Vždy mi pripadalo, že je veľmi ťažké rozprávať sa o deťoch bez toho, aby človek nepôsobil moc hrr, alebo naopak ako studený psí čumák. Ja sama som sa do tejto debaty nikdy veľmi nehnala. Na druhej strane som ale už od začiatku vzťahu s mojím mužom bola rada za drobné náznaky toho, že by so mnou raz deti chcel mať. Či už to bola diskusia nad teoretickými menami potomkov alebo ich počtom. Bol to pre mňa taký malý dôkaz toho, že to so mnou myslí vážne a tiež, že chodím s niekým, kto o rodinu stojí.
Myslím, že toto je dobré si na začiatku vzťahu vyjasniť čo najskôr, vyhnete sa tak po niekoľkých rokoch chodenia nepríjemnému prekvapeniu, že vaša polovička napríklad deti vôbec mať nechce. Samozrejme, nemám na mysli vybaliť to na chlapa na prvom rande, ale otvoriť túto tému vo chvíli, kedy cítite, že by ste si s ním dokázali predstaviť rodinu. A to v každom vzťahu môže byť po rozlične dlhom čase. Pravdou ale je, že táto chvíľa ide často ruka v ruke s nejakým iným kľúčovým míľnikom, ako je spoločné bývanie, zásnuby, svadba a často tiež blížiaca sa tridsiatka.
Čo na to hovorí životná koučka?
Život prežívame v určitých cykloch, ktoré sú vždy niečím špecifické, a počas nich tiež riešime odlišné témy. Keď sa z mladého dievčaťa stáva žena, je úplne prirodzené, že sa v nej prebúdza materský pud aj city, ktoré pre ňu boli v minulosti neznáme.
V tento moment veľmi záleží na tom, v akej fáze vzťahu sa práve nachádzame. Sme na začiatku, alebo je náš vzťah stabilný už niekoľko rokov a plánujeme spoločnú budúcnosť? Verím tomu, že každá žena vycíti, či s ňou partner počíta aj do ďalších rokov, a ich vzťahové konto je nabité dôverou, radosťou aj pochopením.
Ja osobne by som ženám poradila, aby si najskôr ujasnili v sebe, či je pre ne ten správny čas na to, stať sa matkou. Či je to skutočne len ich vnútorné prianie, ktoré nemajú vnuknuté od okolia, kamarátok alebo rodičov. Druhá dôležitá vec, ktorú by si mala sama rozmyslieť, je, či je práve jej partner človekom, ktorý sa môže stať otcom jej detí.
Keď má žena jasno sama pred sebou, je to dobrá chvíľa, kedy sa o deťoch začať citlivo rozprávať aj s partnerom. Nebojte sa toho, aj keď vám to pripadá ako ťažká téma. Pretože keď si budete stáť za svojím a on s vami naozaj bude chcieť stráviť zvyšok života, skôr či neskôr sa k téme detí aj tak dostanete. A pokiaľ sa deťom za každú cenu bráni? Potom zostáva otázkou, či to bude tak aj za pár rokov, a či sa v takomto vzťahu budete cítiť šťastná. Určite teda majte vo vašich prioritách aj víziách jasno, a to ako vo svojom vnútri, tak aj vo vzťahu samotnom!
Lenka Černá, koučka a mentorka
U nás sa o deťoch začalo hovoriť častejšie asi po troch rokoch vzťahu. Bolo to hlavne preto, že sa bábätká pomaly začínali objavovať v našom blízkom okolí. Vždy to ale bolo veľmi nekonkrétne, väčšinou v duchu toho, ako bolo tamto dievčatko roztomilé, alebo že sme vôbec netušili, čo všetko už ročný krpec dokáže. Úplne iné rozmery to nabralo po svadbe, kedy sa začali stupňovať otázky okolia, kedy môžu očakávať prírastok do rodiny. Navyše aj partner mi v tom čase začal dávať najavo, že by dieťa už kľudne mal. Bolo mi jasné, že sa už „vážnemu rozhovoru“ o tejto téme nevyhneme.
Ako sa o tom vlastne baviť?
Neviem, prečo som žila v domnienke, že potomkovi bude predchádzať „veľký rozhovor“, v ktorom detailne všetko preberieme. Pričom najviac som sa obávala toho, že sa nezhodneme – že napríklad jeden bude chcieť a druhý ešte nie. Ale ako som neskôr zistila, ani to nie je žiadna katastrofa, keď o tom obaja dokážu normálne hovoriť.
Na svadobnej ceste sme sa o tom spontánne začali baviť v reakcii na drevenú kolísku, ktorú sme mali v izbe, a ktorú tamojší majiteľ spiklenecky okomentoval, že keď prídeme nabudúce, určite ju využijeme. Rozhovor o tejto téme tak nejako sám vyplynul zo situácie a nikto z nás ho nemusel plánovať, dopredu premýšľať, ani iniciovať. Bol príjemný a uvoľnený, a to aj napriek tomu, že ja som priznala, že by som rada ešte chvíľu počkala. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich debát bola táto už veľmi konkrétna a podobne ako napríklad pri svadbe sme sa jednoducho dohodli na orientačnom dátume. :-)
Pokiaľ tému otvoríte a partner je výrazne proti – čo ďalej? To je určite veľká samostatná téma, a radi sa mu budeme venovať v niektorom z budúcich článkov.
Aké sú skúsenosti iných žien?
Míša
Kedy je podľa teba ten správny čas na rozhovor o deťoch?
„Myslím si, že ten správny čas na rozhovor o deťoch je, keď to začne byť vážne, kedy sa rieši spoločné bývanie alebo zásnuby. S manželom sme túto debatu otvorili už v začiatkoch vzťahu, kedy sme začínali tušiť, že spolu zostaneme. :-)“
Ako tento rozhovor prebehol u vás doma?
„Nebola to žiadna dramatická debata, najskôr to bolo skôr také ľahké naťuknutie v zmysle chcem/nechcem mať raz rodinu. Viac sme sa o tom začali rozprávať okolo svadby, po roku a pol vzťahu, kedy mi partner povedal, že už by si dieťa prial. Bol to úplne normálny rozhovor.“
Terka
Kedy je podľa teba ten správny čas na rozhovor o deťoch?
„Povedala by som, že na túto tému je správny čas vo chvíli, kedy sa pozriete na svojho partnera a viete, že s ním chcete stráviť zvyšok života. A je jedno, či je to po pol roku vzťahu, alebo po svadbe. Každý pár intuitívne vycíti, že už je ten správny čas na to, aby sa kľudné večery pri víne oživili trochou detského plaču. Ja som vedela už na začiatku vzťahu so svojím manželom, že toto je chlap, ktorého si zoberiem a s ktorým budem mať deti. A od začiatku som vedela, že on to vidí rovnako.“
Ako tento rozhovor prebehol u vás doma?
„Nemôžem povedať, že by sme niekedy viedli debaty o tom, či vôbec budeme mať deti. To bolo jasné z nášho rozprávania a vzájomného poznávania. Asi po dvoch rokoch vzťahu túto tému viac otvoril partner s tým, že mi povedal, že by so mnou deti chcel mať, a to kľudne hneď. Ja som ale chcela počkať do svadby a vyriešiť bývanie. Tato sme si to povedali a obaja sa na to naladili.“
Linda
Kedy je podľa teba ten správny čas na rozhovor o deťoch?
„To je u každého páru asi iné, u nás to bolo ani nie po roku, ale mám kamarátky, ktoré to nijako špeciálne neriešia ani po desiatich rokoch vzťahu. Ale povedala by som, že len čo spolu tí dvaja intímne žijú, vlastne sa takémuto rozhovoru úplne nevyhnú.“
Ako tento rozhovor prebehol u vás doma?
„My sme sa o tom porozprávať museli práve v súvislosti s antikoncepciou. Asi po roku spoločného súžitia som zo zdravotných dôvodov musela vysadiť lieky. Vždy, keď idem k doktorovi, tak sa ma potom priateľ pýta, či bolo všetko v poriadku. Takže som mu viac-menej len prerozprávala, čo som sa dozvedela a aké máme ďalej možnosti atď. No a nejako sme sa zhodli, že ani jednému z nás by dieťa nevadilo a že tomu môžeme nechať voľný priebeh.“
Petra
Kdy je podle tebe ten správný čas na rozhovor o dětech?
„Určitě nejpozději v době, kdy to začne vypadat na společnou budoucnost už napořád. Čím blíž je žena věku, který je pro ni pocitově hraniční, tím spíš by se neměla bát si to vyjasnit.“
Jak tenhle rozhovor proběhl u vás doma?
„Dost dlouho jsem to v sobě dusila, protože partner děti dost okatě nechtěl, a já jsem si říkala, že mám přece radši jeho, než někoho, koho ještě ani neznám. :-) Nakonec jsem to ale samozřejmě vybalila. Byla jsem nervózní (kvůli jeho postoji), takže jsem to napůl probrečela. Nic moc situace. Byl pořád trochu proti, a já jsem vážně uvažovala, že to bychom se tedy měli rozejít, protože mně už trochu tikaly hodiny. Než jsem to udělala, postupně jsem s ním rozebrala, PROČ děti nechce. A zjistili jsme, že jde o důvody, se kterými si umíme poradit. Ptát se po důvodu, stejně jako na představu výchovy a podobně, je myslím hodně důležité.“
Petra
Kedy je podľa teba ten správny čas na rozhovor o deťoch?
„Určite najneskôr vtedy, keď to začne vyzerať na stálu spoločnú budúcnosť. Čím bližšie je žena veku, ktorý je pre ňu pocitovo hraničný, tým skôr by sa nemala báť si to vyjasniť.“
Ako tento rozhovor prebehol u vás doma?
„Dosť dlho som to v sebe dusila, pretože partner deti dosť okato nechcel, a ja som si hovorila, že mám predsa radšej jeho ako niekoho, koho ešte ani nepoznám. :-) Nakoniec som to ale samozrejme vybalila. Bola som nervózna (kvôli jeho postoju), takže som to napoly preplakala. Nič moc situácia. Bol stále trochu proti a ja som vážne uvažovala, že to by sme sa teda mali rozísť, pretože mne už trochu tikali hodiny. Kým som to urobila, postupne som s ním rozobrala, PREČO deti nechce. A zistili sme, že sú to dôvody, s ktorými si dokážeme poradiť. Pýtať sa na dôvod, rovnako ako na predstavu výchovy a podobne, je myslím veľmi dôležité.“
Bára
Kedy je podľa teba ten správny čas na rozhovor o deťoch?
„Toto si myslím, že je veľmi individuálne a záleží asi na okolnostiach a rozpoložení každého vzťahu. Základnú predstavu by si asi mali partneri urobiť čo najskôr, aby vedeli, na čom do budúcnosti sú. Sú ľudia, ktorí odjakživa vedia (alebo si to myslia), že deti nechcú a chcú sa radšej venovať kariére, cestovaniu, alebo niečomu inému, čo ich napĺňa. To si myslím, že je dobré vedieť, kým sa k sebe napríklad nasťahujete.“
Ako tento rozhovor prebehol u vás doma?
„My sme sa s priateľom o deťoch rozprávali hneď od začiatku vzťahu, pretože ja som vedela, že pokiaľ hľadám vzťah, hľadám ho aj s týmto pokračovaním a zároveň je priateľ o takmer 20 rokov starší, takže tzv. nebolo na čo čakať. Tiež ma samozrejme zaujímalo, prečo ešte žiadne deti nemá – či je to z presvedčenia, alebo dielo náhody, či sa na to s predchádzajúcou partnerkou necítili a chcela som vedieť, na čom vlastne som. Od začiatku sme potom obaja vedeli, že by sme deti raz chceli, aj keď otázka „kedy“ bola zatiaľ nedoriešená. Potom debata na túto tému vyplynula skôr vzájomne, keď sme sa rozprávali o nejakých detných známych. Môj priateľ je veľmi otvorený, takže mi predostrel jeho postoj bez obalu hneď na prvú. Keď ale neskôr došlo na konkretizovanie toho: „Tak odkedy začneme?“, samozrejme prišla obojstranná nervozita. Myslím si ale, že je to tak správne, pretože plánované počatie je, pre mňa samotnú, jeden z najzodpovednejších počinov v živote vôbec.“
Anička
Kedy je podľa teba ten správny čas na rozhovor o deťoch?
„Zažila som vzťah, ktorý začal okolo maturity, takže sme spolu bývali oveľa skôr, ako sme v tom vôbec mohli mať jasno. Ale nebavili sme sa o tom tak dlho, že jeden z nás začal počítať s deťmi, a ten druhý na to nebol pripravený ani omylom. Určite sme sa o tom mali porozprávať v tej chvíli, a nie niekoľko rokov (márne) čakať.“
Ako tento rozhovor prebehol u vás doma?
„Nakoniec sme sa o deťoch rozprávali až v súvislosti so svadbou. A keďže sa naše názory dosť rozchádzali, rozišli sme sa aj my. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie.“
Čo sa osvedčilo ženám, ktoré túto debatu majú úspešne za sebou?
- „Nebáť sa a tému „deti“ príliš neodkladať. Je lepšie vedieť, čo si o tom partner naozaj myslí a podľa toho sa prípadne zariadiť, než si len niečo domýšľať a čakať.“
- „Nerobiť okolo toho zbytočné divadlo. Najlepšie je porozprávať sa o tom ako o čomkoľvek inom, keď sú obaja v kľude a pohode. Uvoľnená atmosféra pri poháriku vínka takémuto rozhovoru dokáže veľmi pomôcť.“
- „Hovoriť o deťoch vo vzťahu priebežne a neočakávať, že sa všetko „upečie“ vďaka jednému rozhovoru.“
- „O deťoch sa ľahšie hovorí v nadväznosti na nejakú vhodnú situáciu, napr. narodenie dieťaťa priateľov.“
- „Netlačiť príliš na pílu a partnera do ničoho nenútiť, ale zároveň poznať jeho predstavu o spoločnej budúcnosti.“
- „Nebrať ako tragédiu, keď rozhovor hneď nedopadne podľa vašich predstáv. Dôležité je, aby obaja partneri boli deťom otvorení a boli ochotní sa dohodnúť aspoň na približnom načasovaní.“
A ako to bolo u vás? Budem veľmi rada, keď sa o svoje názory k tejto veľkej otázke podelíte v komentároch na Facebooku!
