Práve čítate

Zabezpečiť dôstojný život pestovateľom. Pohľad do zákulisia nielen kávového sveta so známkou Fairtrade

2735  
Zdieľať: 

Zabezpečiť dôstojný život pestovateľom. Pohľad do zákulisia nielen kávového sveta so známkou Fairtrade

Pijete kávu? A zaujíma vás, odkiaľ pochádza? Myšlienka fair trade obchodu je u nás už dávno známa, ale aj tak platí, že pri porovnaní s globálnym Západom je slovenský trh stále trochu pozadu. Zmeniť sa to snaží organizácia Fairtrade Česko a Slovensko, ktorej riaditeľka Hana Malíková nám (okrem iného) prezradila, ako vyzerá súčasná situácia, aké problémy riešia farmári v rozvojových krajinách a aké má jej tím plány do budúcna.

11. 5. 2019 7 min. čítania Redakce
Zabezpečiť dôstojný život pestovateľom. Pohľad do zákulisia nielen kávového sveta so známkou Fairtrade

Je fair trade ako filozofia in?

Na Slovensku, alebo vo všeobecnosti?

Na Slovensku.

To je zaujímavá otázka. Myslím si, že áno, ale týka sa to zhruba posledných dvoch rokov. Pritom my (Fairtrade Česko a Slovensko) pôsobíme na Slovensku od roku 2014 a fairtradové produkty sa na slovenskom trhu vyskytujú už pätnásť rokov. Vtedy to samozrejme bola otázka niekoľkých nadšencov, ktorí ich predávali v špecializovaných obchodíkoch, na trhoch a tak. Do supermarketov sa tieto produkty začali dostávať okolo roku 2010; potom samozrejme nejaký čas trvalo, kým to pre obchodníkov aj spotrebiteľov začala byť skutočná téma a nielen okrajová záležitosť.

Čo znamená fair trade?

Zjednodušene: keď si kúpite niečo s certifikátom Fairtrade, znamená to, že ten, kto vypestoval suroviny (kávu, kakaové bôby, banány, cukrovú trstinu a ďalšie), dostal riadne zaplatené a žije v dôstojných podmienkach.

Fairtrade Česko a Slovensko je neštátnou a neziskovou organizáciou, ktorá združuje členské organizácie a zaoberá sa podporou globálnej myšlienky spravodlivého obchodu. Organizácia v Česku  funguje od roku 2004, na Slovensku začala pôsobiť o desať rokov neskôr.

Pokiaľ hovoríme o trende posledných dvoch rokov, dá sa presne určiť nejaký zlomový bod, ktorý ho spustil? Alebo je to skôr prirodzený vývoj trhu?

Žiadny „veľký tresk“, ktorý by spôsobil masový záujem o fairtradové výrobky, neexistuje, takže z tohto pohľadu sa asi dá hovoriť o prirodzenom vývoji. Postupných zlomov ale bolo samozrejme niekoľko. Napríklad zjednodušenie podmienok pre spracovateľov kakaa ­– kedysi to fungovalo tak, že hotový výrobok (napríklad čokoláda alebo sušienka) získal označenie Fairtrade iba vtedy, ak všetky suroviny vo výrobku, na ktorý sa vzťahovala možnosť certifikátu Fairtrade, pochádzali od týchto dodávateľov.

Neskôr ale vznikol program, v rámci ktorého je možné vyrábať a predávať také produkty, ktoré obsahujú napríklad iba fairtradové kakao, zakiaľ ostatné suroviny – cukor, vanilka a podobne – certifikát mať nemusia.

Hana Malíková | Foto: Tchibo Blog

A tento impulz vzišiel od obchodníkov?

Vzišiel priamo od pestovateľov surovín. Pre nich je to výhodné, pretože konkrétne u kakaa tým došlo k výraznému nárastu dopytu. Výsledkom je situácia, kedy na Slovensku celý rad reťazcov ponúka výrobky obsahujúce Fairtrade kakao.

Môžeme teda povedať, že väčšia dostupnosť fairtradových výrobkov je daná skôr vývojom trhu ako vzrastajúcim záujmom spotrebiteľov?

Ono to ide ruka v ruke – na slovenskom trhu pôsobí celý rad nadnárodných reťazcov, ktoré ponúkajú väčší podiel fairtradových výrobkov, čo samozrejme podnecuje ľudí k väčšiemu záujmu o etickú spotrebu. Faktom ale zostáva, že väčšina spotreby fairtradových produktov na Slovensku je vlastne nevedomá. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že ten trend určuje skôr ponuka ako dopyt.

Teda platí, že ľudia konzumujú viac fairtradových produktov, pretože sa s nimi stretávajú stále častejšie. Ide vlastne o zákon štatistiky.

Dnes už narazíte na fairtradovú kávu aj na niektorých benzínkach. Takže áno.

Kilo banánov za Euro je zle

Keď sa povie fair trade, automaticky si vybavím kávu. Skoro akoby šlo o ustálené slovné spojenie.

Káva, respektíve kakao, sú u nás stále zďaleka najrozšírenejšími produktmi. Nasledujú ďalšie potraviny – cukor, čaj, ryža. Čo napríklad veľa ľudí neregistruje, je fakt, že certifikácia Fairtrade sa týka napríklad aj bavlnených výrobkov.

Vo Fairtrade pestujú kávu iba drobní farmári, teda majitelia malých fariem, v podstate rodinné podniky. Nikdy sa nestretneme s Fairtrade kávou z plantáže.

Kopírujeme zahraničné trendy aj v tejto oblasti?

Práveže veľmi nie. V zahraničí už nejaký čas platí, že najvýraznejšou zložkou férového obchodu je čerstvé ovocie, hlavne banány. To je u nás stále záležitosť malých obchodíkov a bio predajní.

Je to tým, že si v zahraničí už zvykli na to, že Fairtrade káva je štandard? Alebo sa za hranicami toľko nepije?

To nie, napríklad v Nemecku alebo Švajčiarsku sa káva samozrejme pije. Je to skôr o rozdiele v pomeroch konvenčného a Fairtrade tovaru na trhu. Pri káve je to štandard, a pri tých banánoch už často tiež. To u nás stále neplatí.

Pritom všetky online supermarkety uvádzajú, že práve banány u nich ľudia kupujú najčastejšie.

Banány nám, pravdupovediac, veľmi komplikujú život. Veľa reťazcov láka zákazníkov práve na banány, ale pri tých konvenčných je na prvý pohľad jasné, že cena je podstrelená. Stačí sa zamyslieť – rastie to v Ekvádore, niekto to musí zasadiť, starať sa o to, pozbierať, potom sa to prepraví cez polovicu sveta, potom to tu niekde dozrieva – a potom idete do obchodu a kúpite si kilo banánov za euro. Veď to nedáva zmysel, je jasné, že je niekde niečo zle.

Hana Malíková | Foto: Tchibo Blog

Ako z toho von?

Tu zase musí prísť iniciatíva od obchodníkov – keď majú ľudia možnosť nakupovať za menej, logicky ju budú využívať. Chcelo by to, aby nejaký reťazec prešiel stopercentne na Fairtrade banány. To by mohlo fungovať ako impulz pre ostatných. Práve takto to funguje v zahraničí. A čo sa tej ceny týka, nie je už taký rozdiel medzi bio banánmi, ktoré bežne zoženiete v každom obchode, a tými s certifikátom Fairtrade.

Dobre, povedzme, že za pár rokov už bude aj na Slovensku bežne fungovať ponuka fair trade ovocia. Čo ďalej?

Do budúcnosti máme plán zamerať sa ešte na kvetiny. Tie, ktoré sa k nám dovážajú, pochádzajú väčšinou z Kene alebo Strednej Ameriky. Na rezané kvetiny existuje certifikácia Fairtrade, u nás sa ale zatiaľ prakticky vôbec nepoužíva.

Káva, ovocie, kvetiny… v tejto chvíli sa rozprávame vyložene o spotrebnom tovare. Má vaša organizácia plány rozšíriť pole pôsobnosti aj na remeselnú výrobu?

My sme súčasťou Fairtrade International, takže tieto rozhodnutia sa robia globálne. Remeselné výrobky majú iné systémy označovania, nejde úplne o produktovú certifikáciu. V tejto chvíli sa sústredíme skôr na ešte väčšiu pomoc pestovateľom, ktorí už sú do systému zapojení – pre pestovateľov kávy je napríklad stále problém predávať väčšinu svojej produkcie certifikovaným Fairtrade odberateľom.

Fairtrade nie je zďaleka iba káva. Tá je ale najčastejším produktom

A čo športové lopty? Vidím ich v zozname fair trade komodít na vašich stránkach.

To je taká perlička. Tá iniciatíva vzišla globálne kvôli pozornosti, akú priťahujú veľké futbalové šampionáty. Lopty sa totiž musia šiť ručne, čo sa robí väčšinou v Pakistane v nie úplne optimálnych podmienkach. Takže teraz existujú aj fairtradové lopty. Je to ale výnimka, drvivú väčšinu výrobkov tvoria poľnohospodárske plodiny.

Rozvíjať vzdelanie a infraštruktúru

Dá sa princíp férového obchodu popísať jednou vetou?

Zabezpečujeme dôstojné podmienky a garantujeme základné práva pestovateľom, ktorí vďaka Fairtrade dostávajú za svoju prácu adekvátne zaplatené, reálne sa uživia a môžu ďalej budovať svoje podnikanie.

Ako sa to prejavuje priamo na mieste?

Štúdie potvrdzujú, že v regiónoch, kde fungujú Fairtrade družstvá, stúpa celková životná úroveň. Budujú sa nové cesty, zlepšuje sa infraštruktúra, a tým aj životy ľudí, ktorí v regióne žijú, aj keď nie sú do družstva priamo zapojení. Fairtrade International navyše spolupracuje s advokátskou kanceláriou v Bruseli (Fair Trade Advocacy Office), ktorá celosvetovo lobuje za lepšie a dôstojnejšie pracovné podmienky v rozvojových krajinách.

A dostávate nejakú spätnú väzbu priamo z miesta? Dá sa niečo také abstraktné, ako je rozvoj životnej úrovne, vôbec merať konkrétnymi dátami?

Každý rok vzniká monitorovacia správa, z ktorej vidíme, koľko družstiev je zapojených do fair trade obchodu a aký objem peňazí získali na takzvanom fairtradovom príplatku – to je dôležitá súčasť systému, peniaze, ktoré pestovatelia dostávajú navyše nad rámec štandardnej výkupnej ceny a môžu ich tak investovať do ďalších vlastných projektov. Samozrejme je ale ťažké získať nejaký ucelený globálny prehľad. Dokážeme monitorovať vývoj situácie v konkrétnych družstvách v konkrétnych regiónoch, ale skôr v dlhšom časovom horizonte. Napríklad piatich rokov.

Ako lokálni pestovatelia najčastejšie využívajú peniaze z fairtradového príplatku?

Vzdelanie a infraštruktúra. Väčšina týchto prostriedkov ide buď na vzdelanie, či už samotných pestovateľov alebo ich detí, prípadne na nákup potrebného vybavenia a podobne. Ten progres v jednotlivých regiónoch je viditeľný.

O ktorých regiónoch je konkrétne reč? Globálny Juh je pomerne široký pojem.

To záleží produkt od produktu, navyše drvivá väčšina predajcov Fairtrade kávy na Slovensku sú zahraničné firmy, takže aj lokálny trh kopíruje globálne rozloženie síl. Hovoríme o väčšine krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Konkrétne u kakaa je to potom hlavne Pobrežie slonoviny.

Zatiaľ len 14 % Slovákov počulo o Fairtrade

Aký je základný rozdiel medzi pôsobením Fairtrade v Česku a na Slovensku?

Na Slovensku pôsobíme pomerne krátko, od roku 2014, takže aj rozsah našich aktivít je tam zatiaľ výrazne nižší oproti Česku. Veľké reťazce s ponukou fairtradových produktov tam ale fungujú tiež a ich ponuka je v podstate totožná.

A majú nejaký vplyv na znalosť Fairtrade medzi bežným obyvateľstvom? Existujú konkrétne čísla?

Nemáme toľko kapacity pôsobiť na Slovensku v propagácii a osvete, čo sa samozrejme odráža na všeobecnom povedomí. Posledné dáta máme z roku 2015 a o Fairtrade podľa nich počulo len 14 % Slovákov. Spolupracujeme ale so slovenskými novinármi a veríme, že sa nám bude dariť toto číslo postupne zvyšovať.

Máte nejaké plány rozvoja, ktoré by boli špecifické práve pre Slovensko?

V tomto roku sa chceme viac zamerať na mapovanie organizácií, s ktorými by sme mohli na propagácii Fairtrade spolupracovať. Chceme sa teda sústrediť na vyhľadanie partnerov pre komunikáciu a zahájiť napríklad spoluprácu s univerzitami. Radi by sme tiež prenikli na niektoré slovenské veľtrhy, v rámci ktorých by sme mohli osloviť lokálne obchodné firmy.

Hana Malíková | Foto: Tchibo Blog

A vy určite idete príkladom a pijete výhradne fair trade kávu :-)

Pijem! A to som pritom kávu kedysi nepila vôbec. Za tých sedem rokov, čo pracujem pre Fairtrade, som jej ale prepadla a teraz už sa považujem za milovníčku dobrej kávy. Je to taký vedľajší efekt mojej práce.

Ale príjemný vedľajší efekt, nie?

No jasné! Ale samozrejme len do chvíle, kým sa tá káva minie…

Hana Malíková

Riaditeľka organizácie Fairtrade Česko a Slovensko nastúpila do svojej súčasnej práce v roku 2011; predtým pracovala pre rôzne neziskové organizácie ako PR konzultantka a fundraiserka. Vyštudovala odbor sociálna práca (na univerzitách v Ústí nad Labem a Plzni), je držiteľkou certifikátu Mediácia pre život. Kávu pije pravidelne.

Čítajte tiež

ďalšie články