Práve čítate

Na kávičke s Tamarou Heribanovou

2941  
Zdieľať: 

Na kávičke s Tamarou Heribanovou

Tamara Heribanová je úspešná slovenská spisovateľka, moderátorka, doktorandka v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied a teraz i mamička jednoročnej Emílie. Okrem svojho talentu, ktorý sa prejavuje vo všetkom, na čo siahne, je známa i svojím umeleckým cítením a jedinečným štýlom, v ktorom vidieť značný vplyv slovenskej tradície.

16. 3. 2017 6 min. čítania Redakce
Na kávičke s Tamarou Heribanovou

Kedy sa pretavila láska k tradíciám do vášho štýlu obliekania?

Vždy som obdivovala a neskutočne rada počúvala príbehy mojej starkej o tom ako svet vyzeral keď bola malá ona. Sú to spomienky na slovenskú dedinu v medzivojnovom období, spomienky na obyčaje, zvyky, na svet, ktorý dnes už v takej podobe neexistuje. Keď som navštevovala viedenské gymnázium v rámci jedného školského projektu, ktorý mal názov „My v čase“ som poprosila babičku aby sme na diktafón vyspovedali najstaršie ženy v dedine. Fotila som ich, rozprávala sa s nimi o ich detstve, živote, a už vtedy mi bolo jasné, že uchovať ich životnú skúsenosť a spomienky je pre mňa fascinujúce. V tom čase v Hornej Strede bolo úplne bežné, že staršie ženy nosili aj na bežný deň ľudový odev. Dnes tomu už tak nie je, posledná žena ktorá nosila kroj zomrela pred dvoma rokmi. Čas plynul a ja som si zrazu uvedomila, že tak ako sa strácajú z niektorých dedín ľudia v tradičnom odeve, tak sa strácajú aj samotné kroje. Pochopiteľne vďaka folkloristom a ľuďom, ktorí milujú naše tradície, je ľudové národné hmotné dedičstvo stále zachované a zveľaďované, ale často som sa stretla s tým, že mi niekto povedal, že ak si kroj z pozostalosti nezoberiem, vyhodia ho. Krok po kroku som sa začala viac a viac ponárať do sveta výšiviek a krojov, zistila som, že toho veľmi veľa neviem a že túžba po poznaní je taká silná, že sa stali kroje mojou veľkou vášňou.

3
Foto: B. Šimončik

V januári ste zažiarili v nádhernom, no nie tak tradičnom slovenskom kroji na Plese v opere. Opíšete nám, ako vznikol tento nápad a odkiaľ kroj pochádza?

Roky som v kontakte s manželmi Kraskovcami, ktorí zbierajú a zachraňujú slovenské kroje a keď som bola pred dvoma rokmi u nich na návšteve, pani Katarína mi ukázala jeden prenádherný kroj z Podpoľania. Tento slávnostný očovský kroj, prekrásne vyšívaný, sa mi vryl do srdca, ihneď som vedela, že ide o unikát. Bola som veľmi rada keď mi Kraskovci kroj zapožičali na Ples v opere, kde bola k dlhej plesovej sukni použitá jeho vrchná časť.

NovyCaptureOne25379 – kópia
Foto: B. Šimončik

Vy sama ste vášnivou zberateľkou krojov. Koľko sa vám ich za tie roky podarilo nazbierať? Kde také množstvo vôbec uskladňujete?

Z mnohých oblastí a obcí sa mi podarilo získať len niektoré časti kroja, postupne sa snažím tieto skompletizovať ale nakoľko zbieram len pôvodné, autentické súčiastky je to otázka rokov a možno sa mi stane, že sa mi niektoré kroje ani nepodarí skompletizovať. Kompletných krojom mám vyše dvadsať. Vždy keď zoženiem všetky potrebné súčiastky a mám pocit, že je kroj kompletný, posielam fotografie priamo do obce alebo regiónu a snažím sa získať čo najviac informácii, či je všetko korektné, či sa náhodou v rámci častí kroja nepriplietlo niečo z inej obce, inej dediny. Potom je veľmi dôležité aby sa nemiešali slávnostné časti s bežnými, dievčenské so smútočnými. A takisto sa snažím aby súčiastky pochádzali približne z podobného obdobia. Za každú informáciu som vždy veľmi vďačná, nakoľko sú to poznatky, ktoré sa v mnohých prípadoch nedajú nájsť v knihách, na internete, ale získavam ich od konkrétnych ľudí, pamätníkov, folkloristov, či etnografov.

Máte spomedzi nich niektorý obľúbený?

Najobľúbenejšie kroje sú pre mňa kroje z Hornej Stredy, pretože odtiaľ mám predkov a tieto kroje som získala vďaka mojej babičke. Navyše Hornostredský kroj je nádherne vyšívaný, zhotovenie jedných rukávcov trvalo jednu celú zimu, teda štyri päť mesiacov dennodenného vyšívania pri sviečke keď deti zaspali.

v hornostredskom kroji od babic╠îky – kópia
Foto: B. Šimončik

Prejavuje sa váš vzťah k slovenským tradíciám i v iných oblastiach vášho života? Potrpíte si napríklad na tradície počas sviatkov?

Všetko čo mu sa venujeme v našom živote sa odzrkadľuje aj v iných oblastiach a prenáša sa to celkovo na náš pohľad na svet. Tak ako ma v mnohých smeroch ovplyvňuje záľuba v tradíciách, zvykoch, folklóre, tak ma na druhej strane ovplyvňuje aj to, že žijem v meste a tak sviatky neprežívame natoľko intenzívne ako je to zvykom ešte v niektorých dedinách na Slovensku.

Pred rokom sa vaša rodina rozšírila o jedného člena a vy ste sa stali mamičkou jednoročnej Emilky. Ako to ovplyvnilo váš životný štýl?

Myslím, že príchodom Emilky sa zmenilo úplne všetko. Dnes nemám už toľko času, o to viac si ho však snažím efektívne organizovať. Mám to šťastie, že mám skvelých rodičov a svokrovcov, ktorí mi Emilku zoberú na prechádzku, postrážia ju keď treba. Vyrastá vo veľkej láske a radosti.

S obavami spojenými s materstvom a prácou sa dnes stretáva množstvo žien. Ako to zvládate vy?

Priveľmi neteoretizujem, pretože práve v úlohe mamy som si uvedomila, že človek si môže naplánovať, ale veci sa vyvíjajú aj tak po svojom. Na prvom mieste je pre mňa Emilka, nezanevrela som však na pracovné aktivity, ktoré sa dajú v malom množstve skĺbiť s rodinou. Mnohé pracovné ponuky však odmietam, mám dočasne prerušenú doktorandúru v Ústave svetovej literatúry SAV, keďže vedecká práca si vyžaduje presnosť, absolútnu disciplínu a koncentráciu a viem, že momentálne by som nemohla pracovať tak aby som bola s výsledkami spokojná. Všetko má svoj čas, niektoré menej náročné veci sa však dajú stihnúť. Pracovné stretnutie si dáme napríklad počas kočíkovania v lese.

Ste autorkou krásnych a úspešných kníh pre dospelých aj deti. Myslíte, že materstvo ovplyvní i vašu literárnu tvorbu?

Verím na rozptýlenosť autorského subjektu v akomkoľvek diele, pochopiteľne aj literárnom. Tvorbu autora ovplyvňuje všetko čo zažíva a prežíva. Dokonca si myslím, že materstvo je natoľko intenzívna skúsenosť a zmena, že ovplyvňuje akúkoľvek aktivitu.

2 – kópia
Foto: IKAR

Rozmýšľali ste nad nejakým spôsobom výchovy, ktorým priblížiť dieťa k príbehom z kníh?

Zatiaľ konám veľmi intuitívne, nerozmýšľam priveľmi nad tým akým spôsobom dieťa vychovávať. Mám pocit, že treba len pekne žiť a dieťa sa inšpiruje samé. V našej domácnosti je obrovská knižnica, práve riešime situáciu čo s toľkými knihami a ako ich čo najbezpečnejšie skladovať. Som presvedčená, že ak ponúkneme deťom dobré, vtipné, múdre, pútavé knihy, netreba ich prehovárať aby čítali. Veď čítanie je tak zábavné a obohacujúce, len treba ponúknuť tie správne tituly.

Máte nejaké obľúbené detské knižky, ktoré by ste odporučili i našim čitateľkám pre ich deti?

Pre deti od 1-100 odporúčam množstvom cien ocenené knihy z edície Potulky ročnými obdobiami od Rotraut Susanne Berner, minuloročnej laureátky ceny Hansa Christiana Andersena IBBY. Séria kníh sa skladá z piatich samostatných knižiek (Potulky jarou, letom, jeseňou, zimou, nocou), ktoré na seba nadväzujú postavami, miestami, či zvieratkami a pri listovaní sa dieťaťu rozvíja nielen pamäť a pozorovací talent, ale aj slovná zásoba. Detský čitateľ si jednoznačne zamiluje i reedíciu Zázračných dobrodružstiev medvedíka Pu od Alana Alexandra Milneho s pôvodnými ilustráciami E. H. Sheparda. V detskej knižnici by nemala chýbať ani Lingrenovej dobrodružná nestarnúca Pipi dlhá Pančucha, ktorá minulý rok v troch častiach vyšla v narodeninovom balíčku v SLOVARTe. Za vizuálne i obsahovo skvele zvládnutý počin považujem neskutočne krásne Mapy od Alexandry a Daniela Mizielinskych, v ktorých čitateľ nájde okrem prekrásnych ilustrácii mnoho zaujímavých faktov zo všetkých kútov sveta. A nakoniec, odporúčam aj moje Misie, škoda len, že Misia Eva, prísne tajné je už rok vypredaná a zatiaľ sa nechystá dotlač.

Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články