Práve čítate

Nová rodičovská zodpovednosť: digitálna stopa vašich detí

6160  
Zdieľať: 

Nová rodičovská zodpovednosť: digitálna stopa vašich detí

Na internete „žijem“ viac ako desať rokov. Keď sa budete snažiť, zistíte, čo som si kedy myslela a ako som sa mala. Niektoré veci sú citlivejšie, iné nie. Som si však vedomá toho, že ich neovplyvním. Keď už je totiž niečo on-line, už to nie je vaše. Je to všetkých. A v rukách súčasných rodičov je niečo krehké, čo generácie pred nami riešiť nemuseli: súkromie vlastných detí, ktoré sa ľahko stane vecou verejnou.

1. 7. 2019 10 min. čítania Olga Sládková
Nová rodičovská zodpovednosť: digitálna stopa vašich detí

Človek je tvor, ktorý sa rád zverí so svojím životom a má to svoj význam. Aj tým, že sa chválime alebo si zdieľame tajnosti a klebety, sa od seba veľa vecí učíme a hlavne si potvrdzujeme sami seba. Keď nájdeme pochopenie, vieme, že sme „normálni“ a nehrozí nám tak vylúčenie zo skupiny a smrť v pustatine. Zdieľané starosti nevyzerajú tak hrozivo a naopak, radosť sa násobí.

Rovnako je úplne normálne zdieľať so svetom, čo sa u nás doma deje. Že na svet prišlo dieťa, zorganizoval sa krst, aby o novom človiečikovi všetci vedeli. Zdieľanie, to sú aj maturitné tablá vo výklade ovozelu. Takisto aj svadobné ohlášky v minulosti, svadobný sprievod, niekde rozvážanie koláčikov a výslužiek. Fotky novorodených detí v miestnych novinách. Dokonca aj také parte na nástenke miestneho pohrebného ústavu. To všetko sú spôsoby, ako informovať „svoj kmeň“. Len v čase sociálnych sietí sa to zľahka skomplikovalo. Z dvojnásobnej radosti sa rýchlo môžu stať veľké starosti.

So sociálnymi sieťami prišiel „sharenting“

Zo slov share = zdieľanie a parenting = rodičovstvo.

Pojem vznikol už pred nejakým časom v anglicky hovoriacich krajinách. V roku 2016 sa dokonca stalo jedným zo „slov roku“. V českých médiách sa začalo skloňovať až tento rok s výskumom UJEP a projektom E-bezpečí. V slovenských médiách tiež upozorňujú, že riziko sharentingu je znásobené tým, že „ľudia si skrátka ešte akoby nestihli uvedomiť, že medzi zverejňovaním týchto vecí v rodine a na najviac rozsiahlej verejnej platforme v histórii ľudstva je poriadny rozdiel a že dodatočné zmazanie v budúcnosti nič nerieši“.

Všetci tak trochu vieme, o čo kráča. V širšom pohľade je to zdieľanie každodenných rodičovských radostí a starostí prostredníctvom on-line nástrojov. Oveľa častejšie sa však používa v užšom zmysle ako oversharenting: prehnané zdieľanie obsahu týkajúceho sa detí na sociálnych sieťach.

Tak, a kde je hranica? Stanoviť si ju musíme každý sám, samozrejme. Viete, že už padla prvá žaloba dieťaťa na rodičov, že zdieľali jeho fotky bez jeho súhlasu? Aj to možno budeme v budúcnosti riešiť, ktovie.

Viete, čo zdieľate?

Osobné údaje

Medzi osobné údaje patrí meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a čísla dokladov. Rovnako medzi ne patrí adresa bydliska alebo pobytu, pohlavie, informácie o zdravotnom stave. V súčasnosti sem môžeme zaradiť aj biometrické údaje, teda odtlačky prstov, informácie o DNA, krvnej skupine, fotografické „odtlačky“ očnej dúhovky alebo tváre, prípadne röntgeny chrupu. To všetko sú veci, ktoré jednotlivo alebo v kombinácii spoľahlivo identifikujú konkrétnu osobu.

Fotografie a videá

Asi netreba dlho vysvetľovať. Do tejto kategórie patria všetky obrázky, na ktorých je človek identifikovateľný podľa svojho vzhľadu.

Textový obsah

Hlášky, príbehy, denníkové zápisky, blogy… jednoducho akýkoľvek  text, ktorý sa týka danej osoby alebo osôb.

A teda zatiaľ čo fotka s bruškom je ešte len „vaša“, zdieľaním fotky dieťaťa teoreticky zasahujete do jeho osobnostných práv. Aj keď hrdí rodičia vystavia meno a dátum narodenia, posielajú tým do sveta citlivé osobné údaje. Aj na mojom Instagrame sa môžete zoznámiť s mojím dieťaťom skôr, ako mi k tomu ono samo dalo svoj výslovný súhlas. Robím to dobre? A je vôbec správna cesta? Chýbajú mi skúsenosti, žiadna generácia pred nami to ešte neriešila. Ale je načase sa zamyslieť nad tým, čo všetko je v hre. Aj napriek právu byť zabudnutý totiž existujú rôzne riziká, ktoré si možno neuvedomujeme.

Desaťkrát zváž, raz zdieľaj

Sú ľudia, ktorí si ctia právo na vlastnú digitálnu stopu svojich detí natoľko, že ani nezistíte, že sú rodičmi. A sú ľudia, ktorí to vnímajú opačne, teda ako niečo, čo robia pre dobro svojich detí. Alebo je zdieľanie natoľko súčasťou ich života (alebo aj práce), že je to pre nich bez debaty bežná a neodmysliteľná vec.

Myslím, že vo výsledku nejde ani tak o to, ŽE zdieľame, ale ČO a AKO zdieľame.

Internetová a bezpečnostná gramotnosť nás dospelákov sa posúva dopredu. Už vieme, že Hesl0 nie je dobré heslo, že číslo karty sa v správach neposiela a svoje (ne)sexy fotky zo študentských party už sme tiež z Facebooku vymazali. Vieme, že tieto akcie nás vystavujú zodpovedajúcemu riziku, a možno aj poznáme niekoho, kto na ne doplatil. V prípade detí nejde zďaleka len o to, že môžeme zdieľať niečo, za čo sa budú v dospelosti hanbiť alebo čo sa už za pár rokov na základke môže stať dôvodom na šikanu. Hrá sa aj o ich základnú bezpečnosť.

Riziká prílišného zdieľania, zoradené podľa závažnosti

Keď som priviedla na svet, a neskôr aj do online priestoru, dieťa, zhrnula som si tie najhoršie možné scenáre. Tiež ste nad nimi uvažovali?

Skutočné ohrozenie života

Chválili by ste sa pred odchodom na dlhú dovolenku novou superveľkou telkou, fotkami leteniek a adresou bydliska? To ste ohrozili „len“ svoj majetok (a v prípade tej letenky mimochodom možno aj informácie o bankovom účte). V prípade detí to môže byť oveľa horšie. Adresa školy, rozvrh hodín a krúžkov, bydlisko a podoba dieťaťa, všetko na jednom mieste? Sledovanie pohybu potomka v nezabezpečenej aplikácii? Ani si nechcem predstaviť, čo sa môže stať, pokiaľ by to niekto chcel nepekne zneužiť – aj keby to bol prípad jedného dieťaťa z milióna. Myslite na to.

Krádež identity

Osobné údaje sú cenná komodita. Na ich základe môžete postaviť celú umelú identitu a s tou napríklad nakupovať a neplatiť. Podľa bezpečnostnej skupiny Trend Micro sa osobné údaje detí oproti dospelým predávajú za dvojnásobné čiastky. Detské údaje totiž často nemajú žiadnu minulosť, identita je tak “čistá”. A zároveň majú dlhšiu životnosť, pretože to, že identita bola zneužitá, zistí dieťa často až za desať, pätnásť rokov…

Z tohto dôvodu je dôležité dávať na osobné údaje detí dôkladný pozor – a to nielen na sociálnych sieťach, ale aj pri používaní interaktívnych hračiek a podobne. Zadávať dáta detí do hračiek neznámych výrobcov je rovnako bezpečné ako strkať debetnú kartu do čudne vyzerajúceho bankomatu. Aj „značky“ majú občas problém s únikom dát. Preto – buďte opatrní. Aby vaše deti v 18-ke nezistili, že majú kdesi v Číne alebo Nigérii zlé kybernetické dvojča.

PedoHub

Nech už máte na pedofilnú orientáciu akýkoľvek názor, málokto chce, aby jej objektom boli práve fotky jeho detí. Zdieľať malých naháčikov vo verejných albumoch už dnes napadne azda len internetovo neskúseným prarodičom, málokto ale tuší, že ani obmedzený dosah alebo fakt, že je dieťa oblečené, neznamenajú dokonalú ochranu.

Jednak, nikdy neviete, kadiaľ tečú dáta a kto sa pozerá – pretože fotky sa dajú ukradnúť napríklad aj pri prenose cez wi-fi v kaviarni. Používate na posielanie fotiek šifrované aplikácie? Pripájate sa len z bezpečných wi-fi? Máte zabezpečený e-mail? Kvalitné heslo do zdieľaného fotoalbumu z dovolenky? Poznáte všetkých on-line „priateľov“ osobne a dosť dobre? Pokiaľ si nie ste istý, nahé fotky detí prosto nikam nedávajte. Dokonca ani tam, kde by ste pokojne zverejnili vlastné nahé fotky. Fotka zo Stories sa dá odfotiť, odkaz z verejných sietí na zdieľanie fotografií sa v relevantnej komunite rýchlo rozšíri.

A prečo si dávať pozor aj na oblečené fotky a videá? S dnešnými programami nie je problém namontovať tváričku vášho krásneho dieťatka na nejaké iné, nahé a zneužívané telíčko. Áno, tá tvárička, s ktorou súťažíte o dovolenku pri mori…

Zámienka na šikanu

Deti rady testujú hranice a v diskusiách na internete sa aj my odvážime robiť veci, ktoré by nám naživo nikdy nenapadli. Nielen fotografie, ale aj „pikantné“ a vtipné texty, kde je dieťa spoznateľné, sú ideálnou muníciou na šikanu – či už virtuálnu alebo skutočnú. A nahé obrázky, reálne alebo cudzie fotomontáže, sa môžu stať aj zdrojom vydierania.

Kým čokoľvek zverejníte, stojí za to sa zamyslieť, čo na to za pár rokov povedia sarkastickí puberťáci. Na škodu nie je ani meno seba a svojho dieťaťa z času na čas zadať do vyhľadávača. Hlavne na mamičkovských fórach sú bežne zdieľané najrôznejšie explicitné detaily. A je otázka, ktoré dieťa o pár rokov neskôr zaujíma popis vlastného počatia…

Dieťa politické

Je skvelé učiť deti aktívnemu občianstvu. V dospelosti ale môžu mať diametrálne iný názor ako rodičia, alebo sa môže radikálne zmeniť samotný systém. Budúcnosť nepoznáme, ale čo internet schváti, nikdy nenavráti. Preto opatrne s fotkami detí na politických akciách a demonštráciách. A preveľmi opatrne so zverejňovaním politicky radikálnych videí, kde hrá nejakú úlohu dieťa. V sociálnej bubline to môže vyvolať nadšené ovácie, mimo ňu možno aj záujem sociálky.

Bezpečnostní nerdi z radov mojich kamarátov by určite našli oveľa viac rizík. Čierne scenáre vyššie sú pre mňa tie najvýraznejšie. No a keď viem, čo hrozí, môžem tiež vymyslieť, ako tomu predísť…

Keď zdieľať, tak s ohľadom na dieťa

Aj napriek všetkým rizikám by podľa mňa bola škoda všetko rodičovské zdieľanie odsúdiť na zabudnutie. Vďaka sharentingu na verejných profiloch sa darí priviesť do povedomia veci, o ktorých by sa inak šepkalo. Autizmus, problémy s imunitou aj dojčením, náročnosť materstva, IVF, dúhové rodiny aj samoživiteľky, sexualita detí aj obdobie vzdoru… Pre rodiny verejne známych osobností navyše môže byť rozumné zdieľanie cestou, ako nakŕmiť bulvár, ale mať zároveň všetko pod kontrolou.

Mám také „zásady bezpečnosti práce“, ktoré považujem za správne. Kľudne sa nimi inšpirujte, keď budete vytvárať tie svoje.

Keby išlo o mňa, nevadila by mi táto fotka?

Na fotkách z výletu alebo spoločných aktivít nemusí byť nutne vidieť dieťaťu do tváre. Keď už sa dá dieťa spoznať, lepšie je vybrať také, za ktoré sa nebude v budúcnosti hanbiť. Pokiaľ to dieťa chápe, môžete ho nechať fotky spoluvybrať a cenzurovať tie, ktoré už sú vonku. Čím skôr budú tie, s ktorými nesúhlasí, z online priestoru preč, tým menšia je šanca na ich šírenie.

A čo táto historka?

Máte celú zbierku strašne vtipných historiek? Nechajte si ich na osobné stretnutia. Historke o tom, ako vaše dieťa pri kúpaní zdesene a s plačom objavuje niektoré orgány, sa možno na party zdvorilo zasmejú. Vypustiť to na internet, to si už koleduje o nesmrteľné meme.

V rámci možností viem, kto sa pozerá

Je fajn vedieť, ako je môj profil dohľadateľný a aké mám možnosti nastavenia súkromia. Aj tak radšej beriem obsah, ktorý nahrávam na internet, ako verejný. Čo sa tam raz nahrá, to sa môže dostať kamkoľvek. Aj zo súkromného (zamknutého) Instagramu môžu fotky uniknúť, stačí, aby si niekto urobil snímku obrazovky a tak sa môžu rozšíriť aj spomínané heslá k fotoalbumom.

Nastavenie súkromia na najčastejších sieťach

Práve teraz, v júli 2019, môžete nastavenia ovplyvniť zhruba takto:

  • Facebook: každý príspevok môže byť zdieľaný úplne verejne, s priateľmi priateľov a označených, s priateľmi, s vybraným okruhom ľudí alebo iba pre vás. Nikto nezaručí, že kedysi nejako „zabezpečený“ obsah nebude raz verejný, a že ktokoľvek čokoľvek neskopíruje.
  • Instagram: buď máte úplne verejný profil, alebo dovolíte prístup len profilom, ktoré pošlú žiadosť o zdieľanie a vy ju odsúhlasíte. Aj zo súkromného profilu môže jeho divák urobiť snímku obrazovky.>
  • Twitter: rovnako ako v prípade Instagramu
  • Diskusné fóra: väčšina obsahu je dohľadateľná a môže sa napríklad objaviť vo vyhľadávaní Googlu či Zoznamu. Aj pokiaľ je teraz fórum zatvorené, v budúcnosti to prevádzkovateľ môže zmeniť.
  • Služby na zdieľanie fotiek: obvykle môžete albumy zaheslovať, ale ako už teraz viete, poslať heslo ďalej nie je ťažké…
  • Blogy: aj keď dáte odkaz len pár ľuďom, až na výnimky je to obsah vyhľadateľný a verejne prístupný.

Obsah, ktorý vymažete, môže byť dostupný cez služby web.archive.org a podobné, alebo sa môže nachádzať v archíve danej služby.

Citlivé údaje sa dajú vynechať

Namiesto mena používam prezývku, namiesto „ona“ alebo „on“ neutrálny rod. Dátumy narodenia nechávam pohyblivo neurčité. Nepridávam adresy a keď zdieľam miesto, väčšinou radšej len neurčito. A nedávam viac údajov do jedného príspevku.

Budúce technológie neodhadnem, ale myslím na ne

Nikto nevieme, čo bude za 20 alebo 30 rokov. Kam sa posunú technológie? Kam sa posunie svet? To, čo dnes vyzerá ako drobnosť, sa môže stať rozhodujúcim faktorom. Pokiaľ už teda svojmu dieťaťu vytvárate digitálnu stopu, myslite na to. Sharentingom mu môžete zaistiť slávu a bohatstvo (ako príklad zoberme Mary-Kate a Ashley Olsen), ale aj spôsobiť vážne existenčné problémy (na to sú špecialisti v Číne).

Snažím sa mať prehľad, ako to rieši zvyšok rodiny

Digitálnu stopu detí nevytvárajú len rodičia. Kým na školy a krúžky už bola uvalená kliatba GDPR, tety, kamaráti a prarodičia hrozby vnímať vôbec nemusia. Nie je od veci vyjasniť si, čo, kedy, kde a ako je možné zverejniť – s kýmkoľvek, kto pozná osobné údaje dieťaťa, fotí ho, natáča alebo má prístup k fotkám. Minimálne tak, aby som mala prehľad, čo a kde sa deje. Ignorovanie sociálnych sietí („Ja Facebook nemám, babička áno, ale nech si zdieľa, čo chce,“) v tomto smere nie je vždy tým najlepším riešením.

Čo je podľa vás pre deti najhorší dôsledok?

Hlasovať

Čítajte tiež

9 vecí, ktoré by ste mali ako rodičia vedieť, keď posielate dieťa do tábora
9 vecí, ktoré by ste mali ako rodičia ve…3851
Letné dobrodružstvo pre deti: prespávačka a 3 malé hry k tomu
Letné dobrodružstvo pre deti: prespávačk…4099
Moje deti sa učia, čo samy chcú. Krkavčia matka o unschoolingu
Moje deti sa učia, čo samy chcú. Krkavči…2084
ďalšie články