Svietiace obrazovky sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov, a to teda aj tých detských. Či chceme, alebo ne, digitalizácia sa dostáva už do škôlok, následne do škôl a smelo pokračuje ďalej. Musí. Taká je doba. Pre niekoho zvrátenosť, pre druhého výborný komunikačný nástroj.
Nezakazovať, sprevádzať
„Je to veľmi aktuálna téma,“ hovorí detský psychoterapeut Miloslav Čedík a dodáva, že televízia a vlastne aj ďalšie moderné technológie prinášajú nielen deťom, ale všeobecne ľuďom potešenie, ktoré nie je ľahké si odoprieť.
Problém ale prichádza vo chvíli, kedy si začneme klásť otázku, aký čas strávený sledovaním obrazovky je vlastne zdravý a kde už pomyselne prekračujeme hranicu.
„Nevidím problém v tom, že deti sledujú televíziu. Napríklad niektoré rozprávky sú pre ne veľmi dobré, niekedy im môžu pomôcť pochopiť rôzne interakcie, s ktorými sa v živote môžu stretnúť. Ale zásadné je, čo dieťa sleduje,“ varuje psychoterapeut.
Nie je ale treba hystericky zasahovať do toho, o čo sa dieťa zaujíma. Ako rodičia by sme mali skúšať vysvetľovať, prečo nie je podľa nás vhodné sledovať daný program alebo video, neriešiť situáciu krikom, alebo zákazmi. Mali by sme byť pre dieťa oporou, partnerom, nie výkričníkom. Zároveň sa ale nebáť konfliktu, ak sa medze prekročia.
„Nežiaduce účinky“
Zaujímalo ma, či v dnešnej digitálnej dobe stúpa počet detí a teenagerov, ktorí majú vplyvom sledovania mobilov a televízie očnú chybu.
„V zásade nie, ale určite stúpa počet sprievodných problémov súvisiacich s nadmerným používaním tejto elektroniky. Vyšší výskyt očných chýb v detskom veku súvisí skôr s ich včasným záchytom, preventívnymi programami a výrazne lepšou osvetou ako kedysi,“ vysvetlila mi primárka očnej kliniky DuoVize, MUDr. Lucie Valešová.
Pri dlhšom sledovaní mobilu alebo tabletu dochádza k tzv. spazmu akomodácie, teda kŕču zaostrovania, kedy svalový aparát oka ustrnie v zaostrení na jednu vzdialenosť a pri zmene pohľadu potom oko nesleduje dobre na diaľku. Ďalej môže u detí dochádzať v súvislosti s neprirodzeným postavením krčnej chrbtice k jej blokáde.
Rozprávali sme sa tiež o vhodnosti používania mobilu či tabletu u malých detí. Podľa lekárky by mali rodičia užívanie technológií dieťaťu v určitom veku úplne odoprieť.
„Podľa odborníkov v detskej neurológii a psychológii je odporúčané, aby dieťa do 3 rokov neprišlo do kontaktu s mobilným telefónom a tabletom vôbec. Je popisovaný aj vplyv zložky modrého svetla z displeja telefónu, ktorá škodí detským očiam a mozgu v tom zmysle, že spôsobuje aj poruchy spánku, sústredenia a vnímania okolitého sveta,“ upozorňuje primárka.
S tým súhlasí aj medicínska antropologička a spánková konzultantka Lenka Medvecová Tinková, ktorá sa vo svojej praxi často stretáva s deťmi vo veku 1 – 5 rokov, ktoré majú problémy so spánkom, spôsobené nadmerným sledovaním obrazovky.
„V praxi pozorujem, že už deti okolo 1 – 2 rokov denne sledujú rozprávky na mobile, tablete či v TV. V tomto veku mozog dieťatka ešte dozrieva a je lepšie úplne vyradiť denné sledovanie rozprávok a nahradiť ho interakciou s rodičmi alebo voľnou zábavou. V mnohých rodinách sa vďaka absolútnemu obmedzeniu obrazovky cez deň medzi 1. – 2. rokom, podarilo nielen zlepšiť plač alebo dlhé zaspávanie, ale rodičia tiež hlásili pozitívne zmeny v správaní,“ vymenováva Tinková.
Súhlasíte s tým, že by deti nemali sedieť pri tablete (mobile, televízii, počítači...)?
Aj keď sa dieťa pri sledovaní televízie zdá pokojné, zdanie môže klamať. Televízia im bráni celkovo sa upokojiť a vstrebať zážitky z celého dňa. Aj preto väčšina štúdií zameraných na výskum sledovania televízie a následného vplyvu na spánok detí, neodporúča ani u detí starších ako 3 roky sledovanie TV pred spaním.
„Samozrejme, že technológie sú už súčasťou nášho sveta a deti sa s nimi učia pracovať. Čo ale u malých detí (0 – 3roky) neodporúčam, je každodenné sledovanie obrazovky, hlavne ako rituál upokojenia pred denným alebo popoludňajším spánkom,“ uzatvára spánková antropologička.
Ako to vidí matka?
Podľa odborníkov by teda deti do 3 rokov nemali veľmi prichádzať do kontaktu s televíziou, prípadne mobilom či tabletom. Ale všetko je opäť o človeku a jeho nastavení.
Myslím si, že aj dobrý rodič, skutočne milujúci rodič, ktorý sa s dieťaťom väčšinu dňa hrá, chodí s ním von a učí ho najrôznejšie veci, potrebuje tých päť, desať, alebo pokojne aj tridsať minút, kedy si sám odskočí na záchod, uvarí obed. A ak máte dieťatko, ktoré sa naozaj nedokáže zabaviť samo a pri sledovaní televízie sa aspoň na oných vzácnych 20 minút posadí, vlastne sa nič nestane. Tak to vidím ja.
Ale všetko s mierou. Úprimne si bez tohto pomocníka nedokážem predstaviť materskú. Sú dni, kedy mi skutočne dokáže vytrhnúť tŕň z päty. A nehanbím sa za to. Aj keď viem, že nič extra prínosné to pre rok a pol staré dieťa nie je. Lenže skúste si urobiť rizoto s hystericky jačiacim dieťaťom, visiacim za vašu nohu, ktoré sa silou mocou potrebuje práve v tej chvíli hrať na schovávačku. Niekedy to jednoducho nejde tak, ako si to človek predstavuje. A tak to je. To je život.
Ako často trávia vaše deti čas na mobile, pri televízii, tablete?
Rodič, náš učiteľ
„Evi, až bude hotová večera, ja zapískam, dobre?“ hovorila mi vždy mama. Boli sme tri kamarátky na ulici, bývali sme prakticky vedľa seba. Hrali sme sa na hromade čerstvo navozeného uhlia, varili sme z piesku a vajec, ktoré sme ukradli v susedovom kurníku.
Dodnes si pamätám, ako jedna z nás stála na vyrastenom orechu, skákala po konári, kývala sa zo strany na stranu a kričala: „Som vládkyňa všetkých morí!“ Z vydesených sliepok lietalo perie a my sme si z nich vyrábali čelenky. A to sme mali aj viac ako desať rokov. A stále nás to bavilo.
„Aj dnes sa deti vedia hrať, ak sú k tomu vedené,“ hovorí psychoterapeut Čedík. „Je to totiž súčasť ich prirodzenosti, niečo, s čím sa deti už narodia.“ Všimnite si napríklad, že namiesto toho, aby deti chodili, často behajú. Je to dané tým, že zo seba musia dostať nahromadenú energiu a inak to jednoducho nevedia.
„Bohužiaľ, v tomto prípade do toho často môžu vstúpiť práve moderné technológie. Namiesto toho, aby si energiu vybili športom alebo inou aktivitou, naučia sa potlačiť prirodzenosť a čas konzumujú inak. Ak im to z pozície rodiča dovolíme.“
S tým súhlasí aj učiteľka základnej školy Kristýna Bubeníková. „Keď som ešte ja chodila do školy, tak sme mobily nepoznali, cez prestávku sa hrali pogy, vymieňali sa kartičky s hokejistami, maľovalo sa do pamätníčkov, skákala sa guma. Na strednej škole sme sa cez prestávky učili zo zošitov, alebo sa spolu rozprávali. A dnes? Na mnohých školách sú mobily povolené, dokonca je deťom dostupná wifi sieť. Učiteľ ide cez prestávku po chodbe a nepočuje džavot, nevidí skupinky detí, ktoré sa spolu bavia. V triedach aj na chodbách je ticho. Verte, je to smutný pohľad,“ reflektuje aktuálne dianie mamička dvojročnej Elišky, aktuálne na materskej dovolenke.
Sama hovorí, že moderné technológie, ako televíziu, tak aj mobil či tablet doma alebo na cestách využívajú a obmedzovať dieťa v tomto ohľade na maximum je podľa jej názoru kontraproduktívne a v konečnom dôsledku nezmyselné. Tak či tak sa s technológiami časom stretne.
To najrozumnejšie teda je, rovnako ako so všetkým, nájsť predovšetkým tú najvhodnejšiu hranicu, kedy je tabletov a mobilov už príliš. A tej sa držať.
Výbava pre najmenších
Mrknite do kolekcie plnej radostí pre deti na Tchibo.sk
