Je jasné, že v súčasnom školskom systéme, keď je v triede tridsať detí, sa nie každému dieťaťu skrátka podarí pochopiť učiteľov spôsob výkladu. Ostatne, veľakrát mu nato neposkytnú ani potrebný čas. Nehovoriac o tom, že učitelia sa za 45 minút nemôžu venovať každému dieťaťu zvlášť, ba občas musia na hodine riešiť aj výchovné problémy. Odhliadnuc od tých učiteľov, ktorí majú niekoľko rokov zabehnutý štýl vyučovania, ktorý za žiadnu cenu nemienia meniť, vyvstane otázka: čo s tým? Vyučovať matematiku z iného uhla sa snaží Hejného metóda, ktorá stavia na individuálnej skúsenosti dieťaťa a učiteľom i deťom sľubuje radosť z matematiky.
O čo ide?
Túto metódu pre deti predškolského veku a deti na základných školách založil na skúsenostiach a experimentoch prof. Milan Hejný. Týmto spôsobom sa matematika v ČR učí už na viac ako 750 základných školách z celkového počtu 4100 škôl. Metóda vzbudila záujem aj vo Fínsku, Grécku, Taliansku, Švédsku, Poľsku a Kanade.
Metóda je založená na rešpektovaní 12 kľúčových princípoch, ktoré sa prelínajú, a nového vedenia detí, keď učiteľ funguje ako sprievodca, a nie ako nositeľ absolútnej pravdy. Ďalej stavia na skúsenosti detí a poučení sa z chýb. „Učiteľ verí,“ zdôrazňuje profesor Hejný, „že deti takmer celú matematiku objavia samy. Dokáže ich viesť, dávať im úlohy, organizovať medzi nimi diskusiu a byť trpezlivý. Poskytne im čas na zrod myšlienky, čo pochopiteľne chvíľu trvá.“
Tradičná výučba je založená na myšlienke, že učiteľ ako autorita stelesňujúca múdrosť ukáže deťom nejaký vzorec, deti si ho osvoja, precvičia a už ho vedia. Pretože tu ide hlavne o precvičovanie pamäti, veľa detí tieto matematické operácie zabudne. V Hejného metóde sa postupuje opačne ‒ dedukciou. Deti „vymyslia“ vzorec, postup a zdieľajú ich medzi sebou. Celá matematika tu tvorí jeden celok, nie izolované vzorce bez kontextu, bez nadväznosti, vysvetľuje Hejný. „Snažíme sa, aby matematika bola integrálnou súčasťou detského intelektu. Aby v deťoch vyvolávala radosť a aby matematiku videli aj v biológii a ďalších veciach.“ Okrem toho má táto metóda rozvíjať aj argumentačné a sociálne schopnosti.
Vďaka čomu by deti mali chápať matematiku lepšie?
Abstraktné operácie s pojmami, ktoré sa odohrávajú len na papieri, sa tu demonštrujú ako skúsenosť s konkrétnymi predmetmi. Matematické úlohy, ktoré deti riešia, sú zasadené do tzv. matematického prostredia, ktoré má nadväznosť na bežné životné skúsenosti dieťaťa. Než sa deti pustia do pojmov ako stena, hrana, výpočet objemu, tak ušijú na kocku obal, stavajú a popisujú plánky svojim spolužiakom, aby napríklad domček postavili na základe ich popisu. Takto si osvojujú základy matematického jazyka v praxi. Trojuholníky a štvorce skladajú z drievok, vystrihujú. Nasledujú diskusie o tom, koľko drievok treba na to, aby sa dal zostaviť štvorec, a ako by sa dal ten ktorý obrazec postaviť s čo najmenším počtom drievok.
So sčítaním a odčítaním pomáha napríklad „krokovanie“, „bodkované schody“ a kocky. Prv než zaznie napríklad úloha 6 mínus 2, deti si odčítanie môžu osvojiť pomocou tejto úlohy: Hoď modrou kockou a počet bodiek na kocke znamená počet bodiek na schode, na ktorý sa máš postaviť. Hoď červenou kockou a urob toľko krokov dozadu, koľko je bodiek na kocke. Kde stojíš?
„Učím tak matematiku ešte len päť rokov, ale napríklad záporné čísla pochopili deti dobre. Dobrá je aj práca s hypotézou a obhajoba riešenia. Žiaci sa naučia vypočuť a posúdiť návrhy druhých. Mala som šťastie, že mi rodičia dôverovali a deti učenie bavilo,“ dodáva k metóde Jitka Jandová, ktorá Hejného metódou učí matematiku na ZŠ Písnice.
Čo je cieľom metódy
„Môj syn raz nádherne vyriešil jednu matematickú úlohu, ale dostal z nej päťku, pretože namiesto žltej pastelky použil zelenú alebo obrátene,“ spomína Hejný. „Nakoniec sa ukázalo, že pani učiteľka len nepochopila jeho riešenie. A to je to, čomu by sa prostredníctvom tejto metódy žiaci a učitelia mali vyhnúť. Metóda má viesť k snahe porozumieť, rešpektovať rôzne postupy za použitia argumentov a pracovať s chybou nie ako s niečím, čo je zlé, ale čo vedie k poznaniu. A mať z matematiky radosť.“
