Pestovanie kávy máte v rodine, je to tak? Viete, kam až tá tradícia siaha?
Bladimir Pacheco: Je to už asi sedemdesiat až osemdesiat rokov. Robili to moji rodičia, aj ich rodičia.
Nedokážem si vôbec predstaviť, aké náročné je s pestovaním kávy začať.
BP: Nie je to zase také zložité. Ak máte pôdu a naozajstnú chuť pracovať, ide to celkom ľahko. Nie je to ako s inými rastlinami, napríklad s čajom. Káva znesie veľa experimentovania a skúšania rôznych postupov pestovania, až nakoniec prídete na to, čo vám bude najlepšie fungovať.
Káva, ktorú pestujete, je Arabica?
BP: Na svojej farme mám veľa odrôd. Všetko je to káva Arabica, ale my skúšame rôzne sadenice na rôznych miestach tak, aby bola úroda čo najlepšia. Z týchto všetkých sa momentálne Národná asociácia pestovateľov kávy snaží vyšľachtiť čo najlepšiu možnú kávu, ktorá sa volá Castillo a zažíva najväčší nárast. Je to kombinácia rôznych odrôd. Veľmi sa snažíme, ale zatiaľ sa nám nedarí vyšľachtiť ju k dokonalosti. Nechce poriadne koreniť.
Ako zistíte, či bude výsledná káva z tej ktorej rastliny kvalitná?
BP: Podľa toho, ako nahusto rastú kávové čerešne. Dobrá odroda je taká, na ktorej rastú trsy plodov tesne vedľa seba. Ak sú medzi nimi veľké medzery, nechceme ju, pretože rodí menej.
A z hľadiska výslednej chuti?
BP: Všeobecne povedané, najlepšia káva je Arabica. O tom niet sporu. Keď by som mal hovoriť za seba, tak zo všetkých odrôd, ktoré pestujem, mi najviac chutí Colombia. Tej sú ešte dve odrody – s červeným a so žltým zrnom. Lepšia je tá červená, pretože keď začne pršať, tak z tej žltej dážď všetko postrháva – nedrží poriadne na konári.
Ako vyzerá taký jeden obyčajný deň vo vašom živote, keď práve nie ste na cestách?
BP: Toto je pre mňa prvýkrát. Kým som sa vydal na túto cestu, nikdy som nešiel ani loďou, nie ešte lietadlom. U nás je to obvykle tak, že keď sa niekto dostane k peniazom, tak prestane pracovať. To ale nie je môj prípad. Ja som síce už relatívne zabezpečený, ale keďže svoju prácu naozaj milujem, chodím každý deň so svojimi námezdnými pracovníkmi na plantáž a robím to, čo oni.
Čím začínate deň?
BP: Vstávame o štvrtej ráno, založíme oheň a o piatej máme hotovú termosku s kávou, čo je vec, ktorej sa v Kolumbii nedá vyhnúť. To je jednoducho náš každodenný zvyk. Okolo pol šiestej alebo šiestej všetci vyrážame do práce. Pracujeme do dvanástej, potom máme hodinu pauzu a pracujeme ďalej ešte od jednej do štvrtej. Takže za deň pracujeme spolu osem alebo deväť hodín. Rovnaký režim udržujeme počas celého roka. Ja sám som začínal ako námezdný robotník – pracoval som pre jedného farmára a postupne som si šetril. Keď som od neho odchádzal, mal som odložených už 30 miliónov pesos, takže som sa mohol osamostatniť.
Na svojom družstve pestujete kávu špecifickým spôsobom s využitím tieňa. Môžete nám to trochu priblížiť?
BP: Dá sa povedať, že je to unikátna metóda, ktorú používame len my. Spočíva v tom, že na kávové plantáže sadíme stromy, ktoré poskytujú kávovníkom všemožnú ochranu. Napríklad aj pred krúpami. Pretože keď príde krupobitie, tak môže kávové čerešne zraziť z kríkov. Stromy rastlinu chránia, ako rastie. Zatienenie tiež slúži k pomalšiemu priebežnému zreniu a je dobré aj pre česáčov, ktorí nemusia pracovať v slnečnom úpeku.
Náročnosť pestovania kávy pramení aj z toho, že plody je nutné zbierať ručne, aby zberači videli zrelosť kávového plodu. Následne sa sušia a nechávajú klíčiť, čo trvá 3 – 4 dni a môže sa to podporiť ponorením do vody. Z klíčkov za 45 – 50 dní vyrastú sadenice – rast sa dá urýchliť dobrým vodným režimom. Vhodné podmienky na sadenie sú v októbri a keď ide sadenica do zeme v správny čas, do decembra vyklíči malá rastlinka. Tá zostane až do februára vo vreci so zeminou a kompostom. V marci, keď začína obdobie dažďov, je najlepší čas rastliny presadiť do pôdy. Ak sú všetky podmienky optimálne, začne kávovník plodiť hneď prvý rok. Po 3 rokoch začne dávať úrodu, ktorú už má zmysel zbierať, aby vyrovnala náklady na zber aj predchádzajúcu starostlivosť. Najlepšiu úrodu dáva na 3. – 10. rok.
Kým sa káva stane kávou
Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli o Tchibo?
BP: Bolo to vtedy, keď k nám prišli nákupcovia kávy. Nikto veľmi nevedel, čo to Tchibo v skutočnosti znamená, takže keď prišiel, pýtali sme sa, či má to „Tchibo“ so sebou. Kto je ten Tchibo? Je to človek, zviera? Nevedeli sme.
A čo organizácia Fairtrade? Ako ste sa zoznámili s ňou?
BP: V našom družstve to funguje tak, že keď príde nový záujemca, má spolu tri roky na to, aby dokázal, že svojím pestovaním spĺňa všetky normy. Či už pre Fairtrade alebo napríklad pre označenie bio produkcie. Družstvo tiež prešlo premenou zamerania. Spočiatku sme skúšali okrem kávy pestovať aj ananás, to ale príliš nefungovalo, a teraz skúšame cukrovú trstinu.
Lubomír Kadaně: Ja to skúsim doplniť. Keď sa pýtame pestovateľov, akým spôsobom sa o Fairtrade dozvedeli, väčšinou počujeme odpoveď: „My si to povieme.“ Keďže družstvo, ktoré je fairtradové, je v niečom úspešnejšie, dokáže rozvíjať komunitu a vďaka fairtradovému príplatku napríklad stavať školy. A zvesti samozrejme putujú – iné družstvo to vidí a povie si, že chce tiež podobné výhody, takže sa začne usilovať o to stať sa našou súčasťou. O tieto družstvá sa potom stará producentská organizácia, ktorá má pod sebou Latinskú Ameriku a Karibik. A tá poskytuje všemožnú pomoc ako farmárom, ktorí už súčasťou našej organizácie sú, tak aj tým, ktorí by sa do nej radi dostali. Prevedie ich procesom, poskytne im informácie a dá im všetku podporu. Dôležité je, že pestovateľ musí byť súčasťou nejakého družstva – to je naša podmienka. Aby sa zabezpečilo demokratické rozdelenie fairtradového príplatku.
Aká je výška tohto príplatku?
LK: Jeho výšku stanovuje Fairtrade International. Líši sa podľa komodít, podľa druhu kávy a väčšinou sa odvíja od objemu. Záleží aj na odrodách. Ak sa pozerám napríklad na špecifickú odrodu Arabica Organic Washed, čo je prípad aj družstva pána Bladimira, je minimálna cena zhruba 1,4 dolára za libru. A k tomu sa počíta fairtradový príplatok a príplatok za bio pestovanie. Fairtradový príplatok predstavuje 20 centov za libru a príplatok za bio produkciu je 30 centov za libru. To je to, čo dostanú navyše. Farmári sa pochopiteľne snažia získať lepšiu cenu, ako je tá minimálna.
„Za fairtradový príplatok môžu družstevníci stavať komunikácie, školy, alebo si napríklad kúpiť nové technické vybavenie.“
Kam presne teda putuje fairtradový príplatok?
LK: Príplatok ide do komunity, do družstva a oni sami rozhodnú, na čo sa použije. Preto sú nastavené určité pravidlá – časť príplatku by mala ísť späť do podpory pestovania, zvyšok fairtradového príplatku je možné použiť veľmi široko. V Keni sa za to napríklad stavajú studne, pretože je tam menej zdrojov vody. Niekde sa robia komunikácie, inde školy. Na ďalších miestach si dokážu zaplatiť agroinžiniera, ktorý im s pestovaním pomôže dodaním svojho nového know-how, ďalej sa napríklad vo veľkom rieši boj so škodcami. Príplatok je možné využiť aj na pôžičky, ktoré môže družstvo poskytnúť pestovateľom, aby prekonali ťažšie obdobia. Samozrejme za oveľa výhodnejších podmienok, ako ich poskytujú úžerníci, ktorí to robili predtým – to bola dlhová pasca. Takže záleží od regiónu a konkrétnej situácie družstva.
Prvé družstvo, v ktorom ste, pán Bladimir, pracovali, fairtradové nebolo. Aký je v tom pre vás rozdiel, keď ste teraz v družstve Seynekun, ktoré fairtradové je?
BP: Štýl hospodárenia v predchádzajúcom družstve bol úplne iný. Kúpil som farmu, kde rástli kávovníky, bolo tam pár budov, ale nemal som žiadnu technológiu na spracovanie kávy. A ani žiadne možnosti, ako si nejakú zo svojich zárobkov kúpiť. V momente, kedy som vstúpil do družstva Seynekun, sa všetko zmenilo. Družstvo sa usiluje o to, aby bol každý člen samostatným podnikateľom. Podporuje nás všetkým možným. Poskytne nám technológie a neustále nás vzdeláva v nových spôsoboch pestovania a nových odrodách, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky. Z obyčajnej kávovej plantáže, kde nič moc navyše nebolo, sa mi vďaka družstvu podarilo vybudovať podnik, ktorý je sám o sebe udržateľný.
LK: Dôležitým faktorom je tiež vyjednávacia sila družstva, ktoré dosiahne na lepšie ceny, ako by mohol jednotlivec. V Latinskej Amerike existujú aj tzv. coyotes, teda kojoti, prostredníci a priekupníci, ktorí obchádzajú farmy a farmárov, ktorí nie sú súčasťou žiadneho družstva, zdierajú ich z kože. Jednoducho zneužijú to, že dotyčný farmár častokrát nemá ani auto, aby mohol svoju produkciu odviezť možno päťdesiat kilometrov niekam do mesta na trh.
Fairtrade káva na Slovensku
Fairtradovej kávy, ktorá je vlajkovou loďou Fairtrade, sa v minulom roku u nás predalo 560 ton, teda o 32 % viac než v roku 2020. Každý obyvateľ SR teda vlani vypil priemerne 10 šálok fairtradovej kávy. Pri porovnaní s celkovou spotrebou kávy na Slovensku tvorí tá fairtradová 1,3 %. U našich susedov v Česku je to už 4,2 %. Dnes už nájdete kávu pestovanú a predávanú za spravodlivých a dôstojných podmienok bežne na pultoch supermarketov. Stačí sa rozhliadnuť.
Stretli ste sa niekedy priamo vy osobne s podobným nátlakom?
BP: Ja sám nie, ale takto nejako to funguje dodnes. Trh sa správa podľa vlastných pravidiel. Sú obdobia, kedy sa relatívne darí a cena je dobrá, a sú obdobia, kedy je potrebné predať za minimum, pretože lepšiu cenu aj tak nedostanete. Ak sa pýtate na zločinnosť, v našej oblasti to nebezpečné nie je, v živote som nevidel, že by napríklad niekto niekoho zabil. Nebezpečné sú oblasti, kde sa obchoduje s drogami, narcos, ale tí sú v pohraničí. Koku síce pestujeme, každý má pár rastlín, ale je to len na naše tradičné použitie.
LK: Myslieť si, že v celej Kolumbii je vysoká kriminalita, je skôr náš stereotypný pohľad. A ten funguje obojstranne. Bladimír mi rozprával, ako v Madride stretol kamaráta na letisku a ten mu zase hovoril veľmi pekné veci o Čechách. Tam nechoď, smrdí tam vzduch, jedlo je strašné – zahoď tú letenku. To je tá popkultúra zase z druhej strany.
Letenku ste ale nezahodili a prileteli ste. Aký máte z Prahy pocit teraz?
BP: Dostal som veľa odstrašujúcich správ o tom, kam idem. V kolumbijskom spravodajstve sa stále hovorí o vojne na Ukrajine proti Rusku, takže všetci okolo mňa mali pocit, že idem niekam do vojnovej zóny. Do toho som stretol toho známeho, ktorý mi hovoril, aby som si cestu rozmyslel, pretože tam padajú bomby. Prvé, na čo som sa spýtal, keď som priletel do Prahy, bolo, ako ďaleko je tá Ukrajina. Keď som to zistil, zase som sa upokojil. V porovnaní s Kolumbiou ma u vás prekvapilo, že tu človek nevidí nikde žiadnu políciu. U nás je tiež viac motoriek ako ľudí, zato tu nie je skoro žiadna.
Ako sa fairtradová káva dostáva do Tchibo?
LK: Väčšinou to funguje tak, že veľkí prostredníci berú na nákup zástupcov z veľkých firiem a všetci spoločne obchádzajú družstvá a farmy. Káva sa vyberá na mieru, pretože sa každý rok inak urodí. Nákupca z Tchibo nám napríklad minulý rok hovoril, že udržať stálu kvalitu je vlastne ťažké a zložité. V Tchibo máte nejakú značku – napríklad Barista – ale káva sa urodí každý rok inak. Takže sa musí upražiť a namiešať tak, aby tá výsledná chuť bola vždy rovnaká. A to je veľká alchýmia. Podobne ako s vínom. Chcete zachovať určitú chuť a domiešavate rôzne odrody tak, aby bola chuť rovnaká ako na začiatku – presne taká, na akú sú ľudia zvyknutí.
Keď sa vrátime k pestovaniu kávy, koľko ľudí u vás na plantáži počas roka zamestnávate?
BP: Osem ľudí celú sezónu. Keď sa skončí s kávou, zbiera sa zase cukrová trstina, takže je tu stále práca. Na mojej farme pestujeme kávu na siedmich hektároch a cukrovú trstinu na piatich. Tento rok sme vypestovali desať ton kávy a úrodu predáme všetku naraz. Trstina sa naopak dá zbierať priebežne, takže z nej máme príjem každý mesiac a z neho platím robotníkov.
„S kávou je to ako s vínom. Chcete zachovať určitú chuť a domiešavate rôzne odrody, aby bola presne taká, na akú sú ľudia zvyknutí.“
Dopadá na vás nejakým spôsobom aj klimatická zmena?
BP: Cítime to. Klíma sa naozaj mení. Počasie je čudné. Tento rok v podstate stále pršalo, čo znamená, že celý rok bola zima. Pršalo od desiatej ráno, celý deň. Na káve je to samozrejme vidieť, pretože nezreje. Bežne by sme ju zbierali štyrikrát za rok a zberač by nazbieral sedem až desať košov denne. Tento rok to boli priemerne tri koše. My s prírodou spolupracujeme – nezamorujeme ju chemikáliami, nerúbeme stromy pozdĺž riek, nezabíjame zvieratá. Aj naše okolie si to všíma. Ak bude zmena pokračovať týmto spôsobom, je možné, že nebude možné kávu naďalej pestovať. Za normálnych okolností sú kávovníky obalené lístím. V januári by malo začať leto, ale úprimne nevieme, či to tak skutočne bude. Ak by prišlo veľmi horúce leto, tak všetko lístie opadá – bez neho ale plody nedozrejú.
Viete si predstaviť, čo by ste robili, keby už nebolo možné pestovať kávu?
BP: Ak nevyšľachtím nejakú odolnejšiu odrodu, ktorá vydrží a prežije, tak sa to samozrejme môže stať. Problém je hlavne v teréne. Na kávových plantážach, kde je momentálne kávovník, vysadiť len tak z gruntu niečo iné jednoducho nejde. Už teraz aj v rámci pestovania kávy máme v družstve tendenciu kupovať pozemky, ktoré sú rovnejšie, pretože na rovine sa pracuje lepšie ako vo svahu. Trstina alebo kakaovník sa do prudkých svahov sadiť nedajú.
U nás sa často stáva, že mladí odchádzajú z poľnohospodárskych oblastí do miest. Deje sa to aj u vás?
BP: Ani veľmi nie.
Čím to podľa vás je? Výchovou, alebo tradíciou?
BP: Sem-tam k nejakým odchodom samozrejme dôjde a občas sa to stane aj u nás v horách. Študenti odchádzajú na univerzitu do Bogoty, alebo odcestujú z krajiny vďaka štipendiu. Ale na to potrebujú jednak vynikajúce schopnosti a jednak známeho na správnom mieste. To sa ale nášmu etniku veľmi nestáva. Od nás veľa ľudí odísť nemôže, pretože nemá ako. Spája sa to aj s chudobou – existuje veľa takých, čo sa naraňajkujú a nevedia, čo a či vôbec budú obedovať. Keď deti odchádzajú z domova, samozrejme sa rodičia boja, že prídu o svoju pôvodnú kultúru. Ale väčšinou sa to nestáva. Ja napríklad môžem povedať, že ma chodenie do školy veľmi nechytilo, takže som vychodil päť tried a ďalej som nepokračoval. O tých, čo študovali ďalej, som si myslel, že sú lenivci, pretože nechcú pracovať. To som si myslel až do obdobia pred štyrmi rokmi, kedy ma lis na cukrovú trstinu pripravil o tri prsty. Tam som si uvedomil, že pre svoje deti chcem, aby nemuseli v živote tak tvrdo drieť. Nikomu by som to neprial, ale tá skúsenosť pre mňa bola veľmi cenná.
Tchibo aj naďalej jednotkou v predaji fairtrade kávy
Organizácia Fairtrade Česko a Slovensko publikovala výsledky predajov výrobkov s touto certifikáciou za minulý rok. Na Slovensku sa predalo v medziročnom porovnaní o 45 % viac fairtrade kávy, konkrétne 459 ton. Obrovský podiel na tomto náraste má Tchibo, ktoré je i naďalej najväčším predajcom kávy s certifikáciou Fairtrade na Slovensku. Spolu s rastúcimi predajmi tak každý rok stúpa i fairtradový príplatok, ktorým spoločnosť Tchibo prispieva pestovateľom kávy. Jeho výška minulý rok presiahla 172 000 eur.
Tento príplatok nad rámec výkupnej ceny využívajú pestovateľské komunity pre svoj rozvoj (zdravotníctvo, školstvo, infraštruktúra), zvyšovanie kvality pestovanej kávy a stále častejšie tiež na boj s dopadmi klimatickej zmeny. Ďakujeme, že s fairtrade kávou Tchibo pomáhate zlepšovať životné podmienky farmárov a ich rodín.
Udržateľnosť v Tchibo
Nesieme zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme nielen dnes, ale chceme v ňom žiť aj zajtra. Mrknite sa na naše kroky smerujúce k udržateľnosti.
