Bol august 2018 a na svete už 8 dní Freya. Prišla jedna zo zásadných udalostí – naše prvé samostatné zoznámenie. Vtedy dvojročná, staršia dcéra Ella bola u babičky a manželka Lenka skočila na chvíľu do kancelárie. Začalo sa to pohodičkou, keď som s Freyou vyrazil na kávičku, aby som jej konečne ukázal svet. So sebou som naivne mal knižku, že si budem čítať. Káva objednaná, ja som sa začítal do prvej stránky. Keď v tom sa ozve Freya a pohoda skončila. Kontrola, všetko v poriadku, ale asi ju bolí bruško. Knižku hádžem do kočíka a vyrážam ju učičíkať jazdou po pražskom Smíchove. Rev ako blázon.
Zastavujeme a vyberám Freyu z kočíka, aby som zistil, čo sa deje. Konečne potrebuje prebaliť, takže to rýchlo vyriešim, pohojdám a začína ďalšia nespokojná séria revu a môžem prebaľovať znovu. Kým sa ale stihnem spamätať, plienka padá a okrem prebaľovania môžem hneď aj prezliekať.
Lovím v taške pod kočíkom, či mám náhradné oblečenie. Našťastie ráno balila Lenka a tak máme jeden overal navyše. To už kľačím na kolenách pri revúcom dieťati, pretože bolesť chrbta už sa nedá vydržať. Ľudia chodia okolo a zízajú na tú atrakciu. Všetko mi trvá trochu dlho, pretože Freya má od pôrodu zlomenú kľúčnu kosť, tak musím opatrne. Nakoniec som ju obliekol a konečne prestala plakať.
S druhým bábätko začínate skrátka od nuly
Týmto zážitkom som sa po dvoch rokoch znovu vrátil na začiatok celého bábätkovského kolobehu. Kvalitný štart druhého kola rodičovskej DOVOLENKY! Ale vďaka za tieto príležitosti. Človeka to zocelí a pochopí všetky mamičky na rodičovskej.
Ešteže som nemal so sebou aj Ellu – to by už bol krst ohňom. Úplne som videl, ako ju jednou rukou držím za mikinu a druhou prebaľujem Freyu. Ale vráťme sa na začiatok.
Je to vôbec dovolenka?
Prvé dni doma s Ellou, teda s našou prvou dcérou, som pochopil. Každý reagoval tak, že je to s deťmi super a aká je s nimi sranda. A nehovorím, že nie je, často sa môžem „potentovať“ smiechom. Akurát občas v tých sladkých predstavách chýbajú všetky náročné situácie. Nie som práve ten klasický tato na rodičovskej a ani si tak nehovorím. Ako som medzi samými „dievčatami“, tak si tiež skôr hovorím matka.
Prečo chlap ako ja išiel na materskú?
Áno, asi vám napadne, prečo práve chlap by mal byť s deťmi doma. Raz, pár rokov naspäť, mi takto Lenka hovorí, že keď budeme mať deti, mohol by som s nimi zostať doma ja. A ja na to klasicky: „No jasné!“. Keď na to prišlo, tak sa u mňa zišli hneď dve veci. Tá prvá bola, že v práci som už ľahko vyhorel a tak trochu si hovoril, že je čas na zmenu.
Tou druhou bola finančná stránka. Pracoval som hlavne ako kuchár a Lenka, na rozdiel odo mňa, zarábala jednoducho viac. Takže materská bola jasnou voľbou a ja vymenil kľud v kuchyni za najťažšiu „prácu“ na svete.
Je to ľahšie doma, alebo v práci?
Podľa mňa by si život s dieťaťom mal každý z rodičov skúsiť z oboch strán. Prvý polrok bola Lenka na materskej a ja som ešte zarezával v kuchyni. Človek je celý deň v práci, teší sa na deti, ale večer príde domov úplne odpálený. A potom prišla výmena. Nastúpil som na materskú, Lenka sa vrátila do práce a ja som zistil, že oboje je úplne rovnaká jazda. Keď som svojim kamarátom prerozprával moju dennú rutinu, občas doslova vyvaľovali oči.
Obdivujem moju ženu, aj keď som cez deň s deťmi ja
Nikdy v minulosti by mi nenapadlo, ako si žena naloží, keď začne po pôrode chodiť do práce. Najhoršie bolo asi nočné vstávanie, kedy Lenka vstávala každé 3 hodiny kvôli dojčeniu a vôbec sa nevyspala. K tomu počas dňa medzi prácou odbiehala malú nakŕmiť, alebo odstriekať mlieko do mrazničky, aby som mohol „dojčiť“ ja. Mimochodom, toto je jediná vec, ktorú mamičkám celkom závidím – môžete dojčiť, kým ja ťahám zásoby z mrazáku a s netrpezlivým dieťaťom za chrbtom sa ich snažím ohriať.
Lenka má skvelú prácu, takže keď sa narodila ako Ella, tak aj Freya, mohla s dievčatami tráviť veľa času, aj keď bola v polopracovnom režime. A ja som sa mohol venovať natáčaniu, čo bola kedysi moja druhá práca a stále veľký koníček.
Mamou na polovičný úväzok
Keď mama zvláda deti aj prácu zároveň
Je to super, ale potrebujem ventil
Doma to podľa mňa funguje skvelo, čo by možno žena asi nepovedala. Ona je určite skvelá už len preto, že stále toleruje moje koníčky. Vďaka tomu môžem utiecť na futbal alebo hokej. A je to vážne treba. Chlapovi jednoducho po chvíli začne chýbať chlapský kolektív. So ženami je to väčšinou v tejto „branži“ všetko o deťoch, takže musím mať kde vypustiť paru. Najnáročnejšie obdobie príde, keď skončí sézona a Lenke napríklad v kalendári pristanú dve služobky za sebou. To mi potom veľmi chýba ventil.
Čo ma na materskej vážne baví?
Som chodiaci typ. S kočíkom si krásne vyčistím hlavu. Keď boli dievčatá ešte ležiace, spiace, tak sa dalo krásne nachodiť 10-15 kilometrov za deň. Dvojkočíkom sme vyrážali na ihrisko, do zoo, múzeí a hlavne na cvičenie. Ella chodila na cvičenie, kde s deťmi cvičia aj rodičia. Môžem vám povedať, že keď som mal so sebou obidve deti, to len bolo niečo!
U detí sú vždy nejaké „zlé“ obdobia. Jedno zmizne a hneď priletí ďalšie. Takže také to napätie, kedy konečne začne ten junior chodiť a nebudem ho musieť stále niekde ťahať na rukách, končí tým, že za ním musím všade behať, aby mi náhodou nevbehol pod auto. Človek sa skrátka nemá čas nudiť! A to je zároveň najväčšie kúzlo.
Na čo mamička, keď je doma tato?
Musím uznať, že všade to asi funguje rovnako. S deťmi som doma celé dni, ale keď sa objaví Lenka, tak tatinko, aj keď bol doteraz najlepší na svete, ide na druhú koľaj. Viem, že od tej chvíle už po zvyšok dňa budem počuť len „mami, mami, mami“.
Byť tatom na materskej je niekedy väčšia drina ako zabehnúť maratón. Ale určite by som nemenil. A keby som menil, tak budem chápať, čo všetko moja žena musí doma s deťmi zvládnuť.
Výbava pre bábätká aj staršie deti
Na Tchibo.sk nájdete hračky, oblečenie aj výbavu do izbičky.
