Mama youtuberky Momy: Ustála nenávistné komentáre, som na ňu pyšná

Dagmar Horňáková, mamička Momy, pracuje ako právnička. Na to, že sa jej dcéra živí youtuberingom, pozerá s rešpektom a presadzuje názor, že to je práca ako každá iná. „Každá doba jednoducho prináša niečo nové a my sa tomu chtiac-nechtiac prispôsobujeme. Už dcérine blogovanie som vnímala ako záľubu, pri ktorej sa zároveň zdokonalí v angličtine,“ hovorí.

Vaše dcéra Moma je dnes úspešná youtuberka, na Instagrame aj Youtube má viac ako 400-tisíc followerov. Ako ste to ale mali predtým, než sa Martina preslávila, vy sama? Sledovali ste sociálne siete alebo bloggerov?

Ja a sociálne siete? (smiech) Nových ľudí spoznávam rada, ale na žiadnej sociálnej sieti som nikdy registrovaná nebola a nie som. Nepotrebujem mať tisíc priateľov na Facebooku, pridávať si ako kamaráta každého, koho stretnem. To sú také pseudopriateľstvá.

Mám dobrých priateľov, ktorých poznám vďaka internetu a s ktorými sa dodnes stretávam, ale nezoznámili sme sa cez sociálne siete, ale v diskusiách pod rôznymi článkami. Tam už sa dala rozvinúť nejaká téma a viac druhého spoznať. V čase, keď Maťa začínala blogovať, bol internet skôr miestom pre hudbu a videoklipy ako prostriedkom pre budovanie kariéry.

Martina začala blogovať pred viac ako šiestimi rokmi, keď mala trinásť. Vedeli ste to vtedy?

Ono to začínalo tak postupne… Takže si nepamätám konkrétny moment, ktorým sa to začalo, ale pamätám si, že mi vtedy povedala, že raz bude slávna. (úsmev) Maťa už asi od svojich desiatich rokov sledovala zahraničné youtuberky, prevažne dievčatá z Kalifornie. Veľmi ju to fascinovalo. Zaujímalo ju, ako sa obliekajú, líčia, bola nimi doslova posadnutá, túžila byť ako ony. Ale nenašla odvahu hneď natočiť video. A tak začala s blogovaním, tam sa dalo skryť za písmenká… Videla som, že ju to baví. Pre mňa to bolo niečo, čo tu predtým nebolo, ale mala som pre to pochopenie a aj s jej otcom sme ju v tom podporovali. Každá doba jednoducho prináša niečo nové a my sa tomu chtiac-nechtiac prispôsobujeme. Dcérine blogovanie som vnímala ako záľubu, pri ktorej sa zároveň zdokonalí v angličtine.

Bola som prekvapená, že ju dievčatá na ulici spoznávali, zastavovali, chceli od nej podpisy, fotili sa s ňou.

A potom prišlo prvé video…

Posadila sa pred kameru, ktorú sme mali doma, a natočila ho. S veľkými obavami, na Slovensku vtedy videá točili len youtuberi Gogo a Expl0ited, dievčatá žiadne. Ale prišiel boom, jej prvé video malo tridsaťtisíc videní, čo vtedy určite nebolo málo. Ja som tomu vtedy ale extra pozornosť nevenovala.

A kedy ste si dcérinu popularitu uvedomili?

Až keď sme krátko potom spolu išli na trojdenný výlet do Košíc. Bola som prekvapená, že ju dievčatá na ulici spoznávali, zastavovali, chceli od nej podpisy, fotili sa s ňou. Dokonca keď počas nášho pobytu v Košiciach spomenula na Facebooku, že pôjde s mamou do Auparku, čakalo tam na ňu cez osemdesiat detí. A vtedy mi to došlo, že je známa – ochrankár nás upozornil, že máme opustiť nákupné centrum, lebo tam sa nemôže konať zhromaždenie. (smiech)

Vnímate vy sama dcéru ako celebritu?

Hmm… Priznám sa, že sa mi tento výraz nepáči, nepoužívam ho ani vo vzťahu k iným osobám. Takže nie, nevnímam svoju dcéru ako celebritu, vnímam ju stále ako svoje dieťa, dcéru, ktorá sa venuje tomu, čo ju baví, čo zaujalo druhých a páči sa im to, vďaka čomu sa stala verejne známou.

Báli ste sa, že ju popularita zmení?

Mala som trochu obavy. A som rada, že zostala sama sebou. Je to rovnaká Maťa ako pred pár rokmi, milá, priateľská, dobrosrdečná, úprimná a otvorená, niekedy až veľmi (smiech). Ale v niečom je predsa len iná ako kedysi. Dokáže sa obrniť voči negatívne naladeným ľuďom, ich nevraživým komentárom a ísť ďalej bez toho, aby jej to ubližovalo, pretože jej začiatky neboli ľahké.

Čo sa dialo?

Už v období blogovania jej chodili nelichotivé komentáre. Všade sa jej za to vysmievali, vrátane ľudí zo školy. Práve nastúpila na strednú, všetko pre ňu bolo nové, a starší spolužiaci ju šikanovali. Vtedy mi povedala len to, že sa jej smejú a pokrikujú na ňu, ostatné si nechala pre seba. Až po prestupe na inú školu mi prezradila, že ju zamykali v školskom bufete alebo popísali celú lavicu jej menom a ona to musela po vyučovaní vyčistiť. To bol tiež dôvod, prečo s blogovaním niekoľkokrát skončila a opakovane začínala.

Možno tí ľudia, čo píšu negatívne komentáre, ani netušia, že aj oni ju niekam posunuli, boli jej hnacím motorom.

Mali ste potrebu ju nejako ochrániť?

Videla som, že sa trápi, zatvárala sa do izby, často plakala, ale zároveň som videla, ako veľmi v tom chce pokračovať. Neodradzovala som ju… Povedala som jej, že aj toto je daň za úspech a buď to nebude vnímať a pôjde ďalej, čo je pre dievča v tom veku určite nesmierne ťažké, alebo s tým skončí. Dodnes ju obdivujem za tú silu, uvedomila si, že je len na nej, akým smerom sa bude uberať jej život. A že nikto nemá právo vysmievať sa tomu, čo ju baví. A že je viac a viac tých, ktorým sa to páči, kvôli ktorým má cenu pokračovať.

Možno tí ľudia, čo píšu negatívne komentáre, ani netušia, že aj oni ju niekam posunuli, boli jej hnacím motorom, stala sa odolnejšia a teraz už si ich k telu nepúšťa. Zo zlých skúseností sa učíme najviac. To by som chcela odkázať všetkým začínajúcim talentovaným mladým ľuďom, aby sa nenechali odradiť tými, čo im neprajú alebo vulgárne nadávajú – pretože vulgarizmov je v tých komentároch naozaj veľa. Poznám vo svojom okolí ľudí, ktorí takéto komentáre píšu, a úprimne… nechcela by som žiť ich život. Sú to ľudia, ktorých rozčúli aj vaša dobrá nálada a písanie takýchto komentárov je často to jediné, čo ich napĺňa… Lenže negatívne myšlienky nemôžu viesť k pozitívnemu životu.

Pozeráte vy sama Momine videá, čítate jej blog? A nie je to čudné, podobne ako napríklad nazerať vlastnému dieťaťu do denníčka?

(Usmeje sa). Áno, sledujem videá aj blog. Nie je to čudné, veď sú určené pre verejnosť, na rozdiel od denníčka, ktorý by mal zostať pred všetkými utajený. Máme kamarátsky vzťah, rozoberáme všetko možné. Ale určite má aj ona sama ak nie skutočný, tak aspoň pomyselný tajný denníček a svoje tajomstvá, o ktorých vie len ona sama.

A predsa len, nie sú aj na tých verejných videách veci, ktoré by ste vlastne radšej nevideli?

No určite sa ako mama nerada pozerám na videá plné emócií, bolestných skúseností, o ktorých sa rozhodla hovoriť verejne.

Maťa vedela, že jej samej by pomohlo, keby ju v čase choroby nejaká obľúbená youtuberka podporila. Preto sa rozhodla natočiť video o anorexii a pomôcť dievčatám s rovnakým problémom.

Jedným z takých veľkých trápení bola anorexia vašej dcéry. Schudla až na 47 kíl. Vedeli ste o jej anorexii predtým, ako to oznámila vo videu?

Áno, vedela. Celé to trvalo možno štyri mesiace a zrejme to bolo vyvolané tlakom kvôli blogovaniu. Pridávala tam fotky, ako sa zdravo stravuje, cvičí. A začali jej chodiť zlomyseľné komentáre, že je tučná, dokonca tučná ako prasa. A aj keď bola štíhla, mladému dievčaťu v tomto veku stačí málo. Chcela byť stále štíhlejšia a štíhlejšia.

Maťa ako diabetička, závislá na inzulíne, musí prijímať určité množstvo sacharidov, ale ona chudla tak, že ich obmedzila na minimum a extrémne veľa cvičila. Keď sme jej zakázali chodiť do fitnescentra, cvičila doma, keď nemohla doma, cvičila vonku. Vtedy mala 51 kíl. Zlom nastal, keď sa zo študijného pobytu v Anglicku vrátila s črevnou virózou, ktorá bola taká ťažká, že lekári mali podozrenie na salmonelózu. Ako diabetička musela ísť do nemocnice na infúzie a schudla tam ďalšie tri kilá. Ju to samozrejme tešilo, nás pochopiteľne nie.

Pridali sa problémy s glykémiou. Bola v nemocnici na detskom oddelení a nie na špecializovanej diabetológii, takže tam nemali diabetickú stravu, na akú bola zvyknutá z domu. Biele pečivo, ryžu aj klasickú nemocničnú stravu odmietala, po troch dňoch som ju preto na vlastnú zodpovednosť zobrala z nemocnice domov, že to skúsime my a keď to nepôjde, zamierime na diabetológiu do Bratislavy.

Ako vám pri tom rozhodnutí bolo?

Mala som veľké obavy. A bola som šťastná, keď hneď po príchode z nemocnice zjedla jedlo, ktoré som jej pripravila. Ale ešte to nejaký čas trvalo, kým sa všetko vrátilo do normálnych koľají. Mala úplne rozhodený metabolizmus. Možno ale k tomu, aby si uvedomila, ako nebezpečná je anorexia, práve tá viróza pomohla. Tri kilá dole za tri dni pre ňu boli dosť vyčerpávajúce, cítila sa slabá a glykemická nerovnováha jej spôsobila veľmi zlé stavy. Vtedy sama pochopila, že tadiaľto cesta nevedia.

Vedeli ste, že o anorexii bude nakoniec hovoriť verejne?

Rozprávali sme sa spolu o tom. Vo svojom okolí má dievčatá s poruchou príjmu potravy. A Maťa vedela, že jej samej by pomohlo, keby ju v čase choroby nejaká obľúbená youtuberka podporila. Preto sa rozhodla natočiť video a pomôcť dievčatám s rovnakým problémom. Aj keby to pomohlo len jednej, stálo by to za to. Video malo viac ako milión videní a dodnes Maťke chodia pozitívne reakcie od rodičov aj samotných dievčat, ktorým pomohla. Posielajú je fotky, ako vyzerali pred zverejnením videa a ako dnes a je to skvelý pocit radovať sa s nimi.

A aké to je pre rodiča prečítať si na webe bulvárnu, že jeho dcéra bola na JISke a chcela umrieť?

Bulvár nečítam, informácie sú tam nadnesené, skreslené a nepáči sa mi, keď sa vyrába senzácia z nešťastia iných. Samozrejme to boli silné slová, ktoré veľmi zabolia. Na druhej strane to bol stav, ktorý bolo možné zvrátiť, dalo sa pracovať na zlepšení, šanca je vždy.

Čo to vlastne z praktického hľadiska znamená, keď sa dcéra živí youtuberingom? Mala individuálny študijný plán, ale čo ďalej?

Youtubering považujem za prácu ako každú inú. Aj keď… je to náročná práca, v ktorej človek nemôže poľaviť, často musí pracovať cez víkendy alebo v noci, a zároveň udržovať pravidelnosť, a to bez ohľadu na životné okolnosti. A to nie je ľahké, keď má vzniknúť veselé video, youtuber musí byť v pohode, inak je to na videu vidieť.

Matina práca nie je len maľovanie sa pred kamerou. Najskôr musí mať nápad, niečo, čím zaujme a odlíši sa od ostatných, nasleduje nákup nie práve lacných rekvizít, ktoré sa často dajú použiť len jednorazovo, pretože stále musíte prichádzať s niečím neopozeraným. Dosť času zaberie samotné natáčanie a strihanie videa. Často strihá až do ranných hodín. Samozrejme sa s tou prácou spája aj veľa iných aktivít, rôzne spolupráce, moderovanie fashion tv. Už počas štúdia na gymnáziu musela prestúpiť do Bratislavy, pretože každodenné dochádzanie za prácou bolo náročné.

Vtedy už mala vlastnú firmu, rozbehnuté spolupráce, uzatvorené zmluvy a termíny, ktoré musela dodržať. Aj keď zmaturovala na samé jednotky a pôvodný plán bol ísť študovať na vysokú, upustila od toho, pretože robiť jedno na úkor druhého by nemalo význam.

Myslím, že youtubering je pre ňu skvelý odrazový mostík, otvorí sa jej veľa dverí a je len na nej, čo si vyberie.

A nemrzí vás, že nešla študovať?

Práca, ktorá ju živí, ju zároveň baví, a nie každý toto môže o svojej práci povedať. A úprimne, koľko ľudí pracuje v odbore, ktorý vyštuduje? A pokiaľ sa rozhodne študovať, môže vždy. Ale pracovné príležitosti má teraz. Pochopiteľne to nie je práca na celý život, ale kto takú máme? Myslím, že je to pre ňu skvelý odrazový mostík, otvorí sa jej veľa dverí a je len na nej, čo si vyberie. Plány a ciele má, ale zatiaľ o nich nechce hovoriť verejne. A aj keby youtubering skončil, má možnosť byť úspešná v niečom podobnom, móde, lifestyle.

Kde vidíte jej budúcnosť vy?

Vidím ju usmiatu, šťastnú a hlavne zdravú a verím, že v tejto pokrokovej dobe nájdeme liek na cukrovku. Všetko ostatné je druhoradé.

A čo peniaze, ktoré si dcéra zarobí? Ako ste to riešili, kým bola plnoletá a ako dnes?

Keď nebola plnoletá, zarobené peniaze väčšinou investovala do novej techniky pre videá a šetrila si na cestu do Ameriky. Rada fotila a pamätám si, že kedykoľvek vyšiel novší model, pod naším dohľadom kupovala a predávala fotoaparáty. Teraz je dospelá a podniká, hospodári si sama, časť peňazí si odkladá na vlastné bývanie a cestovanie.

Vaša dcéra je ambasádorkou niekoľkých značiek, točí sa na videá, fotí sa doma na Instagram. Súkromie stráca nielen ona, ale aj zvyšok rodiny. Dali ste si nejaké pravidlá, hranice, kam už cudzích ľudí nepustiť? Vadí vám tá strata súkromia – jej, ale aj vaša?

Strata súkromia je náročná, ale je to súčasť života, ktorý si vybrala. Vie, že sa tomu nevyhne. Obťažuje ju to hlavne vtedy, keď je na obede a deti ju obstúpia, aby si ju odfotili pri jedle. Párkrát už sa musela ohradiť, pretože dvanásťročné deti už by mali vedieť, že je to neslušné. Nás rodičov sa to toľko nedotýka, občas nás deti oslovujú na ulici, ale viac spoznávajú Matinho otca, ktorý sa vo videách už viackrát objavil. Ale myslím, že pre nich nie sme až tak zaujímaví ako Moma. (smiech)