Čo pijete radšej, kávu alebo čaj?
Kávu. Čiernu bez cukru a bez mlieka. Niekde som čítal, že tak ju pijú schizofrenici.
Pijete ju radšej doma alebo v kaviarni?
V útulnej kaviarni.
Sladké alebo slané jedlá?
Slané. Nie som veľmi náročný, ale chcem jesť jedlá z dobrých surovín. Mám rád jednoduché chute, väčšinou mi stačí mäso so šalátom alebo s ryžou. Mäso kupujem u súkromných mäsiarov. Žijeme v dobe, keď si môžeme vyberať. Keby som mal 5-člennú rodinu, tak to asi bude inak, ale zatiaľ si môžem vyberať, tak to robím.
Takže nie ste vegan ani prívržencom stravovania raw?
Je to zaujímavé, ale mám problém, že už hodinu potom mám hlad. Takže by som musel jesť stále, celý deň. Spaľujem hrozne veľa energie, takže by som si na to musel dlho zvykať.
Vydávate veľa energie pri hraní?
Herectvo je extrémny výdaj energie, každé predstavenie je iné, nervozita spojená už len s dychom a sústredením si vyžaduje veľa energie. Manon Lescaut trvá hodinu a pol a hodinu a pol som na javisku, to už je za hranicou športového výkonu. Som úplne mokrý, akoby som hral futbal.
Nerozmaže sa vám pritom make-up?
Rozmaže, ale s tým sa počíta. Človek by sa na konci predstavenia nemal pozerať na make-up, ale mal by byť taký vyčerpaný udalosťami, ktoré v deji prežil, že je vlastne dobre, že mu tečie z tváre…
Aká bola vaša najnáročnejšia úloha?
S každou rolou, ktorú začínam skúšať, mám dojem, že je to to najťažšie, čo som kedy robil. Ale doteraz to bola práve Manon. Hrať hlavnú úlohu v Národnom divadle je náročné, ale hrať notoricky známeho Nezvala generácii, ktorá sa to učila naspamäť len preto, že ho mala rada, je také citlivé, že musím poznať presne každé slovo.
Budete hrať v seriáli Bohéma, šesťdielnom cykle Českej televízie o osudoch hereckých hviezd Prvej republiky. Koho tam budete hrať?
Hrám Oldřicha Pápeža, ktorý bol produkčným barrandovských štúdií v období protektorátu. Išlo o nevýraznú postavu, patril k tým ľuďom, čo sú blízko najväčším udalostiam dejín, ale vedia to urobiť dobre − aby si ich nikto nepamätal. Nie je to priamo kolaborant, ale robí to, čo ho baví. Niečo mu je nesympatické, a aj keď ide o ľudský život, prehltne to, lebo práca je preňho dôležitá.
Dalo vám hranie v tomto seriáli niečo?
Hralo sa mi to perfektne, hlavne preto, že tam hrá veľa elitných hercov. Moja rola nie je veľká, prizerá sa, prichádza, komentuje. Seriál sleduje osudy Vlastu Buriana, Oldřicha Nového, Adiny Mandlovej. Pre mňa to bola možnosť vidieť pána Javorského, ako hrá Buriana. A hrá ho perfektne.
Po otcovi Bolkovi Polívkovi ste Čech, po mame Chantal Poullain Francúz. Pozorujete na sebe niečo českého a niečo typicky francúzskeho?
Čím viac obe kultúry spoznávam, tým viac odcudzujem takúto stereotypizáciu. Dá sa povedať, že Francúzi z juhu sú horkokrvnejší ako napríklad obyvatelia Ústí. Na druhej strane si na českej strane všímam aj nežnosti. Kým Francúzi hovoria so sebavedomím, tak v českej povahe sa dá nájsť viac romantiky. Myslím, že keby ľudia nevedeli, že som Francúz, tak by nepovedali, že som „šarmantný Francúz“. To by nikto nepovedal, pretože sa to nepozná.
Chceli ste byť hercom už odmalička?
Chcel som byť bojový pilot, to mi dlho vydržalo. Obdivoval som športovcov. Raz som otcovi povedal, že by som chcel hrať v NBA basketbal a tu v Olšanoch mať automobilovú dielňu a opravovať autá a otec nato mame potichu povedal : „Hlavne mu nehovor, že nie je černoch.“ Takže vo finále bojový pilot a černoch.
Hranie je teda vaša prvá ozajstná práca?
Áno, prvou serióznou prácou s ambíciami bolo divadlo.
Mali ste predtým nejaké zaujímavé brigády?
Pracoval som v skateboardovom obchode. Bolo zaujímavé pozorovať to zvonku, keď tam chodili mladí nadšení chlapci, ale s matkami. Tie potom komentovali chlapcov, to bolo dosť bizarné… Na to si dobre spomínam.
Ktoré divadlo by ste čitateľom odporučili?
To je veľmi subjektívne. Najprv sa treba zamyslieť, či chcete ísť do divadla alebo túžite vidieť osobnosti. Ak chcete ísť na osobnosti, tak choďte na nejakú konverzačku s pani Stašovou alebo pani Holubovou. Ak chcete vidieť dobré divadlo, tak by som sa odvolal na nejakú recenziu. Podľa nej zistíte, či by vás to zaujalo. A ak vás náhodou zaujíma rodina a vzťahy, veľa divadiel robí predstavenie na tému láska, deti, manželská kríza, láska po dvadsiatich rokoch. Ak do divadla ide nejaké mladé dievča, tak by som jej pre začiatok odporučil niečo opulentné, niečo ako nový cirkus na Jatka78, kde sú polonahí akrobati. To sú hrdinovia modernej doby, čo môže byť pre niekoho zaujímavé. Človek si musí dobre rozmyslieť.
Titulná fotografia: Michala Rusaňuková
