História kávy sa začína, ako inak, legendou − príbehom o pastierovi kôz, ktorý bol svedkom toho, ako sú jeho kozy po spásaní bôbov neznámej rastliny nielen veľmi čulé a veselé, ale že nemôžu celú noc spať. Pastier potom priniesol záhadné bôby veľkňazovi, ktorý ich vhodil do ohňa, z ktorého sa začala vinúť príjemná a všetkým milovníkom kávy známa aróma. Kňazi potom začali z bôbov pripravovať nápoj a považovali ho za božský dar. Tento božský dar sa vďaka Arabom dostal do Európy a z Európy do Nového sveta, Ameriky. Tam káva zohrala kľúčovú úlohu v jednom z najznámejších konfliktov modernej histórie – v americkej občianskej vojne, ktorá svetu znovu sprístupnila jeden z najcennejších objavov: ľudskú slobodu.
Káva a občianska vojna v USA
V bitke pri Antietame v septembri roku 1862 vtedy devätnásťročný chlapec z Ohia William McKinley vybehol pod ťažkú paľbu so sudmi plnými horúcej kávy, aby ju dal svojim spolubojovníkom, ktorí po jej vypití zázračne ožili a bitku zvrátili vo svoj prospech. Toto je príbeh Williama McKinleyho, 25. prezidenta Spojených štátov.
Americká občianska vojna sa odohrala v 19. storočí medzi južanskými, na poľnohospodárstvo orientovanými štátmi a severskými, priemyslovejšími štátmi. Išlo v nej ďalšie smerovanie Spojených štátov. Bola to krutá vojna a jej dopad pocítil takmer každý. Pätnásťroční synovia sa už nikdy nevrátili domov k svojim mamám a manželky márne vyčkávali svojich mužov. Najviac postihnutí vojnou bol vidiek, ktorý sa menil na polia zaliate krvou a lesy plné bezvládnych tiel. V týchto depresívnych časoch sa aspoň pre vojakov stala symbolom útechy práve káva.
Väčšinu produkcie kávy držali v rukách štáty Severu, ktorého vodcovia si dôležitosť kávy plne uvedomovali. Vo vtedajších vojenských táboroch bola káva skoro tak bežná, ako je dnes v kanceláriách. Len namiesto voňavého espressa sa pripravovala v zhrdzavených kotlíkoch.
Životabudič pre vojakov
Samotný akt pitia kávy bol rovnaký ako dnes, vojaci hodnotili kvalitu kávy, rozprávali si príbehy o svojich rodinách a o svojom domove. Pitie kávy spoluvytváralo potrebné chvíľky oddychu a odpočinku, ktoré počas namáhavých dní potrebujeme aj dnes.
Psychologický dopad kávy na vojnu bol nesmierny – vojaci kávu považovali za životabudič. Jeden neznámy deprimovaný vojak dokonca napísal: „Jediné, čo ma udržuje pri živote, je káva.“ Ďalší vojak Únie John Billings zasa píše: „Aký dar z nebies nám bol zoslaný! Po dlhom nočnom pochode si uvarím šálku kávy či dve a zrazu sa cítim svieži, ako po dobrom spánku.“
V listoch vojakov napokon slovo káva začalo prevažovať nad slovami puška či delo. Rozšírenosť a obľúbenosť kávy dokresľuje dobové porekadlo: „Neexistuje vojak bez kávy.“
Stimulačné účinky kofeínu sa začali využívať aj v samotných bitkách. Generál Benjamin Buttler napríklad dosahoval prekvapujúce vojnové úspechy predovšetkým preto, že útok zvyčajne naplánoval na čas, keď boli jeho vojaci najviac tzv. skofeinovaní. Vojaci Juhu z dôvodu blokády kávu takmer nemali, a tak využívali náhrady z kukurice. Keď sa im podarilo získať kávu, či už ako vojnovú korisť alebo vďaka pašovaniu, bujaro to oslávili.
Z armády do bežného života
Americká občianska vojna bola prvým konfliktom v moderných dejinách, keď sa káva začala dodávať do armády. Po skončení vojny sa stala súčasťou nového životného štýlu Američanov a podobne ako GPS sa stala jedným z mnohých vynálezov armády, ktorý neskôr prešiel do bežného používania. Káva a jej konzumácia symbolicky vyjadrovala nový priemyselný vek neustále sa zrýchľujúceho produkovania tovarov Spojenými štátmi. Zamestnávatelia tovární snívali o tom, že sa v továrňach prestane piť alkohol a nahradí ho káva, ktorá z robotníkov vytvorí neúnavných pracantov. Káva pomohla Severu vyhrať vojnu, ktorá oslobodila amerických otrokov. S malým zveličením tak možno povedať, že káva nielen povzbudzuje, ale že oslobodila telo i ducha.
