Často sa hovorí, že nie je vhodné odkladať tehotenstvo do vyššieho veku, ale čo je presne ten vyšší vek? Dá sa stanoviť, kedy je optimálne mať prvého potomka?
Všetko má svoju záručnú dobu a rovnako sú na tom aj naše pohlavné bunky. U ženy je v 30. rokoch šanca otehotnieť prirodzene asi dvadsať percent a v 40. rokoch už je to len päť percent. Môžeme povedať, že do veku 30 rokov sú vajíčka v dobrej kondícii, do 35 je taká predĺžená záručná doba. Po 35. roku ale záruka pomaly vyprcháva. Samozrejme sa to môže podariť, ale je potrebné si uvedomiť, že schopnosť vajíčok aj spermií vytvoriť zdravé embryo výrazne klesá.
Čo by mali vedieť ženy, ktoré plánujú dieťa až po tridsiatke?
Keď má žena viac ako 33 rokov, proces zhoršovania vajíčok už sa začal, a platí to univerzálne pre všetky. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že s vekom klesá u ženy počet vajíčok, ale aj ich kvalita. Zvyšuje sa riziko genetických mutácií, ktoré môžu spôsobiť, že sa embryo neuhniezdi, ale môžu spôsobiť aj potrat alebo narodenie dieťaťa s vrodenou vývojovou chybou.
A muži?
K mužom bola príroda zhovievavejšia v tom ohľade, že spermie sa im tvoria celý život a až tak dramaticky nepodliehajú procesu starnutia. Ale s vyšším vekom je opäť riziko tvorby genetických mutácií v spermiách vyššie.
keď sa vedome rozhodne odložiť založenie rodiny?
Ak mladí ľudia uvažujú nad tým, že by v budúcnosti chceli mať deti, ale z nejakého dôvodu na to ešte nie je vhodný čas, môžu si nechať svoje pohlavné bunky zamraziť. Je to takzvaný social freezing, čo je program, pri ktorom na reprodukčnej klinike dochádza k odberu a zmrazeniu pohlavných buniek v čase, kedy sú kvalitné a v dobrej kondícii. Keď pár pocíti, že je na potomka ten správny čas, začnú sa najskôr snažiť sami prirodzene, bez našej pomoci. Zároveň však majú istotu, že ak sa nejaký čas nedarí, majú u nás zamrazené vlastné pohlavné bunky, ktoré je možné použiť na umelé oplodnenie.
Ako je to zatiaľ v Česku obvyklé?
V zahraničí je táto metóda oveľa viac využívaná, postupne sa ale začína rozširovať aj u nás. Je potrebné povedať, že program nie je využívaný iba pri odkladaní rodičovstva, ale aj ako prevencia pri práci v rizikovom prostredí, úraze, chorobe, či pri rizikovom športe.
Významne môže metóda pomôcť v prípade plánovanej onkologickej liečby, ktorá negatívne ovplyvňuje počet či kvalitu zárodočných buniek a často končí neplodnosťou.
Aj to by sa ale malo spraviť včas, že? Kedy je ideálne obdobie?
Vajíčka, spermie aj embryá sa dajú zmraziť na pomerne dlhý čas. Ale áno, žena, prípadne aj muž sa musia rozhodnúť včas. U žien je táto hranica približne tridsiaty tretí rok, u mužov klesá počet aj kvalita spermií po štyridsiatke. Ideálne je ale nechať si svoje pohlavné bunky zamraziť do veku 25 rokov.
Kto je váš typický pacient? Sú to len páry, ktoré nevedia počať?
Jednak sú to pacienti, ktorí riešia problém s plodnosťou, ale prichádzajú aj páry, ktoré síce môžu mať bábätko, ale hrozí u nich riziko genetickej záťaže. Takže ich prianím nie je iba mať dieťa, ale hlavne mať zdravé dieťa. Priemerný vek našich pacientok je asi 34 rokov, páni bývajú zhruba o tri roky starší. U zahraničných pacientov sa pohybujeme nad 40-ročnou vekovou hranicou.
Ubúda pacientov, alebo ich je medziročne viac?
Kvôli pandémii koronavírusu sa záujem aj štruktúra pacientov pomerne mení a kolíše. Posledné roky sme sledovali podobný počet českých pacientov a vzrastajúci záujem tých zahraničných. Ale zahraničných nám v roku 2020 ubudlo a od začiatku tohto roku to nie je oveľa lepšie, skôr naopak. Hlavne kvôli rôznym reštrikciám a komplikáciám spojeným s cestovaním do zahraničia. Naopak u českých pacientov sa záujem zvýšil. Je to hlavne tým, že nie je aktuálne možnosť cestovať, zabávať sa. Ľudia mali možnosť sa zastaviť, zamyslieť a zistili, že im doma niečo chýba.
Niekedy sa téma neplodnosti a počatia redukuje len na ženy a ich vek. Ako je to ale s mužmi? Čo býva u nich častým problémom?
Najčastejšie to je zlý počet, kvalita a pohyblivosť spermií. Generácia, ktorá sa teraz prichádza liečiť s neplodnosťou, má viac civilizačných chorôb ako generácia predchádzajúca, čo je dané nedostatkom prirodzeného pohybu, užívaním návykových látok, stresom aj štýlom života.
Sú aj muži, ktorí majú spermiogram relatívne v poriadku, ale ich problémom je kvalita DNA či dedičné genetické choroby.
A u žien? Okrem veku…
U žien boli kedysi najčastejším problémom nepriechodné vajíčkovody, čo bolo spôsobené napríklad opakovanými zápalmi po aplikácii nevhodných vnútromaternicových teliesok alebo po umelom prerušení tehotenstva. To sa zmenilo s nástupom hormonálnej, ale aj inej antikoncepcie. Častejšie to teraz bývajú problémy, ako je endometrióza alebo neschopnosť vaječníkov produkovať kvalitné vajíčka. Tých faktorov je veľa, ale dôležité je si uvedomiť, že najväčšiu rolu stále hrá vek.
Je niečo, čo vysvetľujete pacientom stále dookola a priali by ste si, aby to vedeli skôr, ako dorazia k vám na kliniku?
Rada by som apelovala na všetkých, že prílišné odsúvanie nie je dobré. Či už ide o odsunutie založenia rodiny prirodzenou cestou, ale aj o odsúvanie mimotelového oplodnenia. To je často vnímané až ako posledná možnosť. Nemalo by to tak byť, pretože aj v tomto prípade hrá čas zásadnú úlohu a my stále nie sme schopní pomôcť všetkým párom. Vajíčka vznikajú, keď sú ženy vo svojom prenatálnom stupni života, ešte u mamičky v brušku. To znamená, že ak má žena 30 rokov, jej vajíčka sú o niečo staršie. Od 33 rokov sa kvalita zhoršuje, vyskytujú sa tam chromozómové zmeny, pretože vajíčka prirodzene starnú a absorbujú do seba všetko, čo sa nachádza v našom životnom prostredí. Rovnako starnú aj spermie.
Hovoríte, že všetkým párom nepomôžete. Akú má teda asistovaná reprodukcia úspešnosť?
Úspešnosť liečby na našej klinike, teda pravdepodobnosť otehotnenia po transfere jedného embrya je približne 57 %. Približne 8 z 10 párov otehotnie po jednom IVF cykle.
Asistovaná reprodukcia na Slovensku: Z verejného zdravotného poistenia majú ženy nárok na úhradu najviac troch cyklov asistovanej reprodukcie do dovŕšenia 39. roku, teda do 39 rokov a 364 dní. Postup pre úhradu týchto výkonov v jednotlivých zdravotných poisťovniach sa môže líšiť. Preto sa informujte vo svojej zdravotnej poisťovni, alebo vo vybranej klinike asistovanej reprodukcie, či je potrebné schválenie výkonu alebo liečby poisťovňou ešte pred jej zahájením, alebo to vo vašom prípade nie je potrebné.
Lekárka Kateřina Veselá vedie brnenskú kliniku Repromeda spoločne so svojím manželom Janom Veselým od roku 1999. Na svet odvtedy pomohli už viac ako piatim tisíckam detí. Majú syna a dcéru.
