Keď som vídala v parku skupinky balansujúce na šnúre natiahnutej medzi stromami, pripadalo mi to ako pozorovať nejaké neuveriteľné cirkusové číslo. Až dovtedy, kým sa na tom istom mieste objavila partia úplne iného zloženia. Neboli to vyšportovaní chalani bez trička, ale mamy s deťmi rôzneho veku. A v tom momente mi to napadlo. Slackline môže byť super zábava na naše rodinné výlety! Výbava nezaberie veľa miesta a môžeme ju voziť v aute, navyše sa dá využiť v podstate všade, kde rastie pár stromov!
Čo to je slackline?
Slack znamená voľný, line preložíte ako popruh. Slackline je teda športová aktivita, pri ktorej natiahnete popruh napríklad medzi dva stromy tak, že zostane ľahko pružný.
Takzvanú lajnu môžete natiahnuť pokojne len niekoľko desiatok centimetrov nad zem, čo je dobré v začiatkoch, aby ste prípadne nespadli z veľmi vysokej výšky, ale pokojne ju môžete umiestniť aj vyššie. Popruh sa pomocou račne (takej kotvičky) pripevní k pevnému bodu, kde sa ešte vypodloží napríklad karimatkou, alebo inou podložkou, ktorú väčšinou už zakúpite ako súčasť vybavenia.
Možno už ste niekde videli popruhy natiahnuté vysoko v korunách stromov alebo nad hlbokým údolím, aj desiatky metrov vysoko. To už je záležitosť pre naozajstných profíkov a hovorí sa jej highline. V tomto prípade už ale aj tí najpovolanejší používajú istenie pre prípad pádu. Extra dlhé popruhové trasy, ktoré presahujú 30 metrov, sa nazývajú longline. A potom je tu napríklad ešte variant chôdze nad vodou, waterline.
Na začiatok správne vybrať výbavu
Okrem samotnej lajny a dvoch pevných bodov toho veľa nepotrebujete. Väčšina ľudí slackline praktikuje naboso a v ľubovoľnom pohodlnom oblečení.
Šírka popruhu sa pohybuje od 2,5 (palcový) do 5 cm (dvojpalcový) a nám pri učení vyhovoval práve ten širší. Niekto ale aj na začiatok volí užší rozmer, ktorý nemá takú tendenciu sa pretáčať. Neplatí, že čím je popruh širší, tým bude učenie jednoduchšie. Najlepšie je vyskúšať rôzne varianty a posúdiť, na ktorom sa cítite istejšie.
„Ak viete, že vás láka chodiť dlhšie lajny, kúpte si šírku 2,5 cm. Ak vás lákajú dynamické triky, neváhajte a choďte do 5 cm. A 3,5 cm je taký kompromis. Môj obľúbený ľahký set Yoga od Equlibrium má práve 3,5 centimetra široký popruh, 15 metrov dlhý.“ – Anna Hanuš Kuchařová, slacklinerka
Čo sa týka dĺžky, kúpili sme si lajnu dlhú 20 m, ale najskôr sme ju napínali len na 3 m. Čím bola kratšia, tým viac šla napnúť a potom menej pružila. Vďaka tomu šla umiestniť nižšie a tiež sa nám na nej lepšie držala rovnováha. Až keď sme sa cítili istejší, postupne sme predlžovali vzdialenosť a zdvíhali výšku.
„Kupujte naozaj lajnu stavanú na slackline. Popruhy napríklad na uchytenie nákladu, ktoré predávajú napríklad na benzínkach, sú príliš statické a pod nohami by vám nepríjemne odskakovali.“ – Anna Hanuš Kuchařová, slacklinerka
Slackline sa dá napnúť rôznymi technikami, ale podľa mňa je pre začiatočníka najlepšie kúpiť si sadu s račňami. Náš popruh je z pevného úpletu, mám na ňom ako začiatočník väčší pocit stability, ale keď sa to viac naučím, chcela by som vyskúšať aj pružnejšiu verziu.
Na čo je to dobré?
Balansovanie dobre funguje na spevnenie stredu tela, človek sa učí rovnováhe a zlepšuje sústredenie. Okrem zábavy to beriem ako skvelý šport na vylepšovanie fyzičky. Na lajne môžete len tak chodiť, ale keď budete dobre zvládať tento základ, existuje nespočetne veľa cvičení a trikov, vďaka ktorým sa doslova vybláznite.
Ako sa to naučiť? 7 užitočných rád
Po prvých pokusoch som mala pocit, že sa to nikdy nenaučím. Ja sa ale nevzdávam, naopak ma to nakoplo skúšať ďalej a oplatilo sa. Prvý úspech bol nájsť balans a len stáť, až potom som trénovala chôdzu.
Na rady pre začiatočníkov som sa spýtala slacklinerky Anny Hanuš Kuchařovej, ktorá všetko pekne popisuje aj v knihe Od slackline k tiché radosti.
- Lajnu natiahnite do výšky maximálne po kolená. Tie potom pri chôdzi udržujte mierne pokrčené.
- Pri chôdzi udržujte ruky uvoľnene nad výškou ramien. Nie v polohe „lietadlo“, ako keď idete po klade, ale ešte vyššie. Pomôže vám to vyrovnávať vibrácie lajny.
- Na začiatok niekoho poproste, aby vás viedol za ruku, nie je to žiadna hanba.
- Keď získate prehľad, kadiaľ vedie lajna, nepozerajte sa pod nohy, ale skôr na jej koniec alebo pred seba.
- Chodidlá ukladajte rovno – špičku aj pätu. Pri prvých krokoch vám ale môže pomôcť chodiť „ako káčer“.
- Lajna sa chveje a cieľom je naučiť sa po nej tak chodiť. Nemusíte sa snažiť ju perfektne upokojiť, to sa vám pravdepodobne nepodarí. :-)
- Nezabúdajte dýchať. Zvláštna rada? Ani nie! Väčšina ľudí na to pri sústredení zabúda.
Napnite druhú lajnu ako oporu
Ak máte dva popruhy, môžete druhý natiahnuť do výšky. Navlečte naň karabínu a cez ňu pretiahnite kus lana. Za ten sa potom pri chôdzi môžete pridŕžať, kým karabína bude po hornej lajne kĺzať a postupovať spolu s vami. Pomôže vám to stimulovať svaly stredu tela, vďaka ktorým sa neskôr udržíte aj bez opory.
Na slackline blbnú aj deti
Hlavne v dnešnom čase beriem každú aktivitu, ktorá vyženie deti od počítačov von, ako poklad. A na slackline to môžu skúšať pokojne aj tí, čo zďaleka ešte počítač ovládať nevedia. Napríklad aj deti od piatich rokov.
Ako hovorí Anna Hanuš Kuchařová, aj zdanlivo nezmyselné používanie lajny môže rozvíjať cit pre rovnováhu. Preto odporúča veľmi do toho deťom nerozprávať a nechať ich, aby natiahnutý popruh prirodzene zakomponovali do svojich hier. Niektoré deti podľa jej skúsenosti dokážu udržať sústredenie a snahu dlhé hodiny, iné to baví len pár sekúnd, prebehnú sa a potom sa k tomu možno vrátia.
Medvedia chôdza: Hlavne deti vyhľadávajú alternatívnejšiu slackline zábavu. Obľúbená býva medvedia chôdza, kedy sa lajna natiahne dvojito a chodíte každou nohou po jednej, idete proti sebe a uprostred sa musíte vyhnúť alebo sa držíte okolo ramien a postupujete spoločne. Môžete chodiť po štyroch, váľať sudy, skákať, húpať sa. Video návod nájdete tu.
Tak čo vy na to? Nalákala som vás na novú aktivitu? :-) Dokážem si predstaviť, že tí z vás, ktorí radi trávia čas aktívne (alebo hľadajú spôsob, ako vybiť prebytočnú energiu z neposedných detí – viem o čom hovorím, jedno také mám doma), si v tomto športe nájdu rovnakú záľubu ako my. A ak sa na samoučenie veľmi necítite, mrknite, či vo vašom okolí nepôsobí niekto ako tréner.
