Lekvár sa zo sliviek pripravoval odjakživa. Dlho vydrží a neobsahuje cukor, ktorý bol v minulosti vzácnosťou a ktorého dnes máme nadbytok. V chalúpkach boli na varenie lekváru dokonca určené špeciálne miestnôstky s kovovými nádobami zabudovanými priamo do pece. Pod nádoby sa prikladalo drevo, a ak bol pri chalupe mlyn, tak sa lekvár miešal pomocou kladky poháňanej vodou. :) Tento rok lekvár varíme stále, pretože sliviek sa urodilo toľko, že padajú „ako slivky“, až ich nestíhame zbierať, nieto ešte jesť. A mne vlastne viac chutí lekvár a sušené slivky než plody odtrhnuté zo stromu. A čo ešte taký slivkový mušt! Kompóty sa u nás veľmi neujali, aj keď sme ich v nadšení koľkokrát sterilizovali, zato tradičné slivkové gule zo zemiakového cesta posypané perníkom alebo makom som si zamilovala. Vidíte, slivkových receptov je fúra a tento rok je aj fúra sliviek. Tak hurá na ne, nech sa hrnce černejú a sušičky nezastavia. Slivkobraniu zdar a slivovičku k tomu!
Klasický slivkový lekvár
Suroviny
2 kg dobre vyzretých sliviek, môžu byť aj popadané, nie však nahnité
Postup
Sladké slivky, ktoré sa dobre oddeľujú od kôstky, vykôstkujeme alebo domäkka povaríme vo vlastnej šťave. Slivky precedíme cez sito s veľkými otvormi a kôstky odstránime. Prepasírované ovocie by si malo zachovať hrubú, akoby trhanú štruktúru, nemalo by však byť „na kašu“. (Lekvár pripravený v prvej fázy z nevykôstkovaných sliviek má príjemnú jadrovú vôňu a chuť.) Slivkovú hmotu vrátime do hrnca. Mal by byť liatinový alebo s hrubým dnom, aby sa lekvár pri odparovaní nepripaľoval. Lekvár sa zahusťuje varením na strednom plameni a stále sa musí miešať. Pri väčšom množstve môžeme lekvár zahusťovať postupne. Najprv pridáme menšie množstvo rozvareného ovocia a po zhustnutí pridáme ďalšie a tak stále dokola, až je hotovo.
Príprava dobrého lekváru z tohto množstva trvá zhruba dve hodiny. Pozor na horúci lekvár vystrekujúci z hrnca! Lekvár, ktorý sa pripáli, má horkú chuť. Rovnako horkastý a hnedý bude aj lekvár z nezrelého ovocia. Lekvár by mal byť krásne lesklý, čierny a tuhší než džem. Lekvár neprisladzujeme. Cukor pridáme len vtedy, ak pre nevhodné počasie slivky dostatočne nedozreli, takže obsahujú málo cukru, alebo keď varíme lekvár z kyslejších odrôd. Ak ho prisladzujeme, tak ja na 1 kg pridávam 200 g cukru. Cukor prisypávame až na konci varenia po menších dávkach, aby sa dobre rozpustil. Cukor lekvár konzervuje, zlepší jeho chuť, lekvár je však tekutejší.
Lekvár je hotový, keď nepadá z lyžice a brázda vytvorená vareškou v hrnci zostáva zachovaná. Do pohárov sa lekvár leje horúci. Je tekutejší a v pohári nevytvorí vzduchové bubliny, kde by mohla bujnieť pleseň. Zároveň sa pri chladnutí lekváru na jeho povrchu vytvorí tenučká pevná vrstva, ktorá lekvár chráni pred pokazením. Môžete ho aj sterilizovať, ale pri správnom skladovaní vydrží aj bez sterilizovania niekoľko rokov.
Pravé slivkové gule sypané perníkom
Suroviny
1 kg sliviek
300 g zemiakov
150 g hrubej múky
75 g krupicovej múky
1 vajce
soľ
perník na strúhanie
maslo
Postup
Zemiaky uvaríme v šupke a necháme úplne vychladnúť. Slivky umyjeme a vykôstkujeme tak, aby polovičky zostali pri sebe. Do väčšieho hrnca dáme variť osolenú vodu. Zemiaky ošúpeme a postrúhame alebo najemno prelisujeme. Pridáme múku, krupicu, vajcia a štipku soli. Cesto dobre vypracujeme. Môžeme ho rozdeliť na rovnako veľké kusy a z každého vyvaľkať valček, pokrájať ho na menšie časti a z nich vytvarovať rovnako veľké placky. Do každej placky zabalíme jednu celú slivku bez kôstky a rukami vytvoríme guľku. Slivkové gule vložíme do vriacej vody a po vyplávaní na povrch varíme podľa mäkkosti ovocia zhruba 5 minút. Medzitým si rozohrejeme maslo a postrúhame perník. Slivkové gule na tanieri osladíme perníkom a polejeme maslom.