Svätý Mikuláš, oslavovaný večer 5. decembra, je u nás jednou z málo pôvodne ľudových tradícií, ktorá pretrvala až do súčasnosti. Podľa legendy sv. Mikuláš v túto noc zostupuje z neba na zem a obchádza spolu so svojimi pomocníkmi Čertom a Anjelom domovy detí, aby ich obdaroval sladkosťami, alebo naopak uhlím, podľa toho, ako boli deti počas roka postupné.
Z histórie vieme, že Sv. Mikuláš sa preslávil medzi ľuďmi svojou láskavosťou, štedrosťou a pomocou núdznym. Obdarovával chudobných a deťom dával za okno dobroty. Tradície osláv sviatku sa samozrejme v čase vyvíjali a spoločnosť potrebovala vyvážiť dobrotivosť pôvodne osamoteného Mikuláša „zlým“ čertom, ktorý má neposlušné deti postrašiť, pokarhať a “vytrestat”. Jeho protipólom a ďalšou láskavou bytosťou sa stal Anjel, ktorý deti pred Čertom háji a chráni. Mikuláš je v tejto trojici ten spravodlivý, ktorý posudzuje prehrešky dieťaťa a následne ho odmeňuje.
Pozývate tradične domov čerta, Mikuláša a anjela?
Ani podoba tejto tradície nezostala neovplyvnená modernou dobou. Aj keď kedysi sa dodržiavala hlavne na vidieku medzi susedmi, dnes sa každoročne hemžia zástupmi pekelníkov, anjelov a dobrotivých Mikulášov s vatovými fúzami aj mestské ulice a sídliská a z mikulášskych vinšovačiek a tradícií sa stal zdroj vreckového pre mládež. Úlohou nás dospelých je pre naše deti mikulášske zvyky a tradície nielen zachovať, ale dokázať im ich aj odovzdať a sprostredkovať zábavnou, citlivou a zrozumiteľnou formou.
Pri plánovaní „Mikuláša“ je preto užitočné zvážiť niekoľko vecí:
- Akú skúsenosť si majú deti odniesť? Čo je posolstvom tejto tradície?
- Budú sa maskovaných postáv báť alebo naopak?
- Ako bude celé stretnutie s Mikulášom, Čertom a Anjelom vyzerať a akú úlohu v ňom budem hrať ja ako rodič?
Zoznamujte deti s príbehom postáv Mikuláša, Čerta a Anjela vopred
Kým sa deti prvýkrát stretnú so tromi nadprirodzenými postavami, potrebujú na to byť pripravené. To je vaša úloha.
Spomeňte si, ako zapôsobil príchod čertov, teda postáv, ktoré ste dovtedy videli iba v rozprávkach, na vás, keď ste boli malí. Sami určite dobre viete, že hlavne malé deti majú veľkú predstavivosť, sú veľmi citlivé k “nadprirodzenu” a hranica medzi realitou a fantáziou je u nich tenká. O to dôležitejšie je deťom vysvetliť, čo sa vlastne bude diať. Nemusíte im hovoriť, že je celá vec „iba akože“, ale vždy zdôraznite, že tam budete s nimi.
V momente, kedy Mikuláš, Čert a Anjel prekročia prah vášho domova, bude upokojujúca prítomnosť rodičov za chrbtom veľmi dôležitá. Inak môže deti stretnutie s Mikulášskou trojicou veľmi ľahko vyľakať, pretože budú prežívať situáciu ako desivú a ohrozujúcu. A nepomôže ani to, že Mikuláš má hlas a brucho ako krstný. Sami poznáte svoje dieťa najlepšie a viete, kam až môžete zájsť.
Priblížte deťom celý príbeh Sv. Mikuláša, Čerta a Anjela, nad rámec toho, čo deti bežne vidia vo vianočných rozprávkach alebo v knižkách a na celý večer ich aspoň trochu pripravte. Vyhnete sa tak nejednému slzavému údoliu.
Výchova je úlohou rodičov, nie Mikuláša, Anjela a Čerta
V skorších časoch mala mikulášska tradícia nepochybne aj výchovný a poučný cieľ. Pri dnešných vedomostiach o negatívnom vplyve trestov na psychiku dieťaťa a zo svojej vlastnej skúsenosti sa domnievam, že tento “výchovný” aspekt pôvodnej tradície je už trochu prežitý.
Sľubovať si od návštevy Čerta a Mikuláša “nápravu” v správaní dieťaťa alebo nejaký zásadný výchovný účinok nie je príliš múdre. Nehovoriac o tom, že využívať na výchovu systém odmien a trestov a stavať ju na strachu, môže nakoniec viesť k zníženiu dôvery v samého seba, svoje schopnosti a vlastné rozhodovanie, alebo nedostatku pocitu bezpečia a istoty.
Nastavte pravidlá pre stretnutie s Mikulášom a jeho pomocníkmi
Pre menšie deti je ideálna možnosť najskôr zbadať fantastické postavy z diaľky a bez priameho kontaktu.
1. Prechádzka po meste
Ponúka sa možnosť prechádzky po meste spolu s láskavým rozprávaním o mikulášskej legende a následné obdarovanie dieťaťa sladkosťami do čižmy doma za oknom. To, že sa dieťa nestretne prvýkrát s mikulášskou trojicou tvárou v tvár na prahu domova, celej tradícii určite nijako neuberie na kvalite.
„V kaviarni u nás v meste organizujú každoročne mikulášsku párty. Sú tu prítomné všetky tri tematické postavy, ale proaktívne žiadna z nich na deti nehovorí. Keď rodič chce, môže s deťmi zájsť za Mikulášom a anjelom, kde dieťa povie básničku a dostane odmenu. Chodíme tam pravidelne a aj keď má náš syn pred čertmi rešpekt, odnáša si pekný zážitok a dokonca sa po zvyšok roku občas spýta, kedy zase pôjdeme na Mikuláša, že sa mu tam páčilo. Podľa mňa sa deti rady trochu boja, ale všetko to musíme brať s rozumom.“ – Jana D.
2. Stretnutie na besiedke
Ďalším variantom, ak chceme blízke stretnutie z očí do očí sprostredkovať v predstihu, môže byť účasť na besiedkach v materskej škole alebo nádielkach spolu s ďalšími deťmi a rodičmi. Vaše ratolesti tam môžu napríklad zarecitovať básničku, ak samy chcú, a môžu si užiť aj očakávanie obdarovania. Aj tu je ale vždy dobré si vopred zistiť, ako sú také akcie organizované, aby sme na to mohli dieťa pripraviť a necítilo sa zaskočené alebo v rozpakoch. A ak sa mu do podobnej akcie vôbec nechce, nedá sa nič robiť a musíme nájsť iný spôsob.
3. Pozvanie domov
V momente, kedy sa rozhodnete pozvať Mikuláša domov, je podľa mňa dôležité vopred určiť scenár a prístup, aby dieťa malo peknú spomienku. Ak sa niektorej úlohy zhostí niekto blízky, tým lepšie, ale pravdepodobnosť, že ho dieťa spozná kvôli sile okamihu veľmi veľká nie je. Vždy by ste mali vychádzať z toho, koľko má vaša ratolesť rokov, čoho sa bojí, na čo bude reagovať – skrátka, akú má osobnosť. Vo všeobecnosti si myslím, že Mikuláš by mal dieťa hlavne pochváliť a ak všetko prebieha v dobrej atmosfére a pokoji, nech kľudne spomenie aj niektoré slabšie stránky, na ktorých by potomok mal ešte pracovať.
Na ktoré situácie si dať pozor
Čert v našom poňatí je skôr pochabá a srandovná bytosť, ktorú deti poznajú z českých tradičných rozprávok. Našťastie sú u nás zatiaľ v menšine desivé masky čertov pôvodom z Nemecka či Rakúska, vychádzajúce z trochu menej láskavých príbehov o Krampusovi.
Práve diabol je samozrejme v detských očiach zdrojom najväčšieho strachu a na smrť vydesiť dieťa k pokojným oslavám Mikuláša určite nepatrí. Aj u slovenského čerta môžu nastať situácie, ktoré by mali byť za hranicou. Príkladom za všetky je podľa mňa strkanie kričiacich detí do vreca a odnášanie do pekla, ktorému rodič nielen nebráni, ale dokonca ho podporuje.
Podobne desivý bude pre dieťa vstup strašidelného, možno aj podnapitého Čerta rinčiaceho reťazami do detskej izbičky, teda narušenie bezpečnej osobnej zóny, a hroziaceho trestom, únosom a podobne.
Ako si spomínate na túto tradíciu zo svojho detstva?
Ako už sme si povedali vyššie, výchova dieťaťa je na nás, dospelých. A používať celoročné hrozby Čertom alebo podobnou „inštitúciou“ jednak neplní svoj účel a jednak to z peknej tradície mikulášskeho sviatku môže v momente vytvoriť bolestnú či traumatickú skúsenosť.
Sv. Mikuláš je v prvom rade tradíciou a sviatkom detí a takto by sme ho mali aj vnímať a vždy sa snažiť domyslieť dôsledky toho, ako ho našim potomkom sprostredkujeme. Zastrašovať alebo pripraviť prvoplánovo traumatickú skúsenosť, z ktorej si deti odnesú koktavosť, nočné desy alebo úzkosti, určite nie je cieľom tejto tradície. Skúste byť preto zodpovední. Tým skôr, ak ste sa sami Mikuláša, Čerta a Anjela báli, alebo sa na ich príchod naopak celý rok tešili. Spomeňte si na vlastné detstvo a skúste ho preniesť do zážitku, ktorý pripravíte. Je to len na vás.
