Aké je podľa vás najhoršie možné novoročné predsavzatie?
Schudnúť pomocou diéty. Ľudia to majú v hlave nesprávne nastavené a myslia si, že na základe nejakých prísnych pravidiel zhodia a všetko už bude fajn, ale efekt diét je len krátkodobý. Keď sa potom vrátia k pôvodnému režimu, naberú kilá rýchlo späť.
Ako by teda malo predsavzatie znieť, aby fungovalo?
Jesť kvalitnejšie. Čo znamená napríklad čítať si zloženie potravín, variť si doma, jesť pravidelne… Zamyslieť sa nad tým, čo môjmu telu prospieva a čo dokážu dlhodobo zmeniť k lepšiemu. Chudnutie sa často dostaví ako vedľajší efekt.
Niekto takéto zmeny zahajuje detoxom…
Áno, predsavzatia o chudnutí sú populárne v januári, na jar príde na rad detox. Viete, prečo je taký obľúbený?
Netuším.
Pretože je to rýchle riešenie. To ľudia chcú.
Odporučili by ste ho?
Detox prebieha v tele každý deň, je to hlavná práca našej pečene a obličiek. Detox v krabičkách a pitie iba džúsov a čajov telu skôr priťažia.
Ako to?
Telo má rado pravidelnosť a istoty. Keď ho vyhladujete, je to preň signál, že si musí urobiť väčšie zásoby tuku. A vyprázdnením čriev navyše zbavíte telo prospešných baktérií. Detoxy vidím skôr ako škodlivé.
Existuje nejaká očista tela, ktorá je vhodná?
Namiesto detoxu je vhodnejšia skôr lekárska prehliadka, kde človek zistí, či je zdravý a nemá nejaké obmedzenia. Podľa toho by si mal upraviť jedálniček či pridať viac pohybu. Hovoríme stále len o nižšom príjme kalórií, ale vždy je vhodné zvýšiť aj výdaj. Nemusíte nutne behať a posilňovať, keď vás to nebaví. Nájdite si to svoje – tanec, turistiku… Tým sa začne telo uzdravovať.
Ste teda proti krátkodobým diétam. Čo ale tie, ktoré pripomínajú skôr zmenu životného štýlu ako paleodiéta či ketodiéta?
Takýmto ľuďom môžu chýbať vitamíny a minerálne látky. Problém je, že si laici diéty nastavujú sami a často na to nevyužívajú prirodzené potraviny, ale náhrady z prášku. Pritom by bolo vhodné, aby sa porozprávali s odborníkom, napríklad lekárom, či diéta zodpovedá ich zdravotnému stavu. Je dôležité poradiť sa s niekým iným ako s tým, kto vám diétu predáva.
A ešte na jednu populárnu teóriu sa spýtam: že je možné jesť cez týždeň striktne a cez víkendy mať cheat days (podvádzacie dni), kedy človek je sladkosti a vyprážané podľa ľubovôle. Čo to urobí s telom?
To ide úplne proti pravidelnosti, ktorú telo potrebuje. Keď máte dobre nastavený vlastný režim, nepotrebujete tieto podvádzacie dni, pretože vo svojom jedálničku máte priestor pre jedlá, ktoré vám robia radosť. Napríklad štyri jedlá denne sú vyvážené a piate nie je v tomto smere úplne ukážkové, ale chutí vám a zlepší náladu. Tak je to úplne v poriadku. Je to tak oveľa lepšie ako jesť šesť dní perfektne a na siedmy sa napchať vo fast foode. Tým môžete kompletne zabiť tých šesť predchádzajúcich dní. Navyše vám najskôr bude poriadne zle.
A dá sa povedať, čo je zdravá a čo nezdravá potravina?
Nie je zdravá potravina, ale zdravé, alebo nezdravé množstvo. Skôr by som povedala, že niektoré potraviny sú vhodnejšie a niektoré nie také dokonalé. Skvelé je aspoň na 80 percent dodržiavať racionálny jedálniček, ale na zvyšných 20 percent nebyť taký reštriktívny. Je to totiž neudržateľné. Nesnažme sa byť dokonalí, ani v jedálničku.
Máte rodinnú nutričnú ambulanciu. Čo si môžem pod tým predstaviť? S čím za vami klienti najčastejšie prichádzajú?
Chcela som sa vo svojej praxi zamerať na deti, nedajú sa však riešiť samostatne. Vždy musím pracovať s celou rodinou. Dieťaťu ťažko vysvetlíte, čo má jesť, keď to rodič sám robí presne naopak. V poslednom čase oveľa častejšie ako obezitu riešim neprospievajúce deti. Vyrastá generácia detí, ktoré rodičia vychovávajú až veľmi prísne. Nerozumejú jedálničku a veľmi ho osekajú. Napríklad o zdravé tuky.
Spomínam si, že pred časom jedna influencerka na sociálnych sieťach označila biely rožok za prázdnu potravinu a zaprisahala sa, že ho svojim deťom dávať nebude. Je toto ten prípad?
Ten problém je hlbší ako rožok samotný. Termín prázdna potravina sa používa aj pri pudingoch, chrumkách a piškótach. Hovoria tak často ľudia, ktorí vyznávajú nízkosacharidové stravovanie a sacharidy u detí vnímajú ako zlo. Nechápu ale, že deti nemajú rovnaké potreby ako dospelí. Základom ich stravy sú práve sacharidy a biela múka pre ne nie je škodlivá. Niekto sa snaží deťom nahradiť biele pečivo celozrnným, ale v ňom je zase veľké množstvo vlákniny, čo pre deti nie je vhodné. Potom sa im do tela nedostatočne vstrebávajú minerálne látky ako vápnik a železo.
Existuje teda vôbec niečo ako prázdna potravina?
Rožok nemá väčšie množstvo vitamínov a minerálnych látok. My však nepotrebujeme len to, ale aj energiu. Tú rožok doplní skvelo. Keď sa zje s niečím ďalším, je z toho vyvážené jedlo.
Vystupujete ako odborník na sociálnych sieťach. Čo vám v tomto prostredí vadí?
Ľudia majú pocit, že sa môžu ku všetkému vyjadriť. Aj k tomu, čomu nerozumejú. Čo sa týka môjho odboru, tak často prezentujú svoju osobnú skúsenosť ako všeobecne platnú pravdu. Hovoria: „Dávala som dieťaťu toto a nič sa nestalo, takže je to bezpečné.“ Alebo: „Mala som tehotenskú cukrovku, túto potravinu som jedla a bolo to v poriadku.“ Neriešia dlhodobé následky, nepoznají tému komplexne. Navyše sa ťažko pozná, kto je expert a kto len poučený laik. Často sa dostávam do konfliktov s ľuďmi, ktorí majú niečo načítané a potom spochybňujú autoritu odborníka.
Niekedy sa tí poučení laici za odborníkov priam vydávajú. Mohli by ste, prosím, vysvetliť, aký je rozdiel medzi nutričným terapeutom, dietológom a nutričným špecialistom?
Dietológ je lekár, ktorý sa venuje výžive. Nutričný terapeut či nutričný špecialista má zdravotnícke vzdelanie, študuje na vysokej či vyššej odbornej škole a môže radiť aj ľuďom, ktorí majú zdravotné ťažkosti, diabetikom, ľuďom s obezitou a ďalším. Na rozdiel od nich majú nutričný kouč, výživový poradca, expert na výživu a ďalší väčšinou len kurz. Ale nemusia mať ani ten! Môžu zdravému človeku pomôcť doladiť jedálniček, ale nemali by nikdy radiť ľuďom, ktorí majú zdravotné ťažkosti.
A dodržujú to?
Niekto áno, ale narazila som dokonca na jednodňový kurz, ako radiť diabetikom vo výžive. To mi príde naozaj nebezpečné. Špeciálnou kategóriou sú potom predajcovia potravinových doplnkov. Tí často nemajú žiadne vzdelanie, sú len vyškolení firmou, ktorú zastupujú. Ich cieľ je jasný – predať čo najviac. Ale každý sme zodpovedný za svoje zdravie a teda aj za výber osoby, s ktorou sa o ňom budeme radiť.
Tridsaťdeväťročná Lucie Guilleminot vyštudovala odbor Nutričnej terapie na lekárskej fakulte v Ostrave po tom, čo sa jej narodilo prvé dieťa. Pôvodne pritom chcela byť diplomatkou a má magisterský titul zo Západoeurópskych štúdií na Fakulte sociálnych vied UK. “Keď som však dcére zavádzala prvé príkrmy, zistila som, aký je v informáciách medzi rodičmi chaos. Chcela som si v tom urobiť poriadok a téma ma zaujala natoľko, že som sa jej začala venovať naplno,” spomína majiteľka rodinnej nutričnej ambulancie Nutrilka. Je vydatá a má dve deti.
