Kedy prestať dojčiť, zobrať cumeľ alebo začať chodiť na nočník… na to sú v spoločnosti dané kritériá. A keď náš syn oslávil druhé narodeniny, okolie na mňa začalo tlačiť. Teraz už to jednoducho musí vedieť! Priznám sa, stresovalo ma to. Bolo mi nanič z toho, že deti v okolí už dávno plienky nenosia a nám to stále nejde. Teraz už by som hodila nervozitu za hlavu. Každé dieťa je iné a nikto ho neprogramuje podľa tabuliek. Ak aj vy máte doma potomka, ktorý sa do toho práve nehrnie, nezúfajte. Ako ja s obľubou hovorím – na maturitu už určite pôjde v trenkách.
Počas našich pokusov nám dosť pomohli rady od Vandy Schreierovej, ktorá vydala knižku „Jak se zbavit plenek definitivně, bez stresu a vysazování“.
Spoznajte, že je dieťa pripravené
- V rôznych situáciách častejšie hovorí áno
- Chôdza už je samozrejmosťou
- Má svoje pomenovanie pre vykonanie malej aj veľkej potreby
- Napodobňuje vás
- Baví ho upratovať, umývať si ruky…
- Močí už menejkrát za deň a na veľkú potrebu sa vzdiali do súkromia
- Má viac ako 18 mesiacov (niekomu to ale ide aj skôr)
Vanda Schreierová hovorí, že ak dieťa spĺňa aspoň 2 zo zvýraznených a 2 z obyčajných bodov, môžete to začať skúšať.
Ako sme začali?
Patríme k tým, čo nevystihli správny čas na štart. Trápili sme sa obaja a nakoniec sme sa vrátili k plienke a pár mesiacov radšej počkali. Oplatilo sa! Potom to šlo naraz skoro samo.
Riadila som sa niekoľkými základnými odporúčaniami na čele s tým, že keď sa raz plienka zloží, už sa nevracia (na spánok ale zo začiatku áno). Naplánovali sme to na obdobie, kedy sme vedeli, že budeme v pokoji doma, bez väčších výletov a návštev. Prvý deň je potrebné dieťaťu všetko vysvetliť, aby pochopilo, čo sa bude diať.
Pomohla nám rada obliecť plienku plyšákovi a na ňom ukázať celý proces odplienkovania. Zložiť plienku, posadiť plyšáka na nočník, nenápadne pod neho prepašovať trochu vody, plyšáka veeeeľmi pochváliť a potom spoločne slávnostne vyliať obsah nočníka do záchoda. Túto hru sme zopakovali ešte niekoľkokrát, ale už bez plienky. „Macko, nechce sa ti cikať? Áno? Jéj, tak rýchlo na nočník!“.
Počas učenia syn veľa pil, aby mal čo najviac príležitostí na tréning, kým sme v pohodlí domova. :-) Ja som potom vnímala jeho správanie a postupne som vypozorovala, podľa čoho spoznám, že je potrebné pribehnúť s nočníkom (na začiatku sa veľmi nespoliehajte, že dieťa samo pôjde a posadí sa). Podľa mňa je najlepšie začínať v lete a ideálne na záhrade, kde vás nejaká nehoda nebude tak trápiť ako doma na koberci.
„Bez nehôd počas celého dňa vydržia podľa výskumov deti v priemernom veku 28 mesiacov. V noci je to dokonca hranica medzi 30. mesiacom a 6 rokmi. Takmer polovica detí vo veku 5 rokov nevydrží byť každú noc v suchu.“ – Vanda Schreierová
Kedy sme sa zbavili plienok na spanie? Po prvom mesiaci bez nehôd som synovi nedala plienku na popoludňajší spánok a keď pri ňom dva mesiace nemal nehodu, potom sme odplienkovali aj na noc. Do postele som kúpila nepremokavé poťahy, čo sa dajú oprať (2 kusy, aby jeden mohol byť v pračke a druhý na posteli). Pred spaním som už dávala pozor, aby syn prehnane nepil a počas noci som ho raz išla zobudiť na cikanie. Niekedy sa podarilo, inokedy nie. Tak to jednoducho je.
Záchod, alebo nočník?
Najskôr sme trénovali na nočníku, pretože záchoda sa syn bál. Nočníkov sme mali viac po byte, aby bol vždy poruke. Keď už ale na nočník vedel, úplne názor prehodnotil a naopak už vyžadoval chodiť na záchod „ako tato“. Kúpili sme preto novú záchodovú dosku s menšou vstavanou doskou pre deti. Vystačíte si ale aj s redukciou za pár eur.
Sme v procese trénovania, ale musíme ísť preč. Čo teraz?
Samozrejme sme celý čas odplienkovania nemohli byť zatvorení doma, takže po pár dňoch som sa obrnila a vyrazili sme do mesta. Nebojte sa toho, len sa na to pripravte.
Vonku majú deti oveľa viac vnemov a ľahko zabudnú, že plienku nemajú. Nehody preto nie sú nič výnimočné. Vždy som mala so sebou nepremokavé podložky z drogérie, ktoré som dávala do kočíka aj autosedačky. Dostatok náhradného oblečenia je asi samozrejmosť, ale myslite aj na topánky. To ma dosť prekvapilo. Najlepšie je dieťaťu obuť nejaké umývateľné a rýchloschnúce. Tiež majte dostatok vlhčených vreckoviek a sáčkov na prípadné mokré oblečenie. Osvedčili sa mi veľké zip vrecká.
Môžete zobrať aj nočník
Deti mojej kamarátky zobrali tréning naozaj vážne a chceli zásadne a iba svoj nočník, aj keď boli vonku. Preto zo začiatku vozili nočník v košíku pod kočíkom.
Darí sa, alebo nedarí?
5 ukazovateľov, ktoré napovedia, že sa darí: Dieťa si testuje ovládanie zvieračov – dokáže zastaviť cikanie, prestane sa hrať/ zastaví sa v chôdzi a venuje sa potrebe, dobehne na nočník či záchod, volá vás a ukazuje, má radosť, že sa zadarilo.
Ako som písala na úvod, my sme po prvom pokuse prestali a skúsili to znovu neskôr. „Ak ani po 14 dňoch nevidíte náznak uvedomenia si, že dieťa vykonáva potrebu, vráťte mu plienky a schovajte nočník. Keď si ale uvedomuje, čo robí, len nestihne prísť k nočníku, vytrvajte. Potrebuje len viac času na tréning. Takzvané cvrknutie v prvých dňoch môže znamenať testovanie si potreby, ale ak sa opakuje (po cca 30 min) viac ako tri dni v kuse, pravdepodobne sú ešte zvierače nezrelé,“ hovorí Schreiereová.
Podľa mňa je dôležité nerobiť si hlavu s tým, že sa to niekedy zase „pokazí“. Je úplne normálne, že chvíľu to ide hladko a potom naraz príde týždeň plný nehôd. My, dospelí, sa tiež veci učíme postupne.
Na čo si dať pozor?
Plne súhlasím s radou v knižke: Dieťa za neúspechy netrestať. Príde mi to ako úplná samozrejmosť a nedokážem si predstaviť, že by som to malé stvorenie mala trestať za niečo, čo sa iba učí.
Učenie na záchod vnímam ako veľmi citlivú vec a určite by som nechcela dieťa voči prirodzeným potrebám nejako zablokovať. Keď sa nedarilo, skôr sme si to v pokoji vysvetľovali a dala som najavo, že sa to stáva. Vyjadrila som smútok, ale aj nádej, že nabudúce sa to podarí a spolu to zvládneme. Len vďaka tomu bol potom syn otvorený pokračovať. Keď som totiž stratila nervy, boli sme o 10 krokov naspäť. To vám otvorene priznám, aby ste vedeli, že je normálne niekedy stúpiť vedľa. Napríklad keď ste na nákupe a máte pocit, že vaše dieťa vám tie nehody už robí naschvál. Nie sme stroje.
Päť nie, ktorých som sa držala
- Nehypnotizovať – keď dieťa sedí na nočníku, nechajte ho na chvíľu na pokoji.
- Neodháňať – keď vás ide dieťa navštíviť na záchod, najlepšie je ho hneď nevyhnať. Deti sa učia ako opičky. Čo vidia, to robia.
- Nenútiť – osvedčilo sa nepýtať sa každých 5 minút a neposadiť dieťa na nočník x-krát za deň preventívne.
- Neporovnávať – každé dieťa má iné tempo
- Netrestať – o tom už som písala, ale tento bod si zaslúži zdôrazniť
Najdôležitejšia vec na záver je ale tá, že svet sa netočí iba okolo nočníka. Nezabudnite normálne fungovať. Ako vo všetkých disciplínach aj tu platí, že keď je pokojná mama, dieťa je tiež oveľa pokojnejšie. Aj keď je to jeden z tých náročnejších projektov, nie je to práca na plný úväzok. Tou je užiť si detstvo spolu s tými najmenšími, pretože rýchlo vyrastú a verte, že plienky raz zo života čarovne zmiznú. Syn má teraz štyri roky a aj keď bolo odplienkovanie veľká výzva a beh na dlhú trať, teraz mi to už pripadá, ako by o nič nešlo.
Urobte radosť vašim najmenším
Výbavičku od oblečenia, hračiek až po nábytok do detskej izbičky nájdete na Tchibo.sk
