Vieme síce plávať, ale väčšinou nesprávne. Skôr si ubližujeme, upozorňuje trénerka a radí, ako to napraviť

Akí sme plavci?

Väčšina Čechov, a myslím, že aj Slovákov, vie plávať, čo nie je vo svete zase také obvyklé. Keď niekoho plávanie učím od základov, sú to vždy cudzinci. Takže v porovnaní so zahraničím sme dobrí plavci. Len plávame nezdravo.

Ako to myslíte? 

Deväťdesiat percent Čechov pláva prsia s hlavou nad vodou a nesprávne zapája nohy. Často ide každá noha inak, taký krivý strih. Ľudia si myslia, že plávanie je zdravé, ale týmto si skôr ubližujú. Keď máte hlavu nad vodou, ničíte si tým krčnú chrbticu a len vás z toho bolí za krkom. Keď zase ide každá noha inak, bolesť strieľa do bedrovej chrbtice a môžete mať problém s chrbtom…

… takže chodíme plávať viac a viac, pretože si myslíme, že šport nám od bolestí pomôže.

Presne tak. Lenže iba vtedy, keď sa naučíte plávať správne, tak je to zdravé plávanie. Nenútim svojich klientov do nejakej profesionálnej techniky, ja hlavne chcem, aby plávali zdravo.

Dá sa čitateľom odporučiť, čo majú urobiť, aby plávali zdravo?

Nie je to také jednoduché. Na to je naozaj potrebné, aby si zaplatili inštruktora. Niekto sa učí rýchlo a stačí mu jedna dve lekcie. A keď niekto pláva dlhodobo nesprávne a je potrebné ho to preučiť, môže to byť na dlhšie obdobie.

Mohli by ste aspoň popísať, čo je kľúčové sa naučiť?

Predovšetkým vydychovať do vody. Nadýchnite sa nad vodou a nosom vydýchnite bublinky do vody. Ako keď normálne vydychujete na suchu. Niekomu to zo začiatku bude nepríjemné, ale výdych sa dá naučiť a pekne sa predlžuje, keď sa to robí pravidelne. S každým záberom ide plavec na nádych nahor a na výdych dole, tam potom chvíľku počká. Toto je zásada, ktorá veľmi pomôže krčnej chrbtici.

Keď chcem plávať zdravo, sú prsia ten správny štýl, alebo je lepšie plávať napríklad kraula? 

Pokojne prsia, to nie je problém. Len musíte mať dobrú techniku.

Dajme tomu, že sa chcem naučiť skákať šípku a dobre plávať kraula. Môžem to zvládnuť bez inštruktora? 

Sú ľudia, ktorí sa to naučia napríklad podľa videí na YouTube. Avšak pozor! Občas chodia so strašnými chybami, musíte hľadať dobré videá. Ale keď je človek pohybovo nadaný, tak niečo odpozerá. Dôležité je však mať už nejaký základ. Keď ste úplný začiatočník, oplatí sa vyhľadať si trénera aspoň na štart. Občas tiež niekto príde, kraula pláva slušne, nie je to nič hrozné, ale hovorí, že sa dosť nadrie. A to na YouTube neodpozerá, to mu musí povedať tréner, čo má robiť, aby sa tak neunavil.

Kto sa k vám hlási na kurzy? Sú to ľudia, ktorí nevedia vôbec plávať, tí, čo chcú dosiahnuť nejaké profesionálne výsledky alebo jednoducho len amatéri, čo sa chcú zlepšiť?

Všetci, ktorých ste menovali. Ľudia, ktorí trénovali na triatlon a chceli kondičný tréning. Alebo ľudia po operácii kolena, ktorí sa chceli spevniť a plávať správne. Ľudia, ktorí vôbec nevedeli plávať, ale to boli vždy cudzinci. Ani jedného Čecha, ktorý by nevedel plávať, som nemala.

Od roku 2017 je výučba plávania na školách v Česku povinná. Je to dobre? 

Myslím, že áno. Nie každé dieťa má rodičov, ktorí by ho k tomu viedli, alebo nemá na plávanie vytvorené podmienky. Plávanie je jedným zo základných športov, a keď ho deti ovládajú, neboja sa vojsť do vody napríklad pri mori.

Môžu sa ale deti vo veľkom kolektíve naučiť naozaj dobre plávať? 

V detskom veku určite áno. Samozrejme, záleží na inštruktoroch. Všetci sa ma pýtajú, či strkám deti tyčou, ale to už dnes, aspoň napríklad v Podolí, určite neuvidíte. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že deti sa môžu v škole naučiť plávať správne. Horšie je to vtedy, keď máte v kolektíve dieťa, ktoré sa vody bojí. Inštruktori nemajú čas sa mu venovať, pretože učia napríklad desať detí naraz.

Ako sa pracuje s deťmi, alebo s dospelými, ktorí majú z vody strach?

S deťmi je to jednoduchšie. Nepremýšľajú nad tým tak ako dospelí. S deťmi vleziete do vody, na vode len ležia, majú k dispozícii pomôcky a strach ich čoskoro prejde. Dospelí vedia, čo sa môže stať, alebo sa im v minulosti niečo stalo, možno sa topili, a majú z toho úzkosti. Obvykle to s nimi trvá dlhšie.

Takže keď pracujete s dospelými, chce to aj istú psychologickú prípravu?

Áno, snažím sa ich upokojiť, že je v poriadku cítiť strach. Oni bývajú v kŕči a boja sa. Dám im pomôcky, ktoré ich na vode udržia. Pomaly si vlezú na pomôcky, držím ich za ruku a krôčik po krôčiku ich púšťam na vodu. Uisťujem ich, že som tam a že sa nič nestane.

Takže najdôležitejšie pri zbavení sa strachu z vody je uvoľnenie a istota, že je niekto nablízku?

Najčastejšie sa začnú topiť kvôli tomu, že spanikária. Zatnú svaly a tým sa dostanú pod hladinu. Plávanie je celkovo o uvoľnení, pretože keď sa uvoľníte, tak vás voda nadnáša. Keď sa topia, tak zakričím: “Pokoj, len kop nohami a snaž sa udržať na vode.”

Vo vode trávite veľkú časť svojho života…

… to je omyl. Veľa ľudí si to myslí, ale ja vo vode ani veľmi nie som. Ako inštruktor pracujem na suchu a len keď je to nutné, idem za klientmi do vody.

Aha, takže vo vode ste skôr vo voľnom čase? 

Áno, keď si idem zaplávať pre radosť.

Skúste ma nalákať, v čom je plávanie také skvelé a prečo začať vo voľnom čase plávať. 

Plávanie je pohyb celého tela a je to veľmi zdravý pohyb. Neničí kĺby a chrbát. Ja robím aj ďalšie športy, bicyklujem, korčuľujem, cvičím. Ale ten pocit, keď vyleziete z vody, tak je iný ako po akomkoľvek inom športe. Telo je unavené, ale uvoľnené, cítite, že ste niečo robili. Žiadna svalová horúčka, nič nebolí. Vyčistím si hlavu. Navyše je to jediný šport, pri ktorom vypnem. Nikto ma v bazéne nezastihne, nemáte pri sebe mobil. Ste tam len vy.

Športu zdar!

Nakupovať