Porozprávali sme s ním o tom, aký štýl divadelných predstavení má najradšej, aké má koníčky, čo plánuje na leto a na aký svoj seriál rád spomína.
Káva alebo čaj?
Čaj, a to z jedného prostého dôvodu. Mám črevné ochorenie Crohnovu chorobu a zistil som, že káva je pre mňa zhubnejšia ako čaj. Ale vždy to tak nebolo. Kávu som pil ako doping a kedysi v mojom prvom angažmán v Divadle bratov Mrštíkovcov v Brne mi vrátnik tvrdil, že podľa výskumov vraj káva škodí menej ako čaj. V tej dobe som pil kamilkové a bylinkové čaje, teraz si dávam čierny alebo zelený čaj.
Pravidelne hráte v divadle. Chodíte sa na predstavenie pozerať aj vo voľnom čase?
V podstate musím, pretože mám manželku herečku, tak mi pripadne prirodzené, že sa na ňu idem pozrieť. Ale na iné scény nechodím. Živím sa tým už dlho, tak do toho už vidím, a ten podvod, čo sa koná každý večer medzi javiskom a hľadiskom, prekuknem a nepodľahnem ilúzii, preto považujem ten čas za premárnený. To je pre mňa príjemnejšie radšej si dve hodiny čítať. Nehľadiac na to, že v poslednom čase režiséri tak často nesiahajú po klasických spracovaniach klasických diel. V súčasnosti existuje trend, najmä medzi mladými režisérmi, presadzovať seba pred autora, a to ma nezaujíma, mňa zaujíma autor.
Hráte aj vo filmoch, do kín príde film Anthropoid zachytávajúci atentát na Heydricha. Koho tam hráte?
Mal som len jeden natáčací deň a hral som českého mäsiara, u ktorého sa jeden z parašutistov chcel schovať, keď ho prenasledoval Heydrichov vodič. Najskôr mu to nechcel umožniť, nakoniec mu to však dovolil. Snáď som tam ani nehovoril, išlo o veľmi krátku a malú rolu. Nemám so zahraničnými produkciami veľa skúseností, ale úprimne povedané, zarobiť si takýmto spôsobom je pre mňa príjemné.
Máte nejaký vzťah k obdobiu Protektorátu?
Všeobecne mám k histórii kladný vzťah a druhá svetová vojna ma zaujíma čoraz viac. Keď som bol malý, považoval som ju za ďalekú históriu, ale ako som sa začal zaujímať o dejiny, tak ma to logicky doviedlo k druhej svetovej vojne. Čo sa týka tejto udalosti, k Heydrichovi a k zoskoku parašutistov, dal som si tú prácu a navštívil som kaštieľ v Panenských Brezanoch, kde mal Heydrich svoje sídlo a odkiaľ dochádzal do Prahy. Sú tam dva zámky, v jednom sa natáčali Nezrelé maliny a v druhom býval Heydrich. Dostali sme sa s kamarátom dokonca do sály, kde Heydrich trénoval športový šerm. Baví ma dostávať sa na miesta, ktoré sú ešte autentické, a nechať tam na seba pôsobiť tamojšiu atmosféru.
Mimochodom, zbieram aj vojenské medaily, to je môj koníček posledné tri až štyri roky, a z druhej svetovej vojny ich mám najviac.
Koľko ich máte?
Vyše sto. Začínal som prusko-francúzskou vojnou, potom prusko-rakúskou. Najskôr som sa snažil držať len obdobia prvej svetovej vojny a našich légií, či už v Taliansku alebo v Rusku, ale tie som čoskoro obsiahol. Tak som opustil Čechy a zbieram už aj medaily belgické, francúzske…
Aká časť dejín vás najviac zaujíma?
K prusko-rakúskej vojne som sa dostal prostredníctvom literáta Vladimíra Körnera a v niekoľkých jeho filmových scenároch som si aj veľmi rád zahral. Aj v divadle, v Zániku samoty Berhof. Takže ma zaujíma prusko-rakúska vojna, od roku 1866 a ďalej, do súčasnosti.
Práve prebiehajú divadelné prázdniny, čo počas nich herci robia?
Herci väčšinou hrajú na Hrade, to mi však zatiaľ ponúknuté nebolo. Ja mám počas prázdnin zopár natáčacích dní, končí sa natáčanie seriálu pre Českú televíziu Trápne päťdesiatky, potom dokončujeme seriál Četníci z Luhačovíc a ďalej mám voľno. Prvú časť voľna strávim s rodinou v Jizerských horách, ktoré veľmi nepoznám, a druhú časť strávim s rodinou na chalupe pri Českej Lípe. Máme malé deti, takže do zahraničia nepôjdeme.
Hrali ste v seriáli Prípady 1. oddelenia. Ako spomínate na natáčanie?
Prípady 1. oddelenia mali tú výhodu, že sa zaoberali skutočnými prípadmi z nedávnej minulosti, ktoré si ešte mnohí pamätajú. Celý seriál vznikal v exteriéroch, tempo bolo nášmu divákovi bližšie než napríklad tempo seriálu Kobra 11, pretože jeho tempo je vražedné. A ešte si myslím, že výraznou devízou bolo herecké obsadenie, pretože každý z ôsmich pátračov bol hereckým pojmom a všetci boli kvalitní herci.
Máte nejaký herecký sen?
Mne sa herecké sny splnili v divadle, nemal som vysnívanú rolu. Tu v Prahe v Divadle na Vinohradoch práve končím prvú sezónu, stretol som sa tu s dielom Ibsena, hrám titulnú postavu v Nepriateľovi ľudu. Myslím, že v tomto angažmán ma príležitosti ešte len čakajú.
Jediná postava, ktorú som vo svojich päťdesiatich rokoch už asi prepásol, je postava Lennieho v Steinbeckovej hre O myšiach a ľuďoch. Je tam dvojica tulákov, jeden je mentálne retardovaný a na toho som si myslel. Veľmi dobre ho hral v Divadle pod Palmovkou môj bývalý kolega z Brna Rostislav Čtvrtlík, ktorý už bohužiaľ zomrel.
Aké obdobie teraz prežívate?
Momentálne prežívam šťastné obdobie, mám 50 a dve malé deti, to považujem za vrchol v mojom živote. Ak to nepôjde strmo dole, či už so zdravím, s prácou alebo s medziľudskými vzťahmi, tak si myslím, že som to po istých peripetiách zvládol. Cítim nenahraditeľnosť z toho, že som stretol skvelú ženu, a som rád, že som na tom tak, ako som.
