Spomínam si na moje divoké dospievanie, kedy sme s kamarátkami závistlivo okukovali piercingy a tetovania spolužiakov z vyšších ročníkov a netúžili po ničom inom, ako byť rovnako „drsné“, ako nám pripadali oni. Ja som mala šťastie. Moja mama mi všeličo dovolila a tak som v šestnástich hrdo odchádzala zo salóna s opuchnutým jazykom, na ktorom ma čerstvo chladila strieborná guľôčka. Dnes už piercing v jazyku nemám. K náušniciam rôzneho druhu a k tetovaniu mám ale stále kladný vzťah a často premýšľam nad tým, ako k tomu budem pristupovať, keď za mnou s podobným prosíkom za pár rokov príde môj syn.
Nedarilo sa mi nájsť hranicu medzi tým, aby som zostala cool mama a zároveň nedovolila niečo, čo bude ľutovať. A ako by som mu to mohla zakazovať, keď sama mám na sebe toľko obrázkov, že ich ani nespočítam? To by som bola za pokrytca, nie? Vy možno už máte doma odrastenejšie deti ako ja, takže je pre vás téma aktuálna a preto som si k písaniu pozvala odborníkov. Psychologičku Janu Růžičkovú a piercera, ktorý sa s dospievajúcimi aj ich rodičmi vo svojej praxi bežne stretáva. A k čomu sme dospeli? Že radikálne rozhodnutie nefunguje ani na jednej strane a najlepšie je nájsť kompromis, pretože keď niekto niečo naozaj chce, často ho ani mama nezastaví.
„Deti majú tendenciu zaujímať sa o tetovanie a v menšej miere o piercing už od 11 rokov. Podľa niektorých prieskumov sa napr. tetovať nechá až 30 % európskych teenagerov.“ – Jana Růžičková, psychológ
Miloslav Bugtcher Míka
Som piercer, mám 42 rokov a v odbore pracujem asi 25 rokov. Vzdelaním som ale ekonóm. Dĺžka praxe v rokoch nie je taká dôležitá ako jej intenzita, preto bude výstižnejšie, keď poviem, že mám napichaných viac ako 10 000 piercingov. Mojou primárnou špecializáciou je piercing genitálií, druhou špecializáciou je piercing uší u novorodencov, teda trochu odlišné odbory. Robím samozrejme všetky piercingy (aj mimo moju špecializáciu) s výnimkou surface a microdermal piercingov. V posledných rokoch sa intenzívne angažujem v zmenách legislatívy EU v odbore tetovania a piercingu, hlavne čo sa týka odborového vzdelávania.
Vyhovárame to aj plnoletým
K nám do Hellu (poznámka: salón, kde Miloslav pôsobí) prichádzajú „puberťáci“ bežne. Či už chcú piercing alebo tetovanie, zásadné je, že bez potvrdenia od rodičov si od nás nič neodnesú, a to by mali dodržiavať všetky salóny.
Prvým filtrom je recepcia, kde dotyčnému vysvetlia, že niektoré rozhodnutia je lepšie dôkladne zvážiť a až potom realizovať. Väčšinou sa nám to podarí „po dobrom“ a dotyčný odíde s tým, že nechce po zvyšok života nosiť niečo, čo bude ľutovať a zámer znovu zváži. To sa samozrejme nepodarí vždy. Často je puberťák rozhodnutý a na tetovanie ide obratom inam, kde mu ho urobia bez rečí. Našou filozofiou je ale robiť dobrú prácu a chceme, aby sa k nám zákazníci vracali. Človek, ktorému bez rečí vytetujete nejakú príšernosť, sa k vám určite nevráti.
„Čo sa týka veku, je podľa mňa ideálne, keď bude vaše dieťa plnoleté. Reálne s tým ale pravdepodobne príde oveľa skôr. Tu žiadny konsenzus neexistuje. Ja odporúčam radšej neskôr, aspoň od 16 rokov, kedy už je psychika teenagera viac sformovaná.“ – Jana Růžičková, psychológ
Zákonom je pre takéto úpravy tela daná hranica 18 rokov. To ale neznamená, že mávnutím prútika je človek v osemnástich vyspelý na všetky rozhodnutia. Stačí, keď si spomeniem na seba a svoje nápady v tomto veku. Niektoré piercingy robíme bežne aj u neplnoletých, ale u niektorých piercingov a tetovaní odmietam aj plnoletých zákazníkov. Dôvody sú rôzne, najčastejšie ale zjavná nevyzretosť zákazníka, zvýšené riziko zdravotných komplikácií alebo motívy tetovania, ktoré odporujú nášmu presvedčeniu, napríklad tie extrémistické.
„Legislatíva a hranica 18 rokov nie je všemocná. Piercing dieťaťu môže pokojne aplikovať aj nejaký kamarát alebo pochybný salón, kde nevyžadujú súhlas rodiča. To znamená, že ak je vaše dieťa skalopevne rozhodnuté nechať si tento úkon urobiť, nie je vo vašej moci ho zastaviť.“ – Jana Růžičková, psychológ
Keď si neviete rady, nechajte si pomôcť priamo v salóne
Stáva sa, že rodič príde s dieťaťom k nám a situáciu sa snaží vyriešiť s našou recepčnou ako mediátorom diskusie. To je podľa mňa dobrý krok.
Medzi dieťaťom a rodičom je medzigeneračná priepasť. Z pohľadu dieťaťa tomu „rodičia nerozumejú“, na druhej strane rodičia majú aj dnes občas názor „tetovanie a piercing je pre kriminálnikov feťákov“. Správna cesta je ako obvykle niekde uprostred. Ak dieťaťu zámer s potetovaným predlaktím vyhovorí naša potetovaná a skúsená recepčná, dieťa to väčšinou prijme už len preto, že to nie je názor jeho rodiča.
Ak na druhej strane majú rodičia nepodložene odmietavý postoj, pokúsime sa napríklad o dohodu, kedy rodič bude s tetovaním/piercingom súhlasiť po tom, čo dieťa dosiahne zlepšenie v škole. Obe strany tak môžu dosiahnuť svoje a nehrozí, že si dieťa namiesto toho nechá tetovanie pokaziť od amatéra, alebo chytí do rany infekciu v pochybnom zariadení.
„Keď do diskusie s dieťaťom nebudete vnášať výčitku a devalváciu jeho rozhodnutia, znížite riziko, že by bol piercing revoltou proti vám. Môže sa stať, že na konci tejto cesty si vaše dieťa piercing rozmyslí alebo rozhodnutie odloží. Aj keby sa tak ale nestalo, bude vám vaše dieťa vďačné (aj keď to nedá najavo), že ste pri ňom stáli. To najdôležitejšie, pre nás rodičov, je udržať si chladnú hlavu. Aj keď sme stvoriteľmi nášho dieťaťa, už dávno nie je naše, je samé sebou. Môžeme dať najavo náš nesúhlas, ale zároveň rešpekt k rozhodnutiu nechať si urobiť piercing. Verte, že vaše dieťa to ocení. Znížite tak riziko narušenia vzájomnej dôvery a prestrihnutia pomyselnej pupočnej šnúry.“ – Jana Růžičková, psychológ
Dobre, ale daj si „to“ niekam, kde to nebude vidieť!
Tento argument nie je úplne od veci, ale nie na prvom mieste. Tam je vždy motivácia pre tetovanie a jeho uskutočnenie.
Ak dieťa príde s nezmyselným nápadom, je lepšie ho presvedčiť, nech to o dva-tri roky odloží. Až keď sa toto nepodarí a je zjavné, že dieťa zákaz poruší, potom je lepšie ho smerovať tak, aby si z tetovania neodnieslo zdravotné komplikácie (teda do profesionálneho štúdia) a aby jeho hriech z mladosti nebol na prvý pohľad viditeľný.
Rodičia tiež často hovoria: „Nechaj si urobiť len niečo malé.“. Tento argument tiež nie je úplne správny. Malé, nesprávne vybrané tetovanie bude vadiť len o trošku menej ako veľké zlé tetovanie. Ja preferujem verziu „lepšie veľké a pekné tetovanie neskôr, ako malé a hnusné tetovanie teraz“.
Ako by som to ako otec urobil ja?
Ak by som sám mal deti, asi by boli ovplyvnené mojím odborom už od detstva.
Vzhľadom k tomu, že som na jednej strane slobodomyseľný a na druhej projektovo orientovaný človek, začal by som v tomto smere vzdelaním detí. Zaistil by som si relevantné zdroje a postupoval neutrálne. Ak by som ako argument použil „babička hovorievala“ alebo argumenty použil jednostranne, stratili by v očiach dieťaťa váhu. Deti nie sú také hlúpe, ako si rodičia často myslia. Pravdepodobne by som stanovil míľniky (primárne vo vzdelaní), ktorými by som tieto telesné modifikácie podmienil. Po ich dosiahnutí by som modifikáciu nielen povolil, ale aj zaplatil u profesionála, aby som dal dieťaťu praktický príklad do života.
4 kroky, ktoré odporúča psychológ:
- Nezakazujte: Osloboďte sa od vlastných emócií a predstáv krásy. To je možno pre vás, ako pre rodiča, to úplne najťažšie. Všetci máme vlastné predstavy a očakávania a čím je dieťa staršie, tým menej sa do rodičovských predstáv vojde. Našou úlohou je okrem výchovy byť správnym sprievodcom na ceste k dospelosti.
- Získajte maximum informácií: Odporúčam pozrieť si spoločne rôzne fotografie, poradiť sa v salóne, prečítať si všetky informácie, pozrieť si videá. Hlavne sa nerozčuľujte a využite to ako spoločný čas s dieťaťom.
- Zvážte riziká: Vzhľadom k tomu, že to predsa len je poškodenie kože, je potrebné brať do úvahy aj mieru bolesti, ošetrovanie rany, trvanie hojenia a v neposlednom rade aj riziká nakazenia hepatitídou či HIV, ak by dieťa nevyhľadalo odborný salón.
- Špecifikujte: Tu sa už všetko konkretizuje. Volíte časti tela a formu piercingu. Zvažujete, aké to bude v budúcnosti, či to nebude prekážať pri vykonávaní povolania a pri iných aktivitách. Ak dospejete k dohode, zapojte sa do výberu vhodného salónu a dohodnite sa na vašej prítomnosti pri vlastnom úkone. Nie ako dozor, ale ako podpora.
Piercing už nie je len pre puberťákov, chodia k nám aj dámy 50+
Pod pojmom piercing si ľudia často predstavujú iba oceľový piercing v nose alebo jazyku. To dnes ale nie sú najčastejšie piercingy.
V realite sú najčastejšie piercingy ušných chrupaviek a práve pre dámy 50+ sme zaviedli rad šperkov Hell Luxury, v ktorom hrajú prím diamanty zasadené do rôznych odtieňov zlata. Takže už to naozaj nie sú len rozmary mladých. Často k nám chodia dospievajúci aj spoločne s rodičmi, najčastejšie matky s dcérami. Spoločne si nechávajú robiť prvé tetovanie alebo piercing. Pri tetovaní to bolo bežné už pred mnohými rokmi, pri piercingu sa to veľmi rozšírilo v posledných asi 5 rokoch.
Využite akciu 2+1 balenie kávy zadarmo
Vychutnajte si svoju obľúbenú kávu ešte výhodnejšie! Ku dvom baleniam zrnkovej, mletej či instantnej kávy pridáme majiteľom TchiboCard to tretie, najlacnejšie, zadarmo.
