Práve čítate

Moje dieťa má 100-krát viac energie ako ja. Čo s tým robím, aby som prežila?

2437  
Zdieľať: 

Moje dieťa má 100-krát viac energie ako ja. Čo s tým robím, aby som prežila?

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. U nás to platí na 100 %. A môžem povedať, že Kubo to teda vyhral. Alebo vlastne asi ja. Ešte si matne pamätám, že aj ja som v detstve bývala ako gumkáč nadopovaný gumidžúsom. A doma mám teraz svoju malú raketovú kópiu, ktorej rýchlosti fakt nestačím, pretože mne na rozdiel od neho energia dochádza. Ale musím.

26. 9. 2018 3 min. čítania Tereza Melišová
Moje dieťa má 100-krát viac energie ako ja. Čo s tým robím, aby som prežila?

Moja mamina hovorí, že Kubo je ešte môj slabý odvar, že odo mňa sa človek nemohol otočiť ani na 10 sekúnd. Úprimne netuším, ako to mohla prežiť. Ale prežila, len má možno trošičku tik v oku (a pevne dúfam, že toto nebude čítať :-) ). Každopádne mi to dáva nádej, že aj ja prežijem.

Kubo má veľkú výhodu v tom, že ja sama toto poznám a viem, že jeho šialená aktivita a pobiehanie až poletovanie, neustále otázky a to, že jednoducho STÁLE musí niečo robiť, nie je niečo, čo je ovplyvniteľné výchovou. Že je to jeho prirodzenosť a nie rozmaznanosť, je dosť vidieť vtedy, keď je napríklad chorý – je šialene akčný, aj keď má teploty (a to je páni niečo). Takže si môžem odpustiť rady o tom, že akčné dieťa je úplne zbytočné napomínať. Nejde to zastaviť. Skrátka idete.

Ale aj keď to poznám, a navyše som sama dosť aktívna a akčná, nič to nemení na tom, že mať také dieťa je vyčerpávajúce. Tým skôr, že od úplného začiatku s Kubom pracujem, a keďže sme spolu sami, nemám veľmi kde čerpať novú energiu.

Čo pomáha: nikdy nedopustiť, aby sa Kubo začal nudiť

Už to mám vyskúšané na stovkách situácií. Ak dieťa, ktoré potrebuje byť stále v pohybe, nemá čo robiť, začne sa kolotoč. Pretože si prirodzene hľadá akúkoľvek aktivitu. A koľkokrát mu napadajú pekné šialenosti. Kto má malé torpédo doma, vie, o čom hovorím.

Pokiaľ nie je Kubo chorý a môže von, mám v podstate vyhrané. Buď ide do škôlky alebo niečo podnikáme vonku, na ihrisku, v herni, jazdí na bicykli. Tam sa dosť vyblázni. Do škôlky ale samozrejme nechodil od narodenia, tak boli prvé tri roky celkom náročné.

Keď som nemusela niečo robiť v kuse pri počítači, do všetkého som Kuba zapájala a stále zapájam. Síce potom všetko trvá raz tak dlho, je pri tom dvakrát väčší neporiadok, ale zároveň je mnohonásobne väčšia psychická pohoda, na oboch stranách.

Keď si k počítaču sadnúť musím, je potrebné vymyslieť zábavu. Pokiaľ v sebe zozbieram dostatok energie a som schopná v priebehu písania e-mailov, článkov atď. hrať schovávačku, mať poduškové bitvy či automobilové závody, tak sa to dá. Potom to vyzerá tak, že aspoň na chvíľu vybije energiu a je schopný si na pár minút sadnúť k niečomu – ku knihe, k puzzle… Za ten čas, čo sedí, musím zmobilizovať mozog a rýchlo niečo vymyslieť.

Funguje mi tiež hra „míčku, míčku kulatý“, kedy poviete básničku a schovávate loptičku.Skvelé je aj maľovanie, po ktorom vás síce čaká veľké upratovanie, ale dieťa sa na chvíľu zabaví. Odporúčam pod maľovanie roztiahnuť veľký igelit :-)

Ako na výchovu aktívnych detí podľa psychologičky?

Každé dieťa je iné, povahou, temperamentom, vlastnosťami a celkovou osobnosťou. Výchovou môžeme jednotlivé vrodené dispozície rozvíjať a učiť dieťa samo so sebou vychádzať. Rovnaké je to aj pri deťoch, ktoré majú veľké množstvo energie, nedajú sa zastaviť, často sa u nich veľmi menia aj emócie.

Občas máme tendenciu každú odlišnosť škatuľkovať, alebo dokonca diagnostikovať s cieľom dané špecifikum utlmiť. Podstatou je ale pochopiť potreby dieťaťa a pomôcť mu dobre zaobchádzať sám so sebou. Teda netlmiť, neoznačovať napr. za hyperaktívne, ale ponúknuť mu také činnosti, pri ktorých môže množstvo energie pozitívne využiť. Rozhodne sa ale nesnažiť prevychovať ho na „pokojné dieťa“.

Mgr. Irena Pokorná 

Vyskúšali sme, že spanie po obede nefunguje

Upozorňujem, že je to vážne individuálne, ale chcela by som na tom ukázať, že keď máte extrémne živé dieťa (alebo vlastne asi akékoľvek dieťa), je lepšie veriť svojej intuícii a skúsenosti ako len obvyklým zvykom.

Keď som teraz vypĺňala nový dotazník do škôlky, na otázku „Prajete si, aby dieťa po obede vždy spalo, alebo podľa únavy?“ som odpovedala „NIE! Nikdy prosím nedávať spať.“ Pokiaľ totiž počas dňa spí, je to ešte horšie a užívame si aj nočné jazdy. Ja potom už polomŕtva ležím v posteli a on skáče po matraci a hádže kotúle (to naozaj, fakt nepreháňam). Zvýšenú potrebu spánku naozaj nemá.

Lenže on potom nakoniec vždy zaspí a ja musím vstať a ísť dorobiť prácu. Navyše mám takú teóriu, že keď už si idem konečne ľahnúť a zaspím, on sa na mňa napojí a vysaje zo mňa všetky zvyšky energie a tým sa jeho baterky stávajú nevyčerpateľnými. Úprimne, mať 10 % jeho energie, tak mi leží svet pri nohách (haha!).

Čítajte tiež

ďalšie články