Odkedy som sa vydala, mi naraz nemôže byť len tak zle – namiesto toho ľuďom skĺzne pohľad na brucho, a keď si na oslave nechcem dať alkohol, tie otázniky v očiach skoro blikajú. A keď už sa niekto odhodlá sa spýtať, kedy TO plánujeme, veľmi neviem, ako reagovať, pretože je to jednoducho osobná vec.
Takýchto otázok a komentárov sa určite nájde viac a rodinné návštevy sú pre ne úrodná pôda. Na Facebooku Tchiba sa ich zišla pekná kopa. Poprosila som psychoterapeutku Irenu, aby tým z nás, ktorí si s podobnými komentármi tak trochu nevieme rady, ukázala, ako na to. Držím palce, nech takéto otázky nabudúce s ľahkosťou uhráte do autu!
Marie, redaktorka Tchibo Blogu
Nenechajte sa zaskočiť
Princíp je jednoduchý: keď ma otázka neprekvapí, udržím si odstup a humor a neostanem v rozpakoch, rozčúlená alebo nadmieru ironická. Skúste si nanečisto predstaviť, aké otázky vás na ďalšom takomto stretnutí asi čakajú, a dopredu si nahrubo pripravte odpoveď.
Najlepšie je dopredu si rozmyslieť: Ako veľmi chcem byť úprimná? Chcem odpovedať skôr formálne a zo slušnosti, alebo osobne? Je pre mňa dôležité druhého presvedčiť o mojom názore, alebo to môžem nechať tak?
6 otázok o vzťahoch
A ten tvoj bývalý priateľ, ako sa ten má?
Ľahká otázka pre toho, kto má bývalý vzťah v sebe vyriešený, ale oveľa zložitejšie to je v situácii, kedy by sme na bývalého partnera najradšej úplne zabudli. Vždy je možné povedať, že neviete a/lebo už nie ste v kontakte, alebo naopak v rýchlosti popísať, čo bývalý partner robí, a rýchlo diskusiu posunúť inam otázkou na ďalšiu tému.
Pre niektoré je táto otázka boľavá preto, lebo sa do toho moc „položia“ a začnú samy vyťahovať veci, ktoré ich na expartnerovi hnevajú alebo robia smutnou. Takže keď sa vám podarí zostať v popisnej, pragmatickej rovine, bude to oveľa menej nepríjemné.
Prečo ste sa rozišli, keď ste spolu boli tak dlho? Nie je to škoda?
Pokiaľ sa z nejakého dôvodu nechcete o dôvodoch rozprávať, môžete otvorene povedať, že vám nie je príjemné o tom hovoriť, a ponúknuť zmenu témy: „Teta, prepáč, zatiaľ o tom nechcem hovoriť. Nechceš mi radšej porozprávať o…?“ Pôvodná otázka tak elegantne zmizne.
Obdobne sa dá vykorčuľovať z diskusií o prípadných problémoch v aktuálnom vzťahu.
Tak kedy nám konečne predstavíš nejakého mužského?
Podpichovačná otázka, ktorá ale môže mať ľahkú odpoveď: odpovedzte realisticky (že nie je koho predstaviť, alebo kedy niekoho predstavíte), alebo otázku slušne podaným žartom odkloňte: „Jój, krstná, ty nesklameš, už som sa bála, že sa ma nespýtaš.“
Čo na ňom vidíš, veď on má len strednú školu / je len inštalatér (apod.)?
Konfrontačné otázky sú náročnejšie. Pokiaľ sa nechcete zamotať do preťahovania či nekonečnej „obhajoby“, potom je základom nenechať sa do témy vtiahnuť emocionálne. Zostaňte pragmatická a stručná (faktická odpoveď, čo na ňom máte rada), nesnažte sa toho druhého presvedčovať o svojej pravde (pravdepodobne jeho názor nezmeníte). Alebo to nechajte bez odpovede a odkloňte tému inam.
To sa nečuduj, že si nikoho nenájdeš, keď si taká prieberčivá.
Prirodzenou reakciou na túto otázku je, že sa človek začne obhajovať, urazí ho to, alebo rozčúli. Všetko je to cesta do pekiel a podobne ako pri predchádzajúcej otázke odporúčam nechať obhajobu aj emócie stranou, zareagovať vtipom alebo nechať otázku bez odpovede, napríklad len s pokrčením ramien a mlčaním.
Ja nechápem, že si si ešte nikoho nenašla, taká skvelá ženská.
Ak sa vám nechce rozoberať túto tému, použite humor: „No ja to tiež nechápem! :-)“ Nikoho to neurazí a potvrdíte tým, že ste naozaj skvelá.
Keď vám ostatní zasahujú do výchovy detí
Dôležité je sama sebe na začiatku povedať, že deti vychovávajú v prvom rade rodičia. Čo deti jedia, kedy jedia, ako chodia oblečené, aké majú krúžky… o tom všetkom rozhodujú oni. Pokiaľ vás na rodinných stretnutiach prenasledujú komentáre o tom, či a ako dojčíte, či dávať alebo nedávať sladkosti, prečo nemá papučky alebo má sukničku, nevyriešite to jednou šikovnou odpoveďou. Je to beh na dlhú trať a bolo by to prinajmenšom na jeden dlhší samostatný článok.
Pokiaľ majú teta, dedo a ďalší iný názor ako vy, nevedie k ničomu dobrému, keď kritizujú alebo zhadzujú výchovu priamo pred deťmi – na to odporúčam dať si obzvlášť pozor. Dospelí by si toto mali najskôr ujasniť sami medzi sebou a potom sa chovať k dieťaťu jednotne. Pokiaľ sa im to nedarí, je na mieste navštíviť rodinného poradcu či terapeuta, ktorý im komunikáciu pomôže naštartovať.
3 otázky o zakladaní rodiny
Ty si tehotná, alebo ti tak chutí?
Tehotenstvo je paradoxne stále obľúbenou platformou nielen rodinnej konverzácie, a to aj napriek tomu, že je to veľmi intímna téma, do ktorej naozaj nikomu nič nie je. A v tomto zmysle môže znieť aj odpoveď a odmietnutie rozhovoru na túto tému. Táto otázka je vždy za hranicou: či už tehotná ste a nechcete to ešte hovoriť, alebo naopak sa otehotnieť snažíte a nedarí sa vám to, alebo ste naozaj len pribrali, vždy to pre vás bude veľmi nepríjemné.
Ak nechcete ísť s kožou na trh (tzn. odpovedať stručne realisticky a pravdu), môžete si tu dovoliť aj razantnejšiu reakciu, ktorá prehodí trápnosť situácie na stranu toho, kto sa pýta: „Nepríde Ti neslušné/nevhodné/trápne sa takto pýtať? Pre mňa osobne je to veľmi nepríjemné…“
Kedy bude svadba / dieťa / druhé dieťa…?
Existujú otázky, ktoré na seba v určitej fáze života nenechajú čakať, pretože sa predpokladá „ako majú veci byť“.
Máte štyri možnosti, ako odpovedať, a to nie je málo. :-) Môžete sa zasmiať a otázku nechať bez komentára, môžete vyložiť svoje plány, môžete s kľudom povedať, že sa o tom rozprávať nechcete alebo si na to vymyslite vtipnú odpoveď.
Vy nechcete deti? (A prečo?)
Je to slobodná voľba každého z nás, ale nedá sa vždy čakať, že to okolie prijme s pochopením (alebo ho to vážne zaujíma, pretože tomu sami nerozumejú). Púšťať sa počas spoločenských udalostí, aj keď sú rodinné, do takto veľkých tém veľmi neodporúčam, takže ani nie je vhodné na predchádzajúcu otázku odpovedať „Deti nechceme“. Potom totiž nevyhnutne príde doplňujúca otázka Prečo.
Keď už sa objaví, môžete určite poskytnúť vysvetlenie, ale očakávajte ďalšie „kolo“ otázok aj presvedčovania, prečo by ste deti mať mali. Možno teda nie je od veci skôr otázku odkloniť neutrálnou a neurčitou odpoveďou („Zatiaľ sme to neriešili“), alebo úplne prejsť na inú tému.
5 komentárov toho, ako vyzeráte
Ty sa teraz asi snažíš schudnúť, že?
Neberme si otázky týkajúce sa nášho vzhľadu osobne. Druhí bežne premietajú svoje pocity a predstavy do ostatných a často teda nejde o to, ako vyzeráte vy, ale pocity toho, kto sa vás na to pýta. Vystačíte si s pravdivou odpoveďou „Áno, snažím“ alebo „Nie, nesnažím“.
Akože si nedáš, to zase držíš nejakú diétu?
Od starších generácií ťažko môžeme očakávať pochopenie pre to, že niečo nejeme, alebo že držíme diétu. Jedlo bolo vždy znakom blahobytu, ľudia zaň boli vďační a pokiaľ chceli svojmu blízkemu urobiť dobre, niečo dobré mu uvarili a ešte mu pridali. Jedlo bolo symbolom pohostenia a starostlivosti, a ťažko sa vysvetľuje, že to máte inak.
Tak len slušne poproste o menšiu porciu, alebo vysvetlite, že niečo vám nerobí dobre alebo vám nechutí. Pokiaľ si trúfate, odveďte diskusiu inam: „Ďakujem, knedle si dám len dve, ale polievka bola vynikajúca! Ako to ty robíš?“
Ty, dnes ale nevyzeráš zle/ Dnes ti to pristane, skoro som ťa nespoznala!
Málokedy to niekto myslí zle, chcel vám zalichotiť a nešikovne a nechtiac tým naznačil, že inokedy vám to nepristane. Tú myšlienku tam ale najskôr počujete len vy. Berte aj takýto komentár plne pozitívne a naučte sa poďakovať za kompliment.
Konečne vyzeráš ako žena a nie ako tie vychrtliny z časopisov.
Viete, že je to myslené ako pochvala? Ten, kto komentuje, je zvyknutý, že žena má mať plnšie tvary. Nie je to treba brať ako urážku, z jeho pohľadu je to kompliment. Pokiaľ je to pre vás nepríjemné, najlepšie je vec nerozmazávať – diskusia by vás nepotešila o nič viac.
Čo to máš na hlave / na sebe/ na tvári…?
Pokiaľ sa to komentujúcemu nepáči, asi jeho názor nezmeníte akokoľvek dlhou diskusiou (aj keď samozrejme môžete skúsiť bez emócií vysvetliť, prečo sa vám taký účes, oblečenie atď. páči). Berte to tak, že si do vás premieta svoje vlastné predstavy o vás, a to predsa nie je váš problém. Pokiaľ si to môžete dovoliť, dá sa poznámka odraziť so smiechom v štýle „Ďakujem, tebe to dnes tiež pristane. :-)“ Stačí aj nekonfliktné „Páči sa mi to.“
A keď sa predchádzajúce diskusie nepodaria, prichádza obvykle: Prosím ťa a prečo si taká urážlivá?
Či už je to reakcia na to, že ste sa len ohradili, alebo ste sa naozaj urazili, nemá význam o tom konverzovať. Môžete povedať, že vám len niektoré otázky neboli príjemné, alebo to môžete prejsť mávnutím ruky.
Celkovo je dôležité hlavne to, či vy sama máte dobrý pocit zo svojich reakcií a z nastavenia hraníc v komunikácii.
