Páni, idem prvýkrát na bežky. Ako sa pripraviť?

Bolo pár týždňov pred Vianocami, vyfasovala som bežky po dedovi a bola som s priateľovou sesternicou vyslaná „na klasiku“. Pamätala som si len to, že to je ten štýl, kedy idete rovno v stope (a nie to, čo predvádza Nasťa Kuzminová pri biatlone), ale nič viac som o bežkách nevedela. Sesternica mi ukázala, ako to má vyzerať, ja som si v duchu ešte raz zanadávala, na čo som sa to dala nahovoriť, a pustila sa do toho.

Všetci ma obiehali, do kopcov som sa trápila a pri zjazdoch sa bála, že sa rozsekám. Našťastie tempo mojej skupiny nebolo také šialené. Dokonca sa uprostred lesov objavila chata a my sme si oddýchli pri horúcej polievke. Celý výlet trval asi dve hodiny a aj keď som bola zmordovaná a tešila sa na teplú sprchu, niečo sa mi na tom zapáčilo.

Očividne aj priateľ usúdil, že mi to šlo „veľmi dobre“, pretože ma pod stromčekom čakali bežky aj s celou výbavou.

Ako sa postaviť na bežky a začať?

Viete, v čom je bežkovanie super? Hneď po pár krokoch to zvládnete.

Svoj štýl a rýchlosť síce budete ladiť ešte pár rokov, ale hneď na prvý deň zvládnete minimálne dôjsť na prvú chatu, dať si čaj a ísť späť. Páči sa mi, že ste celý deň na čerstvom vzduchu, tempo si môžete prispôsobiť a aj keď vás všetci predbiehajú, často stretnete ľudí, ktorí sú na tom rovnako ako vy.

Začneme trochou teórie, nech viete, do čoho idete. Pri bežkovaní rozlišujeme 2 štýly –klasiku (tá je pre začiatočníkov jednoduchšia) a korčuľovanie (ktoré je na začiatku o niečo ťažšie, ale napríklad mne vyhovuje viac). Tu je pekne vysvetlený rozdiel:

Zákerné môžu byť zjazdy z kopcov. Keď mi prvýkrát povedali, aby som sa postavila do stopy, urobila „vajíčko“ a spustila sa dole, ťukala som si prstom na čelo. Vo vajíčku sa celí skrčíte, trochu vystrčíte zadok, paličky pritlačíte k telu a idete samospádom. Veď sa rozsekám uprostred kopca a ďalší lyžiar ma prejde! napadlo mi po prvýkrát. Ono sa to nezdá, ale tie kopce sú občas naozaj dlhé a idete celkom rýchlo.

Zvládnuť sa to všetko dá najlepšie tak, že vám niekto, kto pozná trasu, popíše, čo máte čakať, ako je kopec dlhý a ako ho zísť. Väčšinou naozaj stačí prekonať strach, držať sa v stope, nepanikáriť a zostať vo vajíčku. Po kopci dole nasleduje buď rovinka, alebo hneď ďalší kopec nahor, ktorý vás zbrzdí.

Akú výbavu potrebujete?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že bežkári sú málo oblečení, že im musí byť zima. Pamätajte však na to, že aj keď bude vaše tempo na začiatku pomalšie, celý čas na bežkách sa hýbete a zahrievate a nie je nič horšie, ako cítiť, že ste sa obliekli príliš.

Na prvý pokus stačí to, čo nájdete v skrini

Na bežky sa obliekam podľa pravidla – trochu viac ako na jarný/jesenný beh, trochu menej ako na snowboard.

Slovenská zima nebýva veľmi krutá, do rána teploty spadnú tak na –4 °C. Preto stačí, keď zoberiete spodnú vrstvu z oblečenia na lyže či snowboard– to znamená termobielizeň (tričko s dlhým rukávom a spodky) plus hrubšie ponožky, a vrchnú vrstvu z jesenného behu či prechádzok – teplejšie legíny alebo šuštiaky a nepremokavú (jesennú/jarnú) bundu. Potom šatku na krk, tenšiu čiapku či čelenku, tenšie rukavice a máte hotovo.

Keď chcete svoj outfit na bežkovanie vyšperkovať, pozrite sa na Tchibo kolekcie Zimná móda a Bežecká móda– a jednoducho ich skombinujte.

Z kúskov, ktoré nevidieť, potrebujete športovú podprsenku, termobielizeň a ponožky. S vrchnou vrstvou sa potom môžete pohrať – nájsť legíny, ktoré vám budú farebne ladiť s bundou, alebo čierny outfit rozbiť farebnou čapicou, šatkou a rukavicami. Mrknite na strečové nohavice a bežeckú bundu.

Pri výbere oblečenia vždy myslite na to, že sa musíte cítiť hlavne pohodlne. Nič nemôže zbytočne tlačiť a vo všetkom sa musíte hýbať bez obmedzenia.

A nakoniec bežky – požičať, alebo kúpiť?

Rozdiel medzi požičanými a vlastnými? Prvýkrát som vyrazila na bežkách po dedovi a paličky som mala ako z čiernobieleho filmu. Zvládla som to, ale dalo mi to na nich zabrať. Keď som si potom obula funglovky, čo som dostala pod stromček, pripadalo mi, že idú samy. Prosto mi sadli tak akurát a boli perfektne namazané – ako som potrebovala.

Požičané bežky vám nemusia sadnúť, môžu byť inak namazané, staršie atď., ale rovnako si myslím, že na prvýkrát stačia. Skúste sa popýtať v rodine, medzi kamarátmi alebo vyrazte do požičovne. Nech už bežky zoženiete kdekoľvek, pamätajte si, že bežky sa líšia podľa štýlov (je rozdiel medzi bežkami na klasiku a bežkami na korčuľovanie), a vždy poproste skúsenejšieho, aby vám poradil, ktoré si požičať, a poriadne ich namazal (a aj tu podľa štýlu, ktorý si zvolíte).

Keď sa rozhodnete, že chcete svoje bežky, venujte čas správnemu výberu. Poproste špecialistu, nech vám poradí, ktoré budú tie najlepšie. Dobré bežky aj s viazaním zoženiete cca od 100 eur do 600 eur.

No a čo ja? Mne už bežky zostali… :-)

Druhýkrát ma priateľ na bežky ukecal po Vianociach – že pôjdeme spolu. Ja si ale „spolu“ predstavujem asi inak ako on. Prišli sme teda spolu autom, došli sme na začiatok trasy v Bedřichove, obuli si lyže a on povedal: „Dobre, láska, tak sa tu stretneme za hodinku. Uži si to.“ Zapol si sporttester, urobil 4 tempá a ja som naraz s otvorenými ústami pozerala na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Trasy som poriadne nepoznala a vôbec som netušila, ako dlho mi to kam bude trvať.

Z minula som si pamätala, že je blízko mapa – došla som k nej a pýtala som sa ostatných, čo mi odporučia. Našťastie väčšina ľudí, ktorí bežkujú, rada pomôže. Poradili mi, kam ísť a ja som dorazila ku krčmičke, dala si čaj a za hodinku zo mňa to naštvanie, že ma tam nechal, vyprchalo. A celý výlet som si užila.

Každý rok teraz cez zimné víkendy vstávame o siedmej, aby sme o pol ôsmej vyrazili do Bedřichova a už o ôsmej boli prví v stope.

Rozhodne sa nie je čoho báť a stojí za to skúsiť to. Nakoniec uvidíte sami – buď vás to chytí, alebo si môžete povedať, že ste to aspoň raz vyskúšali.