Zhodou okolností som v období sťahovania dostala kontakt na upratovaciu poradkyňu Michaelu Vodenkovú-Polákovú. Navštívila som jej webové stránky, ktoré na mňa pôsobili veľmi sympaticky a profesionálne, a zakrátko sme si dohovorili termín našej konzultácie.
Pred konzultáciou
Pár dní pred dohodnutým termínom mi Michaela zavolala kvôli krátkemu informatívnemu rozhovoru. Neskôr som sa dozvedela, že je to bežná časť jej práce, aby mala komplexnejšiu predstavu o klientových želaniach a potrebách, ale aj o tom, ako jeho bývanie vyzerá v súčasnosti, aby ho čo možno najviac podporila pri vytvorení poriadku. Na záver nášho telefonátu ma Michaela požiadala, aby som si v deň našej konzultácie na 3 hodiny zaistila dohľad nad synčekom, aby som sa mohla plne sústrediť na spoluprácu.
Michaela ‒ upratovacia poradkyňa
V dohodnutý deň Michaela dorazila na minútu presne. Privítala som ju u nás doma, ponúkla čajom a po krátkom zoznámení sme zapriadli príjemný rozhovor. Michaela sa veľmi dobre počúvala a nemenej zaujímavý bol aj jej príbeh o tom, ako sa k tomuto netradičnému zamestnaniu dostala. Pôvodne pracovala s drogovo závislými osobami, riadila európske projekty a neskôr pracovala v súkromnom finančnom sektore. Okrem iného absolvovala päťročný psychoterapeutický výcvik. Po narodení tretieho dieťaťa zistila, že klasická osemhodinová práca v kancelárii je ťažko zlučiteľná s deťmi, preto sa začala obzerať, akým smerom sa má v profesijnom živote vydať. Práve vtedy si v kníhkupectve náhodou všimla knihu Zbavte sa neporiadku s feng shui od Karen Kingstonovej. Táto kniha a následný efekt zo zbavenia sa vecí ju natoľko nadchli, že sa prihlásila ku Karen do kurzu a pod jej vedením sa stala certifikovaným koučom poriadku.
Michaela mi rozprávala o rôznych skúsenostiach upratovacej poradkyne, s ktorými sa počas svojej práce stretla. Z jej rozprávania bolo poznať, že ju táto práca veľmi baví, čo aj sama potvrdila: „Mne samotnej metódy pani Kingstonovej moc pomohli tak doma, ako aj v profesionálnej oblasti. Rada ponúkam tieto skúsenosti aj ostatným ľuďom. A keď neskôr vidím, ako im vonkajšie aj vnútorné upratovanie pomohlo, pokojne by som to odovzdávala ďalej aj zadarmo,“ hovorí usmievavá Michaela.
A ide sa na vec
Michaela ma postupne oboznamuje s krokmi, ktoré budú za chvíľu nasledovať. Opisuje Karenine metódy a zoznamuje ma s niekoľkými druhmi neporiadku. Po príjemnom rozprávaní sa do toho púšťame. Míša si so sebou priniesla niekoľko škatúľ. Postupne na ne nalepuje nápisy ‒ odpad, recyklácia, opraviť, premiestniť, manžel. Začíname malou komodou, respektíve prvou zásuvkou, v ktorej mali byť pôvodne uložené veci pre nášho Tonka. Postupom času sa z nej však stala „zásuvka na všetko, čo potrebujem schovať“. Podľa Michaeliných inštrukcií postupne beriem každú vec do ruky. Pri každej z nich sa zastavíme a Michaela sa ma pýta: „Chcete mať túto vec vo svojom priestore, prináša vám niečo pozitívne?“ Odpovedám áno (ak by však bola moja odpoveď nie, dala by som ju do škatule s názvom odpad/recyklácia) .
Michaela sa pýta ďalej: „A kam patrí toto? Do tohto šuplíka alebo niekam inam?“ Odpovedám „inam“ a tentoraz predmet odkladám do škatule s názvom „premiestniť“. Takto sa postupne zamýšľame nad každým predmetom. Pretože sme narazili aj na zopár vecí môjho manžela, dali sme ich do škatule s nápisom „manžel“. Počas upratovania prvého šuplíka som napríklad objavila vypadnutú stránku z detskej obrázkovej knižky. Tú sme dali do škatule s nápisom „opraviť“, pretože predtým, než ju odložím do poličky medzi ostatné knižky, nalepím ju späť, kam patrí.
Sama som tomu spočiatku moc neverila, ale jeden šuplík nám zabral pekných pár minút. Hneď ako bol hotový, vytreli sme ho vlhkou handričkou, utreli dosucha a poukladali doň veci, ktoré tam patria. Potom sme pokračovali ďalej. Michaela mi skvele poradila, ako prehľadne uložiť napríklad detské body, knižky, ale aj spodnú bielizeň. Predtým som mala svoje oblečenie neprehľadne a chaoticky schované v skrini. Teraz, keď ju otvorím a vidím úhľadne vyrovnané kôpky alebo pekne poskladanú spodnú bielizeň, pohľad ma vyložene poteší. Radosť má aj môj manžel, ktorý je svojím otcom vojakom už odmalička vedený k poriadku.
Keď sme takto prešli všetky poličky, šuplíky a iné zákutia našej izby, čakalo nás vyhodenie odpadkov a vysporiadanie sa s úlohami, ktoré z triedenia vyplynuli.
Nechcelo sa mi tomu veriť, ale tri hodiny utiekli ako voda. Bola som rada, že práca mi šla pekne od ruky. Vecí sa mi zbavovalo ľahko. A keby nie, vedela som, že Michaela ma podporí v názore, prečo mám k tomuto predmetu puto, aký príbeh má konkrétny predmet a privedie ma k rozhodnutiu, čo s týmto predmetom robiť ďalej. Či ho vyhodiť, alebo mu nájsť iné miesto.
S Michaelou som sa pomaly rozlúčila, ale niečo mi hovorilo, že sa nevidíme naposledy. Bolo to veľmi príjemné stretnutie a samotnú ma prekvapilo, že som sa dokázala tak otvoriť cudziemu človeku a hovoriť o svojich emóciách a osobných veciach, čo je vlastne súčasťou Michaeliných konzultácií. Som jej veľmi vďačná za jej priateľský prístup a sympatické vystupovanie, vďaka ktorým som si pripadala, akoby som bola so svojou kamarátkou, a nie s upratovacou poradkyňou.
Toto upratovacie poradenstvo mi veľmi pomohlo a otvorilo mi oči. Teším sa, až po čase takto postupne prejdem celý dom a zbavím sa vecí, ktoré k životu nepotrebujem, takže budeme mať predmetmi nezapratanú a upratanú domácnosť, v ktorej sa nám bude dobre dýchať.
