Práve čítate

Tábor robíme inak ako pred dvadsiatimi rokmi, lebo deti by to už tak nebavilo

5662  
Zdieľať: 

Tábor robíme inak ako pred dvadsiatimi rokmi, lebo deti by to už tak nebavilo

Hovorí sa, že aby detský tábor fungoval, musíte prvé dni deti čo najviac unaviť, aby potom nevymýšľali. Podľa Alexandra Hupceja je ale deti nemožné unaviť. Namiesto toho ich však môžete zabaviť. Ako baví deti človek, ktorý ich má ročne na starosti 2 000 a čo s nimi musí riešiť?

14. 5. 2018 7 min. čítania Martin Pistulka
Tábor robíme inak ako pred dvadsiatimi rokmi, lebo deti by to už tak nebavilo

Ako veľmi je vlastne zložité v dnešnej dobe deti zaujať?

Je to rovnaké, ako to bolo kedysi. Deti sa stále chcú baviť a keď im poskytnete zaujímavý program, tak sa baviť budú. A rovnako budú robiť hlúposti, keď im na ne dáte priestor.

Takže sa deti za napríklad 20 rokov nijako nezmenili?

Ja to tak úplne nevnímam. Ale jedna vec tu je. Keď to porovnám, tak dnes asi deti nie sú zvyknuté tráviť toľko času vonku. Chodia na krúžky a šport, ale inak sú skôr doma. Keď sa to pozriem podľa svojich detí, pre ne je najväčší trest, keď im poviem, že pôjdu na hodinu von. Na druhej strane, potom ich to baví. Ale samé by nešli.

V táboroch sa to nejako prejavuje? Čo napríklad program?

My sme kedysi samozrejme robili tábor klasicky, to znamená vrátane pevného programu. Ale potom sa nám raz hodilo urobiť to inak a už sme pri tom zostali. Dnes dávame deťom možnosť poskladať si program tak, ako chcú samy.

Praktické tipy: ako zistiť, či dieťa tábor zvládne?

  1. Základné kritérium je vek. Väčšina detí môže ísť v 6 rokoch a zvládne všetko bez problémov. Ale je to rovnaké ako so školou, kedy je občas lepšie počkať. Ale čím neskôr, tým horšie potom dieťa presvedčíte, že by malo ísť.
  2. Dôležitá je samostatnosť a to, či sa o seba dieťa dokáže postarať – obliecť sa a obuť, umyť a vedieť, čo a ako na záchode.
  3. Je dieťa spokojné v kolektíve iných detí? Ak má pár kamarátov v škôlke, škole alebo susedstve, tak tábor určite zvládne.
  4. Ako dieťa reaguje na požiadavky dospelých, ktorí sú v nadriadenej pozícii (rodičia, učiteľ v škole)? Z občasného „zlyhania“ si nemusíte robiť ťažkú hlavu, časté konflikty by mohli byť na škodu.
  5. Má v noci kľudný spánok? Pokiaľ sa v noci nebudí a spí celú noc bez nočných môr, nemal by byť v tábore žiadny problém.
  6. Zvláda nové požiadavky? Dôležité je, aby sa dieťa dokázalo prispôsobiť zmene a zvládať situácie, na ktoré nie je zvyknuté.
  7. S tým súvisí, či vie požiadať o pomoc, keď ju potrebuje. Pokiaľ áno, môžete byť zase o niečo kľudnejší.
  8. Zvážte tiež, či je dieťa náladové. Každý deň nemusíme byť vo forme, ale pokiaľ sa dieťa často vzpiera alebo sa nedokáže ovládnuť, mohol by to byť v tábore problém.
  9. A konečne, výhra je, keď je dieťa zvedavé. Pokiaľ vyhľadáva nové zážitky, spoznáva nových kamarátov a vyhľadáva nové skúsenosti, máte vyhrané. Nie je ťažké ho presvedčiť, aby odišlo do tábora a určite si ho užije.

Takže deti rozhodujú o tom, čo sa bude robiť?

Áno, každý má na výber. Ono, keď dnes deti niečo nebaví, tak to jednoducho robiť nebudú a dajú vám to najavo. Takto majú možnosť si vybrať, čo budú robiť, vyberú si, či chcú hrať paintball alebo tancovať streetdance, a funguje to. Deti to určite ocenia viac ako program pre všetkých, ktorý jednoducho nebol pre všetkých.

A konkrétne teda s deťmi robíte čo?

Jednoducho to, čo majú rady, čo je populárne a tiež to, k čomu by sa normálne možno nedostali. Paintball, cheerleading, wakeboarding, lezenie po stene, slackline. Ale napríklad aj divadlo alebo náročnejšie veci ako survival. Môžu si ale vybrať aj šach.

Každopádne, pre napríklad 12 ročného chalana ide o zaujímavejšie aktivity, ako je povedzme tematická hra na kúzelníkov. Ono nemá cenu deťom niečo vnucovať. A zase, deti sa nesmú nudiť, inak si vymyslia vlastnú zábavu, a to samozrejme koľkokrát nie je úplne dobre.

Čo tie porušenia pravidiel? Mám na mysli fajčenie, alkohol a samozrejme sex. Deje sa to?

U nás som si istý, že sa nefajčí, ani nepije. Samozrejme, u tých starších sa napríklad pitie občas stane. Ale väčšinou kolektívne. Čo sa týka intímnych vecí, pripadá mi, že sú zodpovednejšie ako v minulosti.

To znamená, že sa to nedeje?

Ja som ako dieťa chodil do táborov a dialo sa to, takže by som sa divil, keby sa to naraz nedialo. Ale myslím si, že deti dnes vnímajú sex ako vážnu vec. Síce sa počas tábora stihnú zamilovať aj niekoľkokrát a určite tam dochádza k nejakému stupňu intimity, ale nemyslím si, že to prekračuje hranice, ktoré by končili napríklad tehotenstvom. V tomto mi jednoducho príde súčasná generácia podstatne zodpovednejšia, ako sme boli my.

Ako do tábora a zábavy detí vstúpili moderné technológie, napríklad telefóny?

Nejde len o telefóny. Telefón je dnes v podstate počítač a hlavne pre staršie deti už je to potom aj v tábore povedzme súčasť osobnosti, ktorej sa ťažko vzdávajú. V realite  je to až úsmevné. Pamätám si, že jeden oddiel išiel na vychádzku a hneď, ako sa prišlo do lesa, tak si osem detí vytiahlo mobily a cvakalo…

Dá sa to riešiť? Dokážem si predstaviť, že chcete hrať hru a deti len premýšľajú, ako sa niekde zašiť a pustiť si messenger, pretože to tak robia aj doma.

Jednoducho. Mobily sme zakázali. Na tábor si ich deti vôbec nesmú brať, bez výnimky. Vlani sme toto opatrenie vyskúšali prvýkrát a úplne v pohode.

Deti boli vystresované len ten prvý moment. Samy to hodnotili tak, že im to nevadí a že si zvykli. Vo voľných chvíľach, kedy by normálne boli na telefóne, hrali karty alebo sa rozprávali.

My ich neprinútime, aby prestali používať mobily, ale tých 14 dní majú možnosť užiť si tábor a všetky aktivity naplno. Navyše nie sú pod permanentnou kontrolou rodičov…

Na druhej strane, pre rodičov je telefón istá forma kontroly, ktorú považujú za dôležitú…

Bohužiaľ, vo väčšine prípadov ide o nemiestnu a hlavne zbytočnú kontrolu! Od detí sa často vyžaduje pravidelný report – zavolať presne o piatej a podrobne referovať, čo sa dialo, prípadne cez telefón všetko okamžite riešiť.

Lenže prvá vec je tá, že deti si často vymýšľajú a to, čo môže rodičom pripadať ako problém, je bežná vec. Keď si zoberiete napríklad cnenie za domovom. Dieťa je 98 % času úplne v pohode a smutno mu je len pred spaním. Samozrejme, na rodičov to pôsobí tak, že danú vec musia okamžite riešiť a napríklad hneď pribehnú. Ale je to len na škodu.

Rodičia musia mať jednoznačne dôveru, že keby by sa niečo stalo, zavoláme.

A majú rodičia teda o deti väčší strach?

Samozrejme, že majú, a je to pochopiteľné. U veľa z nich sa navyše stáva, že veľmi nechápu, že tam s nami nie je len ich dieťa, a zdá sa im, že naša starostlivosť nie je dostatočná. To je samozrejme nezmysel.

Zo svojej podstaty tábor nie je individuálny, ale funguje kolektívne, nedá sa prispôsobovať každému vrtochu, ktorý má dieťa alebo rodič.

Je vlastne nejaký spôsob, ako deti na tábor pripraviť?

Určite. To sa týka hlavne tých najmenších.

Prvá vec je vybrať tábor spoločne, aby ho to bavilo.

U tých najmenších potom platí, že by malo ideálne vyskúšať prespanie u kamaráta bez rodičov. Veľa detí nikdy nič také nezažilo.

A tiež je fajn urobiť z prípravy, napríklad nákupu vecí na tábor, dobrodružstvo a zábavu.

Je niečo, čomu by sa mal rodič na 100 % vyhnúť?

Ide hlavne o komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom. Rodič by mal predovšetkým jasne povedať, že si praje, aby dieťa išlo.

Vôbec to najhoršie, čo sa môže stať, je, že dáte dieťaťu mobil s tým, že keď sa mu nebude na tábore páčiť, môže zavolať a prídete si pre neho. To je v podstate spiatočný lístok. Rodič by aj v prípade tábora mal fungovať ako autorita, ktorá rozhoduje o tom, čo bude.

Veľa ľudí berie tábory ako akúsi výplň na prázdniny. Vidíte v táboroch vy nejakú výchovnú úlohu? Prečo by deti vlastne mali chodiť do tábora?

My dieťa samozrejme neprevychováme za týždeň alebo dva. Ale ono sa toho práve v tábore veľa naučí. Napríklad samostatnosti alebo životu v kolektíve. Prenesene mu to potom pomôže aj v ďalšom živote, až raz odíde napríklad študovať niekam von.

Tí múdri rodičia vedia, že tábor nie je o tom, že sa deti naučia strieľať zo vzduchovky, ale presne o tom, že sa naučia niečo, čo doma nenájdu. Osobne to beriem ako súčasť výchovy, ktorá je dôležitá.

Alexandr Hupcej

Alexandr Hupcej robí tábory, ako sám hovorí, azda od narodenia. Najskôr ako doplnok k práci a teraz už ako svoje zamestnanie organizuje Letní tábory OKO. Ročne sa stará o zábavu 2 000 deťom, pričom doma má ďalších päť.

Čítajte tiež

ďalšie články