Vaša poradňa sa volá Ne hladu, čo je celkom výpovedné. Na čom svoju prácu staviate?
Andrea: Ešte pred poradňou som s kolegyňou Veronikou Pourovou založila blog o výžive Ne hladu. Bolo to v čase, kedy sme študovali nutričnú terapiu na vysokej škole, a sledovali sme, aké pravidlá ohľadom jedla ľudia dodržiavajú a čo im kto radí. Často to boli zbytočne reštriktívne diéty. Chceli sme poukázať na to, že zdravý jedálniček by mal byť dostatočný, že aj chudnúť sa dá bez veľkých obmedzení, bez toho, aby sa ľudia museli zbaviť polovice svojho jedálnička a zo dňa na deň začali jesť úplne inak. Ide to v pokoji, pomaly a s normálnymi potravinami. A začali sme vyvracať mýty o výžive. Keď sme po škole otvorili svoju poradňu, názov nám už zostal.
Povedzte mi, čo je z vášho pohľadu zdravý prístup k jedlu?
Magdaléna: Ide o to trochu sa v jedle orientovať. Uvedomiť si, že aj keď nemám stopercentne vyvážený a dokonalý jedálniček, je to úplne v poriadku. Je v poriadku, keď si dám na oslave kúsok torty alebo si zájdem do reštaurácie a nemusím z toho mať výčitky.
Andrea: Súčasťou zdravého prístupu k jedlu je aj schopnosť korigovať jedlo tak, aby bolo zdravšie, aby sme do seba dostávali živiny, ktoré potrebujeme. Je dobré si občas vedieť niečo odrieknuť, keď vidíme, že už je niečoho priveľa. Ale úplne rovnako by sme si mali vedieť občas dopriať. Hlavné je nemať z jedla výčitky. Robiť zmeny, ktoré sú nám príjemné a neprinášajú nám stres.
Pre mnohých ľudí bývajú v jedle zaťažkávacie napríklad Vianoce a ďalšie sviatky. Majú potom väčšiu potrebu svoj jedálniček riešiť?
Andrea: Myslím, že to s jedlom počas sviatkov zase až také dramatické nie je. Na začiatku roka alebo potom na jar ale samozrejme ľudia často začínajú s nejakou zmenou životného štýlu alebo s chudnutím. A to aj preto, že ešte majú dosť času pred letom.
Magdaléna: Je to obdobie, kedy je čas sa namotivovať a niečo zmeniť. Vnímam, že Vianoce sú pre mnoho ľudí impulzom na zmenu životného štýlu. Je ale dobré pripomenúť, že zmena sa dá urobiť kedykoľvek počas celého roka a nemusí sa čakať zase až do Vianoc.
Ako sa teda dostať do kondície, možno trochu schudnúť, aby to bolo udržateľné?
Magdaléna: Žiadne univerzálne rady nie sú, odvíja sa to od stravovania konkrétneho človeka. Určite by som odporučila zájsť si na konzultáciu a svoj jedálniček s niekým prebrať. Vo všeobecnosti je potrebné sa snažiť o to, aby každé jedlo bolo plnohodnotné a jedálniček vyvážený. Zmeny sa ale vždy odvíjajú od toho, s čím daný klient príde.
Andrea: Fajn môže byť sústrediť sa najskôr len na pitný režim alebo na nejakú drobnosť. Je potrebné zamyslieť sa nad príjmom zeleniny, nekonzumovať vyprážané jedlá a podobne.
Koľko kíl a za ako dlho je pri chudnutí v pohode a koľko už nie?
Magdaléna: Záleží na tom, akú má človek štartovaciu pozíciu. Ak má napríklad 140 kíl, chudnutie, ktoré bude v poriadku, bude rýchlejšie ako u človeka, ktorý má napríklad 70 kíl. Každý mesiac tiež nemusí ísť chudnutie úplne rovnako. Záleží aj na tom, aký celkovo bol mesiac, či bol možno náročnejší.
Andrea: Väčšinou sa ako ideálna rýchlosť chudnutia uvádza pol kila až dva kilogramy za týždeň. Ale ako hovorí Magdaléna, záleží na okolnostiach. U niekoho, kto má pár kíl nadváhy, bude fajn výsledok, keď schudne kilo až dve za mesiac. U obézneho človeka môže ísť zo začiatku až o päť či šesť kíl za mesiac. Každý má svoje tempo, každému ide chudnutie inak rýchlo. Chceme, aby človek schudol primárne tukovú, nie svalovú hmotu, pri ktorej môže byť pokles rýchlejší. A práve pri rýchlych diétach sa nechudne len tuk, ale aj svaly, človek stráca vodu a tak ďalej. To sú ale diéty, ktoré môžu viesť ku klasickému jojo efektu a k tomu, že si svoju novú váhu neudrží.
Čo detoxy, ako sa staviate k nim?
Andrea: Detox človek potrebuje, a preto má detoxikačné orgány, ktoré mu detox zaisťujú každý deň, celý rok. Taký ten detox vo forme kúr a diét vnímame skôr negatívne. Väčšinou vedie akurát k nevyváženému príjmu energie a výživy. Niekedy je výsledkom zvýšený príjem cukru v rôznych džúsoch a šťavách. Detox založený na tom, že nebudeme veľa jesť, nedáva zmysel. Naše detoxikačné orgány potrebujú energiu, aby mohli pracovať. Niekedy môžu byť detoxy aj nebezpečné, spôsobiť tráviace ťažkosti, dehydratáciu a podobne. Keď už detox, tak by som odporučila myslieť predovšetkým na dostatočný pitný režim, obmedziť alkohol a zaradiť do jedálnička väčšiu porciu zeleniny. To je fajn detox po obvyklých decembrových večierkoch a po nie úplne zdravom jedle.
S akými mýtmi okolo jedla sa najčastejšie stretávate?
Magdaléna: Spomeniem určite mliečne výrobky, pri ktorých panuje mýtus, že zahlieňujú. Alebo o lepku, že zalepí črevá.
Andrea: Dlhšie obdobie sú v kurze nízkosacharidové diéty. Často k nám chodia ľudia, ktorí si myslia, že je zlé konzumovať sacharidy. A majú pocit, že by bolo ideálne jesť ich čo najmenej, pretože to je najlepšie. S tým úplne nesúhlasíme.
A ako je to v skutočnosti?
Magdaléna: Mliečne výrobky sú zdraviu prospešné a nie je dôvod ich zo stravy vyradiť, ak niekto nemá nejaké zdravotné obmedzenie. Lepok sa z jedálnička vyraďuje pri zdravotných obmedzeniach súvisiacich s lepkom. U zdravého človeka na to ale nie je dôvod. Sacharidy sú jedna z našich hlavných živín, takže nie je dôvod sa ich báť. Ľudia sa sacharidov boja, pretože sa domnievajú, že kvôli nim priberajú, ale už neberú do úvahy celý kontext svojho jedálnička.
Andrea: Mýty často vzídu z nejakého rizika nadbytku. Tak napríklad nadbytok sacharidov má svoje riziká, ľudia si to ale často mylne vysvetlia tak, že čím menej ich budú jesť, tým lepšie.
Magdaléna: Ďalší podobný mýtus, ktorý mi napadá, je biely cukor, ktorý sa berie ako biely jed. Aj pri ňom ale ide skôr o množstvo a nie je potrebné ho démonizovať.
Veľmi sa tiež rieši, koľkokrát denne jesť. Niekto je zástancom desiat, oproti tomu sa objavuje názor, že stačí jesť dvakrát denne.
Magdaléna: Je to vždy individuálne. Zo skúseností vieme, že najčastejšie ľuďom vyhovuje jesť štyrikrát alebo päťkrát denne. Pri troch jedlách za deň už človek nemusí prijať všetku energiu, ktorú na deň potrebuje. Ak s tým ale niekto nemá problém a vyhovuje mu to, neznamená to, že je to nesprávne.
Andrea: Celkom moderný je aj tzv. prerušovaný pôst, ktorý poznáme v niekoľkých formách, najčastejšie to býva jedlo iba dvakrát denne. Niekomu sa tak môže podariť schudnúť, nie je to ale niečo, čo by sme odporúčali.
Keď k vám niekto príde do poradne, ako s ním pracujete?
Magdaléna: Vstupná konzultácia zahŕňa meranie telesného zloženia, aby sme vedeli, ako na tom daný človek je. Vopred nám pošle zapísaný jedálniček za zhruba päť dní. Pri konzultácii sa snažíme človeka trochu spoznať, zistiť, aký má denný režim, koľko jedál denne mu vyhovuje, či má nejaké zdravotné ťažkosti a podobne. Potom s ním rozoberieme jedálniček a navrhneme zmeny. Človek musí mať motiváciu a byť otvorený zmenám. Pretože ak chce schudnúť, alebo v niektorých prípadoch pribrať, niečo zmeniť musí. Ale nejde len o váhu, veď vyvážená strava funguje aj ako prevencia najrôznejších ochorení.
Čo vaši klienti najčastejšie riešia?
Andrea: Najviac je ľudí, ktorí chcú schudnúť. Ale chodia k nám aj ľudia, ktorí chcú naopak pribrať alebo majú nejaké zdravotné ťažkosti, ktoré ich privedú k tomu, aby sa o svoj jedálniček viac zaujímali. Často pracujeme s ľuďmi, ktorí majú potravinové alergie a intolerancie a nevedia, ako si vytvoriť jedálniček, čím potraviny nahradiť. A v poslednom čase som zaznamenala aj väčšiu vlnu tých, ktorí sú spokojní so svojou hmotnosťou, ale chcú, aby sa niekto pozrel na ich jedálniček a poradil im, čo by sa ešte dalo zmeniť.
Akú chybu ľudia robia, keď chcú svoju váhu zmeniť, čo je najväčšie úskalie?
Magdaléna: V jedálničkoch sa často objavuje nedostatok bielkovín a vlákniny. Tie pritom majú významnú sýtiacu funkciu a keď ich človek je málo, má hlad a má tendenciu sa dojedať niečím ďalším. Problém býva aj s pravidelnosťou a vyváženosťou jedla.
Andrea: Tiež sa ľudia veľmi sústredia na to, čo je v jedálničku zle, čo by jesť nemali, a už nevidia celý kontext. Nevidia napríklad to, že im v jedálničku niektoré potraviny úplne chýbajú. Pritom intenzívne chute na sladké alebo tučné bývajú dané aj samotným zložením jedálnička a môže ich privolávať aj nedostatok bielkovín a vlákniny. Naša práca nevyzerá tak, že by sme si zobrali jedálniček a zakazovali, čo je nesprávne, to väčšina ľudí vie. Snažíme sa poradiť, čo ešte zaradiť, čo upraviť, čo pridať, aby chute na sladké alebo tučné boli menšie. Niekedy je to o vôli, keď človek nechudne, ale niekedy je to len chyba v skladbe jedálnička, ktorá sa dá ľahko vyriešiť.
Keby sme tipy na chudnutie ešte zhrnuli do niekoľkých kľúčových odporúčaní, čo by ste vypichli?
Andrea: Ísť na zmeny v pokoji a pomaly, nesnažiť sa niečo meniť zo dňa na deň. Takisto nemať pocit, že ak chceme schudnúť, musíme sa začať stravovať úplne inak. Nie je potrebné zmeniť celý jedálniček. Ide o to pozrieť sa naň, možno si ho pár dní zapisovať, a vytipovať si, s čím by sa dalo začať. Je lepšie dať si malé méty a nevzdávať to, keď sa niečo nepodarí. Tiež mi napadá odporúčanie, skúsiť si sám doma trochu viac variť, ak to človek pri svojom pracovnom režime zvládne. Často práve jedlo vonku je to, čo ľuďom bráni, aby bol ich jedálniček redukčný, ak ho taký chcú mať.
Magdaléna: Odporúčala by som tiež zamerať sa celkovo na komplexnosť stravovania. Nie je to o tom, či si sem-tam dáte niečo nezdravé, ale o celkovom jedálničku, ako si ho zostavujete z dlhodobého hľadiska.
