Pár tipov na najzaujímavejšie európske destinácie nám dali cestovatelia, ktorí do cestovania investujú veľa času.
Slávek Král – Slávek Král – travel blog
Geiranger, Nórsko
Jeden z najznámejších fjordov, ktorý som omylom objavil pri stopovaní po Nórsku v roku 2007. Prvýkrát som si tu stopol loď aj karavan.
Petr Novák – Naučme sa
Stromboli
Malý ostrovček kúsok od Sicílie, ktorý toho príliš neponúka. Je navštevovaný prevažne kvôli sopke. Vlastne celý ostrov je sopka. Na svete nájdete obrovské množstvo činných vulkánov, ale Stromboli považujem za jeden z najkrajších a hlavne najdostupnejších. Čím väčšiu sopku navštívite, tým menej z nej v skutočnosti uvidíte. Etna ani Kilauea na Havaji vám neposkytnú taký zážitok. K erupcii sa nemôžete priblížiť a pozorujete ju zo vzdialenosti jedného kilometra a viac. Stromboli, to je niečo iné. Sopka je taká malá, že večer môžete vyliezť na vrchol, ktorý je ešte pár metrov nad samotným kráterom. Odtiaľ pozorujete tú neuveriteľnú krásu, gejzíry horúcej lávy striekajúce do výšky niekoľkých metrov. Cítite teplo z každej malej erupcie.
Ladislav Bezděk a Kateřina Dvořáková – Big Trip
Alpy
V Európe nie je možné určiť iba jedno miesto. Je to históriou nabitý kontinent a zároveň civilizácia a priestor, kde sa dá ľahko a bezpečne cestovať. K favoritom patria Alpy a Dolomity, ale napríklad aj Norimberg (aj s jeho klobásou a pivom), ďalej Dánsko, francúzske pobrežie… Nemožno určiť jedno miesto. Európa je úžasná a krásna, oplývajúca všetkými krásami.
Adam Marčan – AdamMarčan.cz
Lisabon
Lisabon je celkom iný ako ostatné európske mestá. Po celom meste je veľa vyhliadok a prechádzka starou električkou cez mesto je zážitok sám osebe. Prechádzky, rieka, trajekt, 20 minút k moru vlakom… Potom pudingový koláčik Pastéis de Belém s vynikajúcou kávou a ste na vrchole blaha. Milovníci kultúry si na svoje prídu v skvelej stavbe Centro Cultural de Belém ponúkajúcej kvalitné kultúrne akcie.
Jan Žďánský – zdana2.blogspot.cz
Kalmycko
Ak budeme za hranicu Európy považovať pohorie Ural, ako sme sa to učili na základnej škole, potom do Európy patrí aj Kalmycká republika. Jej meno nie je známe, pretože je súčasťou Ruskej federácie, čím sa pre nás stala jednoducho Ruskom. Leží na sever od Kaspického mora a je zhruba rovnako veľká ako Česká republika. Najviac ma pri jej návšteve nadchlo, že na rozdiel od všetkých iných krajín, ktoré som v Európe navštívil, je nepredvídateľná. Mám na mysli to, že keď vyrážate do Nórska (ktoré mimochodom rozhodne stojí za návštevu), dá sa očakávať, že uvidíte krásne hory, nespútané rieky, divokú prírodu. Od Talianska očakávate Stredozemné more, vinice, historické mestá. Ale s Kalmyckom je to iné. Jediné, čo môžete očakávať, je, že idete do jedinej európskej krajiny, kde je oficiálnym náboženstvom budhizmus. Tento fakt vo mne zanechal najhlbší dojem. S filozofiou budhizmu je totiž priamo spojená mentalita obyvateľov, ktorá je jednoducho úžasná.
Jolana Sedláčková – Po vlastnej ose
Slovinská rieka Soča
Jedna z najkrajších riek sveta, rieka Soča, ma očarila natoľko, že sa k nej musím neustále vracať. Kedykoľvek ju vidím, vždy ma ohromí. Na jej krištáľovo čistú vodu by sa človek vydržal pozerať hodiny. Soča svoju 136 km dlhú púť začína vo vnútri jaskyne, kde vytvára kruhové jazierko. Jazierko je také priezračné, že cez neho vidieť do hlbiny krasovej pukliny, odkiaľ rieka vyviera ako mohutný prameň. Potom pokračuje ďalej do údolia, kde ako modrá tepna preteká cez Triglavský národný park a smeruje ďalej do Talianska.
Petra Voráčková – Restless Child
Island
Ťažko si vybrať z favoritov, ale nakoniec zvíťazil Island. Nielenže každých 5 minút vám vyrazí dych úplne nová scenéria, ale pre mňa to bol navyše prvý výlet, na ktorý som sa vydala na vlastnú päsť. A stretla tam ľudí, ktorí sa mi navždy vryli do pamäti. Napríklad sme len tak sedeli na kopčeku pri ľadovcovej lagúne, slniečko pálilo a my sme mlčali, ja som usrkávala kávu a bolo nám krásne. A sme do horúcich kúpeľov v Mývatne prepašovali vodku s limonádou a smiali sa ako besní. Každý si vyberie svoje najobľúbenejšie miesto podľa ľudí a spomienok. Preto je asi také ťažké vybrať to naj.
Marián Grofčík (junior) – Lada svetom
Albánsko, opustená pláž blízko mesta Dhermi
Našli sme ju absolútnou náhodou. Dlhá je asi dva kilometre a na celej pláži kempovalo asi 10 odvážlivcov. To preto, že k pláži vedie hrozne strmý kopec hroziaci, že si na ňom šofér v starej Lade „uvarí“ brzdy. My sme mali Lady dve, tak sme brzdy „uvarili“ dvakrát. Okrem piesku bola na pláži aj krčma s niekoľkými stoličkami a s pivom, ktoré sa chladilo v jaskyni vytesanej do skaly. Miestny krčmár musel hneď ráno po našom príchode priniesť nové dodávky piva a my sme sa rozhodli ďalšie dva dni zostať. Cez deň raj na zemi a v noci super výhľad na hviezdy.
Matej Fabšík (Fabo) – Lada svetom
Lago di Misurina – jazero v Dolomitoch
Strašný punk, ale asi len pre nás. Lago di Misurina je miesto v Dolomitoch pod Monte Castellom, kde je zakázané kempovať načierno, zakladať oheň a robiť hluk. Vždy to však skončí tak, že tam stretneme cestovateľov a cyklistov, ktorým je tiež ľúto vysoliť 30 € za kemp pod Tre Cime di Lavaredo. Večer trávime väčšinou pri ohni s gitarou a s lacným talianskym vínom a tiež sľubom strážcom prírody, že toto porušenie sa už nikdy nebude opakovať (tak si to sľubujeme každý rok). Navyše to tam vyzerá ako v Yosemite, takže keď máte náhodou zákaz vstupu do USA (môže sa to stať;)), nemusíte smútiť.
Martin Stiller – Cyklocestovanie
Island
Z pohľadu cestovateľov a cykloturistov u mňa vedú Island a Švajčiarsko. Rozmanitosť oboch typov krajiny, úžasné prírodné scenérie, nekonečné hory a ľadovce, to je niečo, čo ma na oboch týchto (aj keď veľmi rozličných) krajinách fascinuje. Nedokážem povedať, ktorú mám radšej, v oboch som bol mnohokrát a určite nie naposledy.
Kateřina Smolová – Hodvábna cesta
Island
Stále činné sopky, nekonečné ľadovce, horúce pramene lákajúce na kúpeľ, lávové polia plné podivuhodných útvarov, humorné pohyby alky a plaché pohľady polárnych líšok. Najkrajším miestom v Európe je pre mňa Island. A ak mám byť konkrétnejší, potom prírodná rezervácia Hornstrandir ležiaca v najseverozápadnejšom kútiku ostrova. Dá sa sem dostať iba loďou a palubný lístok si treba rezervovať dlho dopredu.
Lukáš Kobza – Lukešove stránky
Urho Kekkonen
Ak mám menovať jedno miesto, napadá mi týždenný okruh na bežkách, ktorý sme podnikli v roku 2012 po národnom parku Urho Kekkonen na severe Fínska. Bolo to vo februári, takže deň trval približne od pol desiatej do tretej a za ten čas bolo treba stihnúť celú dennú etapu. Za celý týždeň sme stretli dvoch ľudí, z ktorých jeden bol správca parku, ktorý nás na skútri prišiel varovať pred potulným vlkom. A ak mám menovať jedno miesto, potom jazero Luirojärvi pod masívom Sokosti.
Rudolf Švaříček – CK Livingstone
Portugalsko
Práve som sa vrátil z Portugalska, ktoré mi opäť učarovalo. Nielen magickým portským vínom a skvelými syrmi, ale aj celkovou prívetivou atmosférou. Ľudia tu žijú bez veľkého náhlenia, vedia sa zastaviť a vychutnať si danú chvíľu. Jazdili sme aj na bicykli medzi vinicami, spoznávali magické menhiry a dolmeny, ktoré tu stavali pred tisíckami rokov. Miesta s magickou atmosférou a príjemným koloritom. Spávali sme aj na vidieckych haciendách, domáci k nám boli nesmierne pozorní a milí. Mentalita domorodcov je veľmi príjemná, máme sa od nich veľa čo učiť. Porto je lahôdkou nielen vďaka skvostnej architektúre a parádnemu futbalu.
Ak máte o niečo menej dobrodružnú povahu alebo cestujete s deťmi, môžete sa vlastným vozidlom vydať na dovolenku do Poľska Baltskému moru, do Maďarska k Balatonu alebo napríklad na pláž do talianskeho Rimini.
