Pretože väčšina z nich sa nachádza v iných zemepisných šírkach, môžete ich navštíviť aj mimo obvyklých prázdninových termínov a prežiť tak otravnú jeseň alebo zasnežené Vianoce na pláži, v dažďovom pralese alebo napríklad na okraji krátera. Nechajte sa inšpirovať tipmi od cestovateľov a zažite vlastné veľké cestovateľské dobrodružstvo.
Slávek Král – Slávek Král – travel blog
Whiteglass Bay, Tasmánia
Biely piesok, priezračná voda, klokany, zvláštny druh malých klokanov a delfíny, to všetko môžete vidieť na tomto magickom mieste.
Petr Novák – Naučme se
Provincia Ha Giang, Vietnam
Je veľa miest, kde sa mi na svete z rôznych dôvodov páči. Aktuálne mám jeden z najlepších zážitkov zo severného Vietnamu a provincie Ha Giang. Ide o veľmi podobnú oblasť, ako je turistami obľúbená Sapa. Ale do tejto skoro žiadni turisti nemieria. Prechádzali sme po Ha Giang niekoľko dní na motorke a bol to úžasný zážitok. V oblasti žijú prevažne etnické menšiny rovnakým životom už po generácie ‒ živia sa poľnohospodárstvom. Nepreberné množstvo ryžových políčok na svahoch nádherných hôr vás uchváti. Neustále prechádzate zatáčajúcimi sa cestičkami a pravidelne zastavujete, aby ste sa pokochali tou nádherou. Motorka je v tomto prípade najlepší dopravný prostriedok.
Ladislav Bezděk a Kateřina Dvořáková – Big Trip
Austrália
Ani tu nemáme jednoznačnú odpoveď. Alebo možno áno. Svet je úžasné miesto pre život! Všade je krásne a všade sú veci, ktoré by tam byť nemuseli. Otázkou je predovšetkým to, čo kto hľadá alebo má rád. Safari v Afrike nenahradí nič, rovnako ako pestré indiánske farby v Latinskej Amerike. Národné parky v USA sú rovnako nádherné ako krásne gýčovité Las Vegas. Teraz sme v Austrálii a sme z nej neskutočne unesení. Je to krásna krajina, ktorá môže strašne veľa ponúknuť. Aj napriek tomu si však nedovolíme označiť ibajedno miesto s prívlastkom NAJ. Cestovanie dáva možnosť porovnávať, spoznávať, a ako tvrdíme, je určitou formou vzdelávania. Veď aj český Honza išiel na skusy do sveta. ;)
Adam Marčan – AdamMarčan.cz
Atitlán, Guatemala
Takých miest je podľa mňa viacero. Vybral by som jazero Atitlán v Guatemale, kde som bol pred dvoma týždňami. Výhľad z okna domu, kde sme bývali, mi vyrážal dych pri každom pohľade. Jazero obývali Indiáni, dnes však medzi miestnymi žijú ľudia z celého sveta, ktorí si zvolili alternatívny spôsob života: chodia bosí, cvičia jogu, meditujú, sú teraz a tu, sú spolu a nijako sa prehnane nikam neženú.
Jan Žďánský – zdana2.blogspot.cz
Japonsko
Japonsko pre mňa bolo vždy krajinou, ktorá symbolizuje diaľky. Ozajstnú cudzinu, ktorá leží až na samom konci mapy, krajinu, kde je všetko inak. O Japonsku máme rôzne predstavy. Asi najbežnejšia je, že to je akýsi počítačový svet, plný najmodernejšej technológie, kde ľudia venčia robotické psy a telefonujú z hodiniek. Moja predstava bola práve takáto. Preto pre mňa bolo obrovským prekvapením, a o to príjemnejším, že je to krajina, kde sa veľmi lipne na dodržiavaní tradícií. Krajina s úžasnou históriou, kde sa moderná technika nenásilne snúbi s tradičnými hodnotami. Japonsko dokáže uspokojiť milovníka šialeného mestského života aj milovníka prírody. Na svoje si tu príde každý. Ja som skôr za tú prírodu, ktorá ma tu očarila. Od pobrežia Japonského mora až po vrcholky Álp a bambusové háje je Japonsko nádherná krajina. Samostatnou kapitolou je samozrejme japonské jedlo, ktoré nezahŕňa iba sushi, ako by sa mohlo zdať. Naopak. Len si musíte osvojiť prácu s paličkami, pretože na príbor tu nenarazíte.
Jolana Sedláčková – Po vlastní ose
Gruzínsky pravoslávny kostol Cminda Sameba
Miesto také výnimočné, že sa stalo symbolom Gruzínska. Reč je o kostole Najsvätejšej Trojice (Cminda Sameba), ktorý sa nachádza na pahorku nad mestom Stepancminda v samom srdci Kaukazu. Zo všetkých miest, ktoré som navštívila, zapôsobilo na mňa toto azda najsilnejším dojmom. Len som tam stála a ticho hľadela. Starobylý kostolík stojí na osamotenom vrcholku hory a za ním sa ako úchvatná kulisa dvíhajú mohutné štíty Kaukazu. Vystihnúť krásu kaukazských hôr slovami je hrozne ťažké, sú proste obrovské, ohromujúce, sú to tie najzelenšie hory, ktoré som videla, je to divoká hranica medzi východom a západom. Ten pohľad musím zažiť ešte raz!
Petra Voráčková – Restless Child
Izrael a Palestína
Zo zvyšku sveta som toho ešte toľko nevidela, ale super spomienky mám na Izrael a Palestínu. Nemôžem uviesť jednu krajinu bez druhej, pretože mi príde fascinujúce snažiť sa pochopiť miestny konflikt z oboch strán. Pretože môžem, čo oni sami nemôžu. A okrem iného je kuchyňa Blízkeho východu moja najobľúbenejšia. Kam sa hrabe Ázia ‒ som absolútny fanatik do hummusu, falafelu, tamojších šalátov, vína a všeobecne tamojšieho spôsobu stravovania. Výlet do týchto dvoch oblastí dokáže ponúknuť veľmi veľa, a to vo všetkých smeroch.
Marián Grofčík (junior) – Lada svetom
Horiaci plynový kráter v blízkosti dediny Darvaza v Turkménsku
Toto miesto bolo vyvrcholením nášho výletu po Strednej Ázii. Už v Iráne nám ukradli auto so všetkými vecami, auto sa nakoniec našlo a my sme cestovali len s niekoľkými dekami a kartónmi, na ktorých sme spali ako bezdomovci. K tomuto 70-metrovému plynovému kráteru sme išli asi 7 kilometrov po púšti, pretože džíp stál 35 dolárov a naša LADA okamžite zapadla do piesku. Po vypití jedného litra lacnej turkménskej vodky nás okolo polnoci objavili náhodní anglickí turisti. Keď videli našu východoeurópsku biedu, vzali nás džípom cez púšť. Mimochodom, ten kráter vznikol tak, že sa Rusom prepadlo ložisko plynu a nejaký inžinier vydal rozkaz kráter zapáliť, pretože plyn za pár dní vyhorí. Horí už takmer 45 rokov. Asi chyba v desatinnej čiarke.
Matej Fabšík (Fabo) – Lada svetom
Ašchabad – Welcome to Sci-Fi
Hlavné mesto Turkménska, ktorého úlohou je demonštrovať, že táto krajina je moderná, vyspelá, slobodná, demokratická a neviem čo ešte. Ja by som to zhrnul prirovnaním: Keď hovno zabalíte do alobalu, stále to bude hovno, akurát sa bude pekne lesknúť.
Ale i navzdory tomu, bylo toto město jediným z nejsilnějších zážitků na celé expedici kolem Kaspického moře. Jako běžný Středoevropan jsem nedokázal pochopit jak je vůbec možné takto bizarní město z bílého mramoru postavit, proč je všechno ze zlata, k čemu je to dobré, odkdy se uprostřed pouště bere tisíc fontán, proč je všechno tak obrovské a prázdné zároveň, proč tam není ani jeden odpadek a proč je na cestách méně aut než v jízdných pruzích. Mým obrovským snem je podívat se do Severní Koreji. Díky návštěvě tohoto města si to umím reálně představit, a když už nestihneme tu Koreu, tak to nějak přežiju.
Martin Stiller – Cyklocestování
The Wave, Utah
Těžká otázka. Uchvátila mě Austrálie, kterou jsme v letech 2007-2008 projížděli celou na kolech ze západu až na východ. Bylo to neskutečné dobrodružství plné fantastických zážitků z divočiny i nezapomenutelných setkání s místními neskutečně pohostinnými Australany. O pár let později jsme půl roku v sedlech kol brázdili jihozápad USA… A ta příroda tam, to zanechá v člověku neskutečně hluboké dojmy. A pokud se ptáte na jedno konkrétní místo, tak to bude asi The Wave na hranicích Utahu a Arizony… to nelze popsat, to se musí vidět.
Kateřina Smolová – Hedvábná stezka
Ladakh, India
Mojou životnou láskou sú hory, preto práve za nimi spravidla smerujú všetky moje cesty. Asi najsilnejšie zážitky som si doviezla z indického Ladakhu. Bola som tam totiž v zime, teda úplne mimo turistickej sezóny. Všade vládol mrazivý chlad a neskutočný pokoj. Po vyčerpávajúcom celodennom putovaní po horách sme v odľahlej dedinke zasadli ku kachliam v chudobnej, ale útulnej domácnosti miestnej učiteľky, jedli tradičný dhal bnhat (šošovicu s ryžou) a zahrievali si skrehnuté prsty. Celé dni ma sprevádzalo šušťanie modlitebných vlajočiek, šepkanie mantier ústami mníchov a neskutočný pocit pokoja a šťastia.
Lukáš Kobza – Lukesovy stránky
Uoleva, Polynézia a Mukhtinath, Nepál
Najobľúbenejšie miesto na svete? Mám dvoch kandidátov, pričom každý z nich je úplne opačného strihu. Jedným z nich je ostrovček Uoleva v súostroví Ha’pai v kráľovstve Tonga v Polynézii. A pláž u rybára Kalafího a jeho ženy Diany, kde sa kokosové palmy skláňajú až k moru, zatiaľ čo slnko zapadá za sopku Kao. To vzalo za srdce aj mňa, človeka tiahnuceho skôr k horám. Druhým miestom je Mukhtinath, budhistické pútnické miesto v dolnom Mustangu v Nepále. Mukhtinath leží na svahu hlbokého údolia zarezaného medzi osemtisícovky ‒ Annapurnu a Dhaulagiri ‒ a práve na celý masív Dhaulagiri je odtiaľ úchvatný pohľad. Je tam vybudovaný systém zavlažovania a vytvorený akýsi park, oáza zelene v inak vyprahnutých horách na prahu Tibetu. Okolité svahy sú pokryté hustou sieťou modlitebných vlajočiek a celkovo má to miesto neobyčajnú silu.
Rudolf Švaříček – CK Livingstone
Bhútán
Najmilšie krajiny sa menia postupom času. Dlho to bývala Indonézia a hlavne jej najvýchodnejšia časť ‒ divoká a dobrodružná Nová Guinea. Potom fantastická Etiópia, ktorá ponúka vlastne tri krajiny v jednom štáte. Mám na mysli koptský sever, pretože sem z Egypta a Sudánu dorazila unikátna kultúra pozdĺž Nílu. Etiópske hrady, pevnosti, monumentálne obelisky nielen v Axume, skalné chrámy v Lalibele vytesané do skalného podložia… Na východe panuje farebný a príjemný islam. Za Dire Dawa sa otvára unikátny svet plný tiav a balvanov. Juh krajiny pri rieke Omo ponúka najväčšiu rozmanitosť Afriky. Práve tu žijú pestré kmene s odlišnými zvykmi, tradíciami a rituálmi. V poslednom čase však u mňa vedú Himaláje. Rád tu mám všetky krajiny ‒ hravý Nepál, vysokohorský duchovný Tibet, pestrú farebnú Indiu…
Ale nad tým všetkým dnes u mňa vedie neopozeraný kráľovský Bhután. Práve tu sa dajú dnes zažiť neuveriteľné, jedinečné dobrodružstvá. Krajina posledného raja na zemi Šangri-la skutočne ešte existuje… Presvedčte sa o tom s našou CK Livingstone. Radi vám poodhalíme nielen mystický Bhután…
