Asi každá žena, ktorá v živote plánuje mať deti, sa z času na čas zamýšľa nad tým, aké to asi raz bude. Maľujeme si to v najrôznejších podobách – niekedy viac doružova, inokedy v reálnych obrysoch. Niektoré z nás možno pôvodne s materskou rolou nepočítali, a aj tak im ju nakoniec život pripravil. Všetky sa ale určite zhodneme na tom, že materstvo dokáže život doslova roztočiť. A to sme si možno kedysi mysleli, že najviac to dokážeme roztáčať na tanečnom parkete.
Ja som si vždy myslela, že keď sa stanem mamou, veľa vecí ma neprekvapí, pretože mám tri výrazne mladšie sestry a už od ich narodenia som sa dosť zapájala do všetkej starostlivosti o ne. Keď sa mi ale pred tromi rokmi narodil syn, naraz to bolo niečo úplne iné.
Okrem veľkej únavy a sĺz šťastia pri každom novom pokroku ma najviac prekvapil obrovský kontrast tej nekonečnej lásky a zároveň nového strachu, ktorý sa objavil v prvej sekunde, kedy som prvýkrát držala v rukách to novorodeniatko. A ani jedno ma zatiaľ neopustilo, aj keď mám občas pocit, že by som najradšej utiekla na týždeň sama niekam preč. – Jana D.
A to je jedna veľká pravda. Materstvo je plné kontrastov. Chvíle vyčerpania a starostí striedajú pocity úplnej eufórie a lásky. Môžeme spať kľudne len 3 hodiny za noc a aj tak nakoniec stačí jeden malý úsmev alebo čarovná veta: „Mami, mám ťa rád!“, a roztopíme sa ako ľad.
Bojíme sa, ale to je normálne
Obavy sú prirodzené, pretože naraz tu nejde iba o nás. Keď sa v niečom nesprávne rozhodneme, „nespadneme na nos“ samy, ale spadneme minimálne dvaja. Je ale dôležité vedieť, že deti, aj keď ako bábätká pôsobia tak krehko, nie sú z porcelánu a sú na tie naše drobné rodičovské prešľapy od prírody celkom dobre vybavené. Len potrebujú vedieť, že aj keď spadneme, podáme si ruku a spolu sa zase postavíme na nohy.
Budem dobrá mama? Zvládnem to? Tieto otázky a ešte mnoho ďalších preletí hlavou nejednej nastávajúcej mamičke, aj ja som o tom takto pred rokom premýšľala… ale hovorím ÁNO! Intuícia, a hlavne tá materská, je niečo takééééééééé silné.
Naraz je to tu a ja presne viem, čo robiť. Je to dokonalé a niekedy až nepochopiteľné, kde sa to v nás berie. Všetko ide tak nejako samo a aj keď sa mi život v mnohých ohľadoch za ten rok zmenil… cítim, že toto je teraz moja najlepšia hlavná životná rola a pritom sa nevzdávam práce, cestovania, ani ďalších koníčkov, ktoré pred materstvom zapĺňali môj život. – Zuzka Z.
Každý sme iný a to je vlastne skvelé
Často počujeme názor, že v rodičovstve, viac ako hocikde inde, platí „aké si to urobíš, také to máš„. Pravdou je, že každé dieťa aj každý rodič majú úplne inú povahu a potreby. Aj preto sa rôznia naše radosti a starosti. Niekomu sa život s príchodom bábätka skoro nezmení, ale iné rodiny musia všetko prevrátiť hore nohami.
Boli sme pripravení na obrovskú zmenu. Nevyspíš sa, nenaješ sa, zuby si nevyčistíš! A potom sedíme doma, pozeráme večer seriál, najedení aj umytí, len s trojmesačným kliešťom v náručí a divíme sa, ako málo sa zmenilo – len sme získali ďalší rozmer života a spoznali bezpodmienečnú lásku. Zmeny sa totiž vkrádajú postupne, po špičkách. A zrazu zistíte, že už ste niekto iný.
-hovorí Anna H., ktorá má doma dnes už skoro trojročného syna a k nemu čerstvé bábätko, a zamýšľa sa nad tým, čo sa teda naozaj zmenilo v jej živote, keď sa stala mamou:
Najzásadnejší rozdiel je asi v novej schopnosti neustáleho ohľadu na potreby niekoho iného. Umenie brať druhého vážne, aj keď má rok a robí niečo pre dospelý mozog nepochopiteľné. Brať vážne, že on potrebuje vŕtať paličkou do špáry medzi dlaždicami na chodníku napríklad úplne rovnako vážne, ako ja potrebujem byť niekde včas. Väčšia pokora a otvorenosť k ostatným dospelým. Väčšie sebavedomie v tom, čo dokážem zvládnuť s kľudom. Menšie sebavedomie v tom, ako zvládnem návrat do práce a mimo materské témy.
Byť mamou, to nás v skutočnosti neuveriteľne posúva, aj keď si niekedy aj prehnane kriticky myslíme, že to vôbec nemáme pod kontrolou. Anna H. o tom tiež vie svoje:
Znovu som objavila chuť vzdelávať sa nie z povinnosti, ale z vlastnej potreby. Nový pohľad na moje detstvo, moju výchovu, (vy)liečenie starých rán. Spomienky, ktoré by sa mi, nebyť materstva, asi nikdy nevybavili. Teraz má syn dva a pol a keď sa obzriem späť, pozerám sa azda na cudzí život. A napriek tomu, sedím tu teraz s ďalším trojmesačným mláďaťom v náručí, píšem a omámená láskou si naivne hovorím – teda, skvelé, zatiaľ sa s jeho príchodom život zase tak nezmenil.
Dievčatko moje, keď budeš mama, sama zistíš, že…
V materskej role sa často väčšina z nás v spomienkach vracia aj do detstva a porovnáva svoj prístup s prístupom vlastných rodičov. A niektoré z nás od nich možno dostali veľa rád, rovnako ako sledujúce na našom Facebooku. Rady sa na novopečené mamy hrnú zo všetkých strán a niekedy je vážne ťažké sa v nich zorientovať, ale práve tie rady od našich vlastných mamičiek bývajú najsrdečnejšie a také, ktoré si ukladáme v hlave na špeciálnom mieste. Niekedy až po rokoch pochopíme, ako veľmi dôležité boli.
Materstvo je obrovský dar a veľká radosť a určite si budeš užívať byť mamou, ako si to užívam ja. Nikdy ale kvôli deťom nezabúdaj na vzťah so svojím mužom a sama na seba. – Mirka C.
Pod túto radu by sa určite podpísala nejedna z nás. Ako sa hovorí – keď je spokojná a šťastná mama, je spokojná a šťastná celá rodina. A to potvrdzuje aj skúsenosť Lucky K.:
Nikto mi nedal návod, ako dieťa vychovávať. Urobila som a urobím veľa chýb, ale vždy som sa snažila, aby dcéra mala všetko a krásny život… a že raz pochopí, že keď si chcem dať osamote kúpeľ alebo v kľude vypiť kávu, tak to neznamená, že ju nemilujem, len potrebujem čas pre seba…
Všetko pre našich najmenších
Hračky, oblečenie aj výbavu do detskej izby nájdete na Tchibo.sk
Čas pre seba, hlavne v prvých rokoch života našich detí, často býva vzácny ako šafrán. Aj keď sme veľké superhrdinky, je na nezaplatenie, keď nám niekto z okolia z času na čas ratolesť postráži a my si môžeme trošku odpočinúť a riešiť na chvíľočku aj iné starosti, ako zababrané tričko alebo stavanie kociek. Ísť deťom neustále príkladom je jednoducho „práca na plný úväzok“, hlavne keď vieme, že deti sa od nás učia ako opičky.
Bára M. napísala: „Môj tatino hovoril: Aká matka, taká Katka.Možno to myslel všelijako, ale ja som rada klonom mojej mamičky a veľmi rada, že moje dcéry sú klonom mojím.“ – a to je podľa nás asi to najkrajšie, čo môže mama, alebo aj tato, s dcérou, alebo aj synom, dosiahnuť.
