“Práve tu niekde plánujem pripraviť pre deti trasu s úlohami. Bezkontaktnú samozrejme. A lov medveďov poznáš?” ukazovala kamarátka s dvojmetrovým odstupom a rúškom cez pol tváre na les okolo nás. Bol začiatok marca a mali sme pocit, že karanténa bude trvať ešte tak rok. Trasa aj lov medveďov mi prišli ako super nápad! A došlo mi, že drobné radosti pre okoloidúcich je fajn robiť, či už je napätá situácia, alebo môžeme normálne chodiť von.
Zámer je jednoduchý. Keď robím radosť ostatným, serotonín funguje aj mne a mám hneď lepší deň. A to tých ostatných ani nemusím poznať. Funguje to aj s deťmi! Ponúkam niekoľko spôsobov, ako na to.
Darček len tak
Raz som stretla susedku a mala som práve vážne zlý deň. Keď som poobede odchádzala z bytu, našla som na kľučke zavesenú taštičku s maličkosťou pre radosť a milým odkazom. Hneď mi to zdvihlo náladu.
To ma inšpirovalo občas urobiť niekomu len tak radosť malým darčekom, ktorý s odkazom nechám napríklad na lavičke v parku. Niekedy zostanem obďaleč a mám radosť z toho, keď vidím, že sa darčeka niekto ujal a odchádza s úsmevom na perách. Pre susedov občas niečo upečiem a rovnako ako pripravila susedka prekvapenie mne, nechám im zavesenú taštičku na kľučke ich bytu.
Medvede vedia
…že turisti nemajú zbrane! A tak vyzerajú za oknami okoloidúcich a robia radosť deťom, ktoré sa ich vyberú hľadať.
Nápad sa rýchlo rozšíril po svete práve v čase pandémie – dvoch ušiakov vystavila za svojím oknom napríklad aj premiérka Nového Zélandu. Ľudia si aj naďalej inštalujú do okien plyšáky a organizujú tak deťom bezpečný “lov”. Prechádzka je pre ne o to zábavnejšia – aj keď sa synovi práve nechce von, toto lákadlo väčšinou zafunguje :-) Len je potrebné rozšíriť túto „úlohu“ aj do ostatných rodín v okolí, aby to malo správny účinok.
Umenie z kúskov prírody
Čas vonku sa dá stráviť kreatívne, aj keď sme len na lúke alebo v lese. S deťmi skladáme obrázky z kvetiniek, šišiek, listov a kameňov.
Deti baví proces a mňa rovnako rozosmeje, keď idem po chodníku a v tráve nájdem niečí pokus o obrázok bagra z okruhliakov. Na internete som sa inšpirovala napríklad TU. V našom lese sme objavili aj nápisy zo šišiek – môžeme si tak navzájom popriať napríklad pekný deň, alebo aj oznámiť svetu niečo šokujúce. Napríklad, že za ďalším stromom sa skrývajú… putovné kamene! O tých sa dočítate hneď v ďalšom bode. :-)
Putovné kamene
Podobnou kratochvíľou ako obrázky z prírodnín sú aj pomaľované kamene ponechávané vonku – tie sú dokonca spojené aj s posolstvom dobrých skutkov.
Sympatická mi príde iniciatíva malujemekaminky.cz. Nabáda k tomu, aby sme pomaľované kamene nechávali v okolí nielen pre radosť, ale keď nejaký sami nájdeme, aby sme to spojili s prispením napríklad aj len 50 centov na nami vybranú charitu. Moja 14-ročná sestra si k narodeninám priala veľké farby práve na túto činnosť, takže už začínam na všetky tie dobročinné príspevky šetriť.
Najlepšie je použiť akrylové farby alebo fixky, ktoré potom prestriekame bezfarebným lakom. Skúsiť môžete ale aj obyčajnú permanentnú fixku alebo lak na nechty. Vaše umelecké diela potom prežijú aj dážď:-)
Bunkre a schovávačky
Pamätáte si, ako ste ich radi stavali ako malí? V obývačke medzi kreslami, pod stolom alebo v lese z vetiev? Je to zábava aj v dospelosti! Skúste to napríklad vtedy, keď pôjdete na prechádzku so psom. Určite sa ešte v ten deň nájde nejaké (veľké) dieťa, ktorému tým rozjasníte jeho prechádzku.
(P)opletené mesto
Že je pletenie len pre babičky? Že sa pletie doma v kresle? Tak to sa pletiete!
Opletačky totiž frčia svetom a priadzami sa zdobia stromy, lavičky, sochy a dokonca aj autobusy. U sudedov vPrahe nájdete už tiež pár opletených alebo obháčkovaných miest – poriadne sa pozerajte, keď tam budete na výlete a pôjdete napríklad okolo Žižkovskej veže. Alebo vytaste ihlice a pridajte sa vo svojom meste – nemusí to byť hneď niečo veľké, stačí napríklad malý “náramok” na zábradlie :-) Z tepla domova si môžete „popletené mesto“ prezrieť TU.
Prekvapenie do schránky
Keď nie je čas sa stretnúť, keď práve nie je vhodná doba na návštevu alebo platí zákaz zhromažďovania, sú tu poštové schránky.
Tento rok sa nám v nej objavila knižka od kamarátov, omaľovanky so zvieratami, hračka zapožičaná pre deti alebo len lístok s pozdravom od susedov. A bolo to také super, že to chcem tiež posielať ďalej. Čo by sa vošlo do schránky napríklad babičke a dedovi?
Radosť pre prarodičov
Inšpirujte sa, ako urobiť radosť babičke alebo dedovi v jednom z mojich predchádzajúcich článkov.
Guerilla gardening
Je to “partizánske záhradkárčenie”, úpravu zanedbaného kúska prírody napríklad v meste.
Na prvý pohľad bohumilá činnosť má ľahko nelegálny háčik, zasahovanie do cudzieho (často mestského) majetku. Z mojej skúsenosti sa ale stačí s mestom dohodnúť a ponúkanú proaktivitu máloktorí predstavitelia odmietnu. Ak už teda dlho chodíte okolo prerastených kríkov vo vašej ulici, odporúčam zobrať motyku alebo záhradnícke nožnice a urobiť radosť sebe aj spoluobčanom.
Voľne k odberu
Keď majiteľ obchodíka s oblečením v našom meste oznámil susedom, že dá k dispozícii pred svoj obchod krabicu plnú rúšok, ktoré s rodinou ušili, boli sme všetci dojatí. Predsa len je svet ešte v poriadku!
Tak presne tento pocit môžeme tiež šíriť ďalej. Nie každý má asi kapacitu ušiť 300 rúšok, ale aj málo stačí, napríklad pre susedov v bytovom dome. Voľne k odberu takto nechávame napríklad aj prebytočné knižky alebo CDčka. Zatiaľ všetky zmizli, nech už sme ich umiestnili do krabice pred dvere alebo do boxu na knihy v meste. (A ak taký box v obci ešte nemáte, je to skvelá vec. Stačí sa zase dohodnúť s mestom a niekam umiestniť regál, schránku s ceduľkou ponúkajúcou požičať si, či priniesť nejakú knihu. U nás funguje na stanici a čítanie sa tam stále mení.)
Bezkontaktná trasa s úlohami
Nakresliť a zaskákať si panáka nakresleného na chodníku. Zaspievať nahlas pesničku. Popriať trom okoloidúcim pekný deň. Postaviť pri stanovisku komín z kameňov alebo v zime snehuliaka. Skákať žabiaky až k ďalšej lampe.
Fantázii sa medze nekladú – stačí napísať pár úloh a rozvešať ich po meste alebo po lese. Dobré je vystihnúť pekné počasie alebo kartičky zataviť či zabaliť do euroobalu – a po pár dňoch samozrejme chodník prejsť a úlohy po sebe zase upratať.
Už ste sa naladili na rozdávanie radosti? Ja musím vždy začať niečím jednoduchým, napríklad medveďmi v okne, aby ma neodradila zložitosť. Ale keďže radosť spôsobuje ďalšiu radosť a jej rozdávanie býva návykové, možno sa nabudúce stretneme aj pri opletaní autobusovej zastávky :-)
