Na Tchibo Blogu sa pýtame mamičiek, čo ich naučilo materstvo. Tu je pohľad Evy, ktorú poznáte z „instagramového blogu“ Mateřství bez přetvářky.
Postupom času som ale prišla na to, že trpezlivosť, aspoň v živote ženy, má zvláštny vývoj. Namiesto piatich minút čakáte osem týždňov na to, kým vám doktor potvrdí, že ste skutočne tehotná a potom sa obrňujete trpezlivosťou každé štyri týždne, kedy chodíte do poradne. Niekedy aj päť! Kto to má, kurnik, vydržať? Lenže to zďaleka nie je to najhoršie.
Prichádza, ako tomu ja s obľubou hovorím, expert level, kedy musíte všetkým trpezlivo vysvetľovať, že vám je nepríjemné, keď sa vám dotýkajú brucha, že nečakáte dvojičky, alebo že nie ste chorá, iba tehotná, a nemusia vám všetci, keď sa rozhodnete na chvíľu svojvoľne postaviť a pretiahnuť, uvoľňovať svoje miesto. Nie, dokonca ani ty, babi. Seď, prosím ťa. Čo sa týka otázok „už rodíš?“, to je kapitola sama o sebe, a preto odporúčam preventívne zahmlievať dátum pôrodu ideálne až do dňa D.
Ale keď sa to malé narodí, nastáva absolútny zlom. Trpezlivosť už nie je iba slovo, ale je to čin. Z experta povýšite na majstra. 15× denne prebaľujete, v noci nosíte, hojdáte. Trpezlivo čakáte, kým si odgrgne, alebo sedíte celý deň v jednej polohe, striedate len polohy pri dojčení a pokúšate sa nezaspať s dieťaťom v náručí. To slovo nadobudlo úplne iný význam a veľa z nás dodnes nechápe, ako nám kedysi niečo mohlo pripadať nekonečné.
Pretože nekonečné sú hodiny a dni, dokonca mesiace alebo roky strávené stavaním, hľadaním a následným stúpaním na lego. Trpezlivosť je vedieť a čakať, že raz, možno za dva roky, príde deň, kedy sa konečne vyspíme aspoň polovicu noci bez dieťaťa v náručí. Že raz pochopí, že poklady z nosu nie sú na jedenie, alebo že niektoré veci skôr ako na sedačku patria do nočníka. Vysvetľovať, čakať, byť kľudný. Raz to príde. Keď budeme trpezliví.
Raz určite áno.
Autorkou titulnej fotografie je ZuzanaD Photo.
