém s personifikáciou zvierat či predmetov. V Červenej čiapočke vlk síce zožerie babičku aj Červenú čiapočku, ale sám je potom rozpáraný poľovníkom a nakoniec zvíťazí dobro nad zlom a rozum nad hlúposťou. Deti sa boja rady, keď vedia, že bude nasledovať príjemný pocit úľavy. Drak je zabitý, princezná zachránená, Červená čiapočka vyskočí aj s babičkou vlkovi z brucha živá a zdravá.
Nezastupiteľná je ale aj úloha rozprávača, ktorý sa s dieťaťom po prečítaní rozprávky porozpráva, zdôrazní posolstvo, pridá svoju vlastnú skúsenosť. V tých najstrašidelnejších momentoch nie je dieťa samé, ale v bezpečí u svojho milého človeka.
Čo je na rozprávkach cenné?
Hlavným prínosom rozprávok je to, že jednoduchým spôsobom popisujú okolitý svet, v ktorom dnes rovnako ako kedysi existujú dobré a zlé sily, ľudia majú dobré aj zlé vlastnosti. Takisto súčasné deti majú problémy so súrodencami či nevlastnými rodičmi (Popoluška), sú potrestané, keď nepočúvajú (Budulínek, Smolíček), ale tiež zvíťazia, keď prekonajú samé seba a pomôžu ostatným (Perníková chalúpka). V rozprávkach je zlá vôľa potrestaná a víťazí dobré srdce.
Rozprávky, rozprávky, rozprávky!
Rozprávka vedie dieťa k poznaniu základných životných križovatiek, ktoré zostávajú po stáročia rovnaké (vzťahy v rodine, závisť, lenivosť, smrť rodičov atď.). Hrdinovia sa vydávajú na cestu, prekonávajú prekážky a nakoniec vďaka svojej vytrvalosti víťazia nad nepriazňou osudu. Ľudové rozprávky vedú deti k premýšľaniu o prírode, o ľuďoch, k pochopeniu príčiny a následku, priestupku, po ktorom nasleduje oprávnený trest.
Postavy v rozprávkach sa rovnako ako v reálnom živote vyvíjajú. Dieťa sa prostredníctvom rozprávky učí, že boj proti krutým okolnostiam je ťažký a je neodmysliteľnou súčasťou ľudského života. Keď sa človek boju nevyhýba a čelí tvrdošijne nečakaným a nespravodlivým útrapám, premôže všetky prekážky, skončí nakoniec ako víťaz. Rozprávky, aj keď sú plné strašidiel a strašidelných situácií, v sebe vždy nesú nádej.
