Predtým, ako sa mi narodila dcéra, som nechápala, prečo mi stále dookola všetci opakujú, aby som vždy spala súčasne s dieťatkom. V kontexte „malé deti stále spia“ mi to pripadalo ako zbytočná rada. No už prvú noc mi moja dcérka dala najavo, že „stále spať“ sa rozhodne nechystá.Nikdy nezabudnem na to, ako som s ňou o 4 ráno chodila po chodbe na oddelení šestonedelia v strachu, že zobudím bábätko vedľa.
Nezmenilo sa to ani doma. Plač, kŕmenie, nosenie. Päťsto krokov tam a späť ako lev v klietke. Teda, v jednoizbovom byte s kuchyňou. Žlté svetlo, dojčenie, úplná tma. Teplo, zima. Kúpanie alebo nekúpanie pred spaním. Biely šum, ticho, hudba. Spoločný spánok, postieľka, rôzne spôsoby odgrgnutia… Cez deň dcérka zaspala len počas kočíkovania alebo v aute, neskôr aj v šatke. A viete, čo je najhoršie? Že jej to zostalo. Moje materstvo je jedno veľké „nespanie“. No, poznáte to. Ako si teda pomôcť, ak máte doma malého nespavčeka?
Prvé 3 mesiace s bábätkom
Priniesli ste si domov rozkošný uzlíček, ktorý stále len plače? Tak v tom prípade asi plačete spolu s ním, nestíhate sa najesť, napiť, nič. Svet sa scvrkne na stres, kŕmenie, odgrgnutia a krátke chvíle úľavy. Nespavé bábätko je schopné dať si len 10 minútového šlofíka a fičí ďalej. Niečo o tom viem.
Čo môžete urobiť pre seba?
Nenakladajte si na seba ešte viac. Ak môžete, váľajte sa celý deň v posteli a pospite si kedykoľvek to na vás príde. Využite, že teraz je vašou úlohou hlavne kŕmenie bábätka. Okrem plaču sa drobček takmer nehýbe a nikam vám neodlezie. Pokiaľ pri dojčení zaspávate, je to úplne v poriadku. Z bezpečnostných dôvodov som sa naučila kojiť tak, že ležím – je to skvelá vec! Znamená to, že si nočné dojčenie odbavíte v polospánku. A je rozdiel spať 6 krát jednu hodinu alebo 3 krát dve hodiny.
Využite popôrodné hormóny. Pokiaľ máte k dispozícii výrobky z placenty, užívajte ich podľa odporúčania, ako sa len dá. Pite veľa vody a jedzte železo. Únavu zhoršuje aj jeho nedostatok a dehydratácia. Požiadajte partnera o pomoca rozdeľte si povinnosti. Nechajte ho, napríklad, aby v noci vstával a šiel si s bábätkom odgrgnúť, pošlite ho von s kočíkom alebo vezmite kočík vy a nechajte partnera upratať, prípadne si najmite niekoho na upratovanie.
Čo môžete spraviť pre bábätko?
Vylepšite prebaľovanie odgrgávanie.Skúste docieliť, aby sa bábätko pri odgrgávaní čo najmenej prebúdzalo. K prebaľovaciemu pultíku si nainštalujte žiarovky s nastaviteľnou intenzitou a farbou svetla (tlmená, žltá), umiestnite všetky nočné lampy do výšky kolien. Používajte plienky, ktoré niečo vydržia.
U nás to znamenalo buď „na kresielko“ (ležím na chrbte, nohy ohnuté dohora, bábätko má zadoček v mojom lone a chrbátik opretý o stehná, môžem si ho „pohrkávať“), alebo „na cicavca“ (bábätko si položím bruškom na hrudník, hlavička a chrbátik sú v jednej línii mierne nahor).
Zaviňte ho. Záleží na presvedčení – buď siahnete po klasickej perovej zavinovačke, alebo po nosítku či šatke. Bábätko bolo zvyknuté na úzky priestor, teplo, prítmie. Pohyb vlastného tela ho môže desiť a budiť.
Nebuďte v strese. Citlivé deti reagujú aj na stres, vyplývajúci z prečítanej SMS alebo príliš divokej hudby v slúchadlách. Znížte množstvo stresu a napätia na minimum. Návštevy či partner by mali stres odkladať tam, kde aj topánky – hneď pri dverách.
Bezplienkujte. Niektoré deti odmietajú robiť potrebu do plienok. Spoznáte to ľahko – drobček sa vrtí a plače, idete ho prebaliť, rozopnutá plienka je suchá… a odrazu nie je. Ak sa to u vás deje, skúste to vypozorovať a bábätko hneď vyzlečte a podržte nad umývadlom.
Kontroverzná téma, no pre mamy nespavých detí to môže byť záchranou. Pri nočnom dojčení nemusíte nikam chodiť, len nadojčíte poležiačky, bábätko sa samé odpojí a spíte všetci pekne ďalej. Výhoda je, že bábätko cíti vašu blízkosť a bezpečie a predovšetkým, aj vy cítite, keď sa od hladu mrví, takže nemusíte čakať na budenie plačom a čoskoro sa naučíte dojčiť „automaticky“, bez toho, aby sa hocikto naozaj zobudil.
Prekladanie spiaceho dieťaťa do postieľky je risk. Na druhej strane, niektoré deti môže aj nepatrný pohyb rodičov budiť. Preto – aj kvôli väčšej bezpečnosti – je ideálna detská postieľka, prirazená k posteli matky. Bábätko a neskôr aj batoľa má svoj priestor, a predsa je blízko vás.
Spoločný spánok s deťmi
Zaujíma vás téma spania s deťi v jednej posteli s rodičmi? Prečítajte si skúsenosti jednej z mamičiek.
Väčšie bábätká od 3 do 6 mesiacov
Štvrtý trimester ste prežili s kruhmi pod očami, od neustáleho nosenia bábätka vám narástli oceľové bicepsy, domácnosť sa pomaly rozpadá a vytúžený spánok nikde? Nie ste sami, Bábätko sa už naučilo žiť vo svojom tele, cez deň sleduje, kde čo lieta a nemôže zabrať, v noci spracováva zážitky a vrtí sebou. A vy by ste už tiež radi zase trošku žili…
Čo môžete spraviť pre seba?
Odpusťte si. Nie je to vaša chyba. Niektoré deti spia, niektoré nie. Niektoré sa budia s úsmevom, iné s plačom. Mám doma oba druhy. Ignorujte nevyžiadané rady. Proste máte nespavca. Je to jednudocho tak. Ďalší stres naozaj nie je nutný, a to, že sa niekedy niečo robilo nejako a že vy ste spali hneď po uložení do postieľky, je teraz irelevantné.
Pohyb namiesto kofeínu. Miesto jednej domácej kávy sa radše rozhýbte – koľko vám len potomok dovolí. Zatancujte si, dajte si rýchlu jógu, ponaťahujte sa. Vyhnite sa i alkoholu, pretože aj jediný pohárik môže zhoršovať váš spánok.
Choďte si svoje, ale na dohľad. Pokiaľ potrebujete upratovať alebo variť, robte to, keď dieťatko nespí. Noste ho v nosítku alebo v šatke, položte ho pod hrazdičku, do košíka na kolieskach… tak, aby na vás stále videlo. Možno dokonca zaspí aj samo. A odpočívajte, keď aj ono odpočíva. To platí stále.
Ako pomôcť bábätku?
Obmedzte podnety. Z osláv odchádzajte v dostatočnom predstihu, popoludní sa vyhýbajte hluku, ruchu, chaosu. Čím menej toho bude v noci na spracovávanie, tým zvýšite šancu na pokojný spánok.
Dodržujte režim – taký, ktorý vám vyhovuje. Vykúpať, spievať, nadojčiť a pri tom zaspať? A prečo nie? Ísť spať o 11 večer a spať do rána, alebo zaspať o 7, medzi jednou a druhou sa pohrať s drobčekom a potom zaspať znova? Ignorujte pravidlá spoločnosti, vymyslite si svoje. Umožnite dieťaťu spánok kedykoľvek. Plač možno neznamená potrebu zábavy, ale môže byť prosbou o spánok.
Odborná verejnosť je ohľadom nosítok a šatiek rozdelená na dva takmer nezmieriteľné tábory, ktoré sa venujú hlavne vplyvu na chrbticu bábätka. Pokiaľ nemáte vyhranený názor, potom odporúčam nosenie a vozenie v kočíku/ležanie kombinovať podľa svojich vlastných potrieb. Mňa osobne požičaná šatka takmer zachránila. Umožnila mi konečne sa najesť, napiť a dokonca i pracovať. Zatiaľ čo v kočíku, pokiaľ nejazdil v mrazoch, zaspala dcérka vždy maximálne na 15 minút, v šatke bola schopná spať aj tri hodiny. V postieľke cez deň nezaspala snáď nikdy. Hlboko spiace bábätko sa naviac dá aj „odložiť“. A to je len balzam!
Zmeny spánku u drobcov od 6 do 12 mesiacov
Už ste si zvykli, že potomok zaspí niekoľkokrát počas dňa a keď sa to stane, trvá to 40 – 45 minút v kuse. Už získal nejaký spánkový rytmus, a a odrazu… zbohom! V noci si začne precvičovať lezenie, sadanie, niektorí experti sa pri snívaní dokonca postavia. Miesto spánku je tu plač a rytie hlavou do perín. O tretej ráno prichádza chuť na hranie. Má kruhy pod očami, ale buntoší do úplného vyčerpania. A vy z toho môžete dočista zošalieť.
Čo môžete spraviť pre seba?
Chvíľka osamote. Nechajte drobčeka napríklad starej mame a doprajte si popoludnie vo dvojici. V noci si sem-tam ľahnite inde, napríklad na pohovku. Možno to nebude úplne pohodlné, ale vyspíte sa lepšie, než sa celý ostatný rok. :-)
Je to len obdobie. Buďte k sebe láskavá, niekedy sa nedá robiť nič iné, než prežívať v núdzovom režime. Takže keď rastú zuby, rastú zuby a nechápať to môže len totálny ignorant, ktorý nikdy neriešil kazy alebo osmičky. Mne najviac pomáhalo vyraziť von. Položiť bábätko do kočíka alebo vziať ho do nosítka a ísť naozaj kamkoľvek. Chôdza vám umožní nevyspatú situáciu trošku ignorovať a bábätko vonku napokon buď zaspí, alebo sa bude rozhliadať dookola. Na chvíľu získate čas na vypnutie hlavy.
Vo dvojici ide všetko ľahšie. Spojte sa s inou mamičkou s dieťaťom v rovnakom veku, navštívte sa, choďte na ihrisko alebo do detského kútika. Deti sa zabavia spolu, vy si pre cvičíte striedavú pozornosť a odpočiniete si.
Ako pomôcť drobčekovi?
Zuby sú zuby. Svrbia, bolia a rastú hlavne v noci. Ak dieťatko ryje hlavou do vankúša, má teplotu a/alebo je uplakané a unavené cez deň, problém bude pravdepodobne v ústach. Zavolajte pediatrovi, poproste ho o radu a v prípade núdze aplikujte liek proti bolesti. Doprajte bábätku dostatok príležitostí k odpočinku počas dňa. A nehnevajte sa naň. Spomeňte si na tie hlúpe osmičky…
Nové pohyby, nové jedlo, nový svet. Všetko je nové, všetko je také veľké! Z príkrmov môže bolieť bruško, o nových pohyboch sa bábätku sníva, objavujú sa prvé slová – môže to byť celé divoké. Najneskôr v tejto chvíli by malo mať dieťatko svoj priestor na spanie, v ktorom sa môže otáčať, koľko sa mu len zachce, bez toho, aby vás budilo. Môže to byť vlastná postieľka, prirazená postieľka alebo len vyčlenený priestor vo veľkej posteli.
Zima, teplo. Keď sebou tak vrtíte, je ťažké zostať pod perinou. Ideálne bude bábätku zaobstarať spací vak alebo teplé pyžamo. Nebudete tak musieť myslieť na prikrývanie a vyspíte sa výrazne lepšie. Môžete si tiež pomôcť pozorovaním bábätka v čase, keď zvyčajne chodieva spať. Vychytáte správny čas, kedy sa mu zatvárajú očičká. Ani príliš skoro, ani neskoro. Ak do 15 minút od uloženia nezaspí, buď nie je unavené, alebo je preťažené. O 30 minút skúste uspávanie znovu.
V dobách našej mladosti bolo bežné nechať dieťatko tzv. sa vyrevať. Na západe sa tomu hovorí tréning spánku/zaspávania a je v podstate o tom, ako naučiť dieťa, aby sa uspalo samé. Ono, má to niečo do seba. Preťažené deti plačú, jačia, bojujú… až nakoniec odrazu odpadnú. A kto sa má na to pozerať, však?
Problém je, že pokiaľ pri tom nebudete, opustíte svoje mláďatko vo chvíli, keď je najslabšie. Takže plakať áno, ale musíte byť osobne pri tom tak, aby o vás potomok s istotou vedel. Odchádzať preč, zhasínať a nedajbože strašiť, to nie je nič pekného. A že na to nemáte nervy ani ušné bubienky? Mám to podobne. Ak práve nie je polnoc a ja ešte nie som úplne vyčerpaná, nechám dieťa, aby šlo spať až so mnou. Dieťatko je v 99 % prípadov vzorné, ticho sedí, pozerá sa, číta si..
Batoľa s vlastným názorom
Chcem mať nohy na stole, lenže… je tu batoľa. Batoľa, ktoré si ráno vstane o 6, na obed zaspáva, ale potom jačí nie, nie, nie, nebudem spať!. Batoľa, ktoré sa chce v noci hrať a čítať si, ktoré cez deň oka nezažmúri, a takto to vydrží robiť napríklad 14 dní. Batoľa s tenkými kruhmi pod očami, ktoré chodí a naráža do vecí a zo zúfalstva vymýšľa kadejaké lotroviny. A potom sme tu my, rodičia, ktorí chceme aspoň chvíľu pokoja. A ktorí máme vážne obavy o zdravie toho ukričaného potmehúta.
Čo môžete urobiť pre seba?
Poriadok hoďte za hlavu. Beztak je to ako umývať si zuby a jesť pri tom makovník. Namiesto toho si nájdite každodenné radosti. Ja jazdím po chlieb, nakŕmiť nutrie, skontrolovať, čo nového v obchode s priadzami… každá takáto pochôdzka zaberie dve hodiny a ja si cestou odpočiniem.
Máte právo robiť „chyby“. Kričali ste na svoje dieťatko? Vrátili ste mu kúsanec? Nechali ste ho sledovať 4 hodiny televízor? Večeralo mrazenú pizzu alebo dokonca cukríky? Neobviňujte sa. Občasný úlet nevadí. Tie týždne bezo spánku, keď sa únava prejavuje hnevom na potomka, sú vážne „jazda“.
Nájdite si svoje „unavené činnosti“. Vymyslite si, čo môžete robiť spoločne, aj keď ste už všetci na pokraji zrútenia. Niekto spieva, niekto tancuje, niekto číta rozprávky. Niekto pečie. Zamestnajte dieťatko, aby zabudlo na zlé správanie a čas do večierky utečie rýchlejšie.
Napustite si vaňu a do nej pridajte penu, tzv. šumák a potravinárske farbivo. Sebe. Sebe a potomkovi. Potomkovi samotnému. Volám to „Vaňa poslednej záchrany“. 10 minút ticha.
Čo môžete urobiť pre batoľa?
Nechajte ho vybiť si stres. Vybehať sa, vykričať sa. Maznajte sa, objímajte sa… Láska prenáša hory a zaháňa strach. Aj keď by ste ho v tej chvíli najradšej nevideli.
Rozprávky len dopoludnia. Ak už nepúšťate rozprávky v televízii alebo kdekoľvek inde, vyhýbajte sa večernému sledovaniu. Deti to, jednak, zbytočne rozrušuje a jednak, modrá obrazovka narušuje tvorbu spánkových hormónov.
Keď už spí, nechajte ho spať. Keď dieťa zaspáva, nechajte ho tak. Ak ho totiž zobudíte po minúte spánku, bude vystrájať, ako keby bolo spalo dve hodiny. A unavené bude, ako keby nespalo vôbec. A to je horšie, než síce sedieť večer o 11 nad knižkou, ale mať vedľa seba oddýchnutého drobčeka.
FOMO - aby mi niečo neutieklo
Fear Of Missing Out (strach, že nám niečo unikne) je výdobytok poslednej doby spojený s mileniálmi a sociálnymi sieťami. Osobne si ale myslím, že je to hlavný dôvod, prečo veľa detí nespí. Napriek tomu sa boja, že by im ušlo niečo dôležité. že by ste si dali večeru bez nich. Alebo by ste bez nich nakúpili, umyli si zuby, čokoľvek. Dcéra spí len vtedy, keď cíti, že sa nič nebude diať. V metre. V aute. Na ceste z obchoďáku. Na dovolenkách dcéra cez deň prakticky nespí. Pretože, čo keby náhodou…
Spánok detí je komplexná vec. Pokiaľ si neviete rady, pozorujte svoje vlastne spánkové návyky a čo zaberá na vás, alebo to nechajte na prírode. Každý z nás spí inak, dokonca máme inú aj dĺžku biologického dňa (niekto 22, niekto 25 hodín). V každej dobe bolo bežné spať inak. V stredoveku sa vstávalo o polnoci a nasledovali 2 hodiny motlitieb, manželských povinností, čítania alebo dokonca susedských návštev.
Vy a vaše dieťa viete sami najlepšie, čo potrebujete, nesnažte sa vtesnať do nejakých vzorcov len preto, že to tak robí niekto iný. Pretože pridávať si k únave ešte stres – to vám za to naozaj nestojí.
Výbavička pre tých najmenších
Oblečenie, hračky a nábytok pre nespavcov i pre deti, ktoré spinkajú celú noc.
