Práve čítate

Keď mama alebo otec nehovoria po slovensky alebo deti z bilingválnych rodín

2137  
Zdieľať: 

Keď mama alebo otec nehovoria po slovensky alebo deti z bilingválnych rodín

V Slovenskej republike neustále narastá počet zmiešaných párov, určite aj vy poznáte vo svojom okolí hneď niekoľko rodín, kde rodičia nehovoria rovnakým jazykom. Ak sú partneri bezdetní, nebýva to problém, buď jeden z nich vie jazyk toho druhého, alebo sa zhodnú na treťom dorozumievacom jazyku. Celá situácia sa trochu komplikuje, keď sa im narodia deti. Ako s nimi hovoriť? Ako ich začleniť do slovenskej škôlky a školy? Má bilingválna výchova nejaká úskalia?

21. 9. 2017 7 min. čítania Kamila Šemberová
Keď mama alebo otec nehovoria po slovensky alebo deti z bilingválnych rodín

Dvojjazyčnosť sa väčšinou týka párov z rôznych krajín alebo rodín žijúcich v zahraničí. Niekedy však môže nastať aj variant, že každý z rodičov hovorí iným jazykom a žijú v tretej krajine, kde deti chodia do škôlky či do školy, potom hovoríme o tzv. trilingvizme. Deti sa rodia so schopnosťou naučiť sa akýkoľvek jazyk. Viacjazyčnosť je prirodzeným potenciálom každého človeka, záleží len na tom, v akých podmienkach vyrastá. V afrických kmeňoch či v niektorých krajinách Ázie je bežné, že deti už od útleho detstva hovoria až tromi jazykmi a nikoho to neprekvapuje.

6108526728_246d06dcaf_o
Zdroj: Flickr.com

Bilingvizmus aj trilingvizmus

V minulom storočí sa predpokladalo, že vystavenie detí viacerým jazykom vedie k ich pomäteniu a pomalšiemu učeniu. Dnes sa už vie, že pravda nie je ani to, že by dvojjazyčné deti začínali hovoriť neskôr. Je tomu skôr naopak, tieto deti sa rozvíjajú rýchlejšie, bývajú kreatívnejšie, otvorenejšie a ľahšie si osvojujú ďalšie cudzie jazyky.

Akú metódu zvoliť?

Existuje niekoľko prístupov, zvolenú metódu však treba vždy dôsledne dodržiavať, aby sa dieťa naučilo jazyky od seba oddeľovať a cítilo sa komfortne. Najznámejšou a najviac odporúčanou metódou je: jeden jazyk, jeden rodič. Tento systém má tú výhodu, že každý z rodičov hovorí na dieťa svojím rodným jazykom, čiže bez chýb. Dieťa totiž nedokáže rozlíšiť správnu reč a chyby, od rodiča preberá reč ako celok.

Každopádne je tento prístup asi najprirodzenejší a pri malých deťoch najčastejší. Veď ako by sa človek mohol maznať s dieťaťom v inom ako rodnom jazyku. Úskalím tejto metódy môže byť fakt, že matka väčšinou trávi s dieťaťom oveľa viac času a tiež s ním podľa výskumov oveľa viac rozpráva, jazyku matky je tak dieťa vystavené mnohonásobne častejšie ako jazyku otca, oba jazyky teda nie sú rovnako frekventované. Neskôr možno pridať variant, ktorý sa týka používania jazyka podľa situácie: napr. doma sa zhovárať cudzím jazykom, vonku po slovensky atď. Situácia sa mení po nástupe detí do škôlky a školy, pri sťahovaní, dlhšej návšteve príbuzných atď.

15069880421_5644db1697_o
Zdroj: Flickr.com

Oba jazyky rovnako dôležité?

Nepredstavujte si, že dieťa začne hovoriť plynule oboma jazykmi a bude medzi nimi voľne prechádzať a prekladať z jedného do druhého. Väčšina detí opakuje slová v oboch jazykoch a vo vete použije to, ktoré mu napadne skôr. Takže spočiatku je to skôr taká „hatmatilka“. Netreba sa však znepokojovať. Dieťa považuje jeden jazyk za hlavný (pozri vyššie ‒ väčšinou ten, ktorým s ním hovorí mamička, pretože tento jazyk počúva väčšinu dňa). Prevažná väčšina bilingválnych detí jazyky v školskom veku už nemieša, vie, ktorý je ktorý, a používa ich správne.

Bilingválne deti mávajú v každom z jazykov menšiu slovnú zásobu ako rovnako staré deti monolingválne, ale v celkovom súčte je ich slovná zásoba väčšia. To, ktorý jazyk považujú za hlavný, sa počas ich života mení podľa toho, koľko času sú ktorému jazyku vystavení. Aby sa jazyk udržal, malo by mu byť dieťa vystavené tretinu dňa. Ak je teda celý deň v slovenskej škôlke, slovenčina začne postupne prevažovať, takže sa treba viac zamerať na druhý jazyk, aby oň dieťa postupom času neprišlo.

Každé dieťa je iné

Samozrejme platí to, čo vždy. Každé dieťa je osobnosť s určitými silnými a slabšími stránkami. Ak vychovávame v bilingválnej rodine viac detí, vidíme, že každé z nich k tejto problematike pristupuje svojím špecifickým spôsobom, hoci sa každému z nich snažíme zaistiť rovnaké podmienky. Pri výchove dieťaťa by sme si vždy mali uvedomiť, že najdôležitejší je psychický a emočný vývoj dieťaťa. Dieťa prijme v podstate čokoľvek, len musí vedieť, prečo sa veci dejú.

Ak rodičia chvíľu hovoria jedným jazykom a chvíľu druhým, dieťa tým veľmi mätú a môže to byť pre neho veľmi stresujúce. Veľmi dôležitý je aj empatický prístup školy; deti z bilingválnych rodín väčšinou veľmi skoro svojich monolingválnych rovesníkov doženú, len im treba pomôcť, podporiť ich a dať im o niečo viac času. Prílišným tlakom na výkon sú tieto deti zbytočne stresované.

97499962_5ed317e94b_o
Zdroj: Flickr.com

Kedy začať? Hneď!

Občas majú rodičia pocit, že dieťa nechcú druhým jazykom zaťažovať, že počkajú, až dosiahne štyri-päť rokov, že potom bude na výučbu druhého jazyka pripravenejšie. Psychológovia tento prístup neodporúčajú z niekoľkých dôvodov ‒ jeden z rodičov pravdepodobne nehovorí preňho nematerinským jazykom bez chýb, dieťa si teda osvojí zlú výslovnosť a chybnú gramatiku. Neskôr nebude chápať, prečo má zrazu prejsť na druhý jazyk. Rodičia medzi sebou pravdepodobne nehovoria svojím materinským jazykom, čo môže byť pre malé dieťa dosť mätúce. Vo vyššom veku už bude mať upevnený jeden materinský jazyk a len ťažko dosiahne rovnakú úroveň v druhom jazyku.

Naopak, s dvojjazyčnou výchovou sa má začať ihneď po narodení, dieťa rozoznáva hlasy a zvuky dokonca už v prenatálnom veku. Rozvoj reči teda nezačína prvým slovkom, ako by sa mohlo z laického pohľadu zdať, ale už od narodenia dieťaťa prebieha tzv. fáza receptívneho vstrebávania jazyka, ktorá je pre jazykový vývoj každého človeka veľmi dôležitá.

Bilingválne dieťa slovenských rodičov?

Doslova bilingválne nie, ale samozrejme, že ak sa budete s dieťaťom od útleho veku zhovárať v cudzom jazyku, naučí sa ho, ale vždy bude jeho materinským jazykom slovenčina. Ak totiž nebude rodený hovorca s dieťaťom denne niekoľko hodín, nemožno očakávať, že sa mu cudzí jazyk dostane pod kožu. Z druhej strany, čím skôr sa s učením druhého jazyka začne, tým lepšie.

16076267243_74440572ed_o
Zdroj: Flickr.com

Čo robiť, ak chceme vychovať jazykovo vybavené dieťa?

Dá sa na tom pracovať už od útleho veku. Púšťajte mu rozprávky, básničky, pesničky, vystavujte ho pôsobeniu cudzieho jazyka. Je ideálne nájsť mu priateľov rovnakého veku, ktorí hovoria požadovaným jazykom. Deti sa dohovoria v podstate hneď. Môžete tiež nájsť pestúnku, ktorej materinským jazykom je napríklad angličtina. Alebo dieťa dať do cudzojazyčnej škôlky či školy. Nečakajte však zázraky, dieťa nebude bilingválne, ale bude mať veľmi dobrý základ pre neskoršie učenie cudzích jazykov. A ak bude cudziemu jazyku vystavené často, jeho prirodzená zvedavosť ho bude veľmi motivovať, čo je jeden z hlavných faktorov úspechu.

Takto nie!

Psychológovia varujú pred používaním cudzieho jazyka nerodenými hovorcami len za účelom učenia. Sú známe prípady, keď to deťom spôsobilo traumu, ktorá mala ďalekosiahle dôsledky. Deti nechápali, prečo otecko či mamička so všetkými hovoria po slovensky, ale s nimi len po anglicky či po nemecky, a odniesli si šrámy na duši až do dospelosti.

Je každé dieťa v bilingválnej rodine prirodzene bilingválne? Nie je

Záleží na mnohých faktoroch, či rodičia vedome vedú bilingválnu výchovou (väčšinou metóda: jeden rodič, jeden jazyk), či jazyk rodičov má v danej krajine prestíž (rodičia sa ním nehanbia hovoriť na verejnosti, naopak, vychovávajú svoje deti v rámci svojej pôvodnej kultúry) a pod. Situácia sa počas vývoja dieťaťa mení: ak si všimneme, že znalosť jedného z jazykov u dieťaťa slabne, mali by sme ju podporiť (rôznymi aktivitami v danom jazyku, návštevou krajiny, kamarátov, pobytom u príbuzných atď.).

Aj čeština je cudzí jazyk

Pre zmiešané česko-slovenské manželstvá platia rovnaké zásady ako pre akékoľvek iné zmiešané manželstvá. Rodičia by sa mali s dieťaťom zhovárať každý vo svojom materinskom jazyku, nemiešať ich. Tiež by mali byť trpezliví pri nástupe do školy, keď sa napr. po dlhšom pobyte u starých rodičov môže kvôli podobnosti oboch jazykov deťom pliesť slovná zásoba či gramatické pravidlá. Všetko sa väčšinou s určitou pomocou bez problémov ustáli.

Kedy pridať ďalší cudzí jazyk?

Tu neexistujú žiadne obmedzenia, bilingválne deti sa môžu ďalší jazyk učiť rovnako ako deti monolingválne, pokojne už od prvej triedy, ak to škola ponúka. Výskumy uvádzajú, že ďalší jazyk sa väčšinou učia ľahšie.

24488743 - elementary pupils in geography class with teacher
Zdroj: Flickr.com

 

Čítajte tiež

Desiate pre múdre hlavičky od Margit Slimákovej
Desiate pre múdre hlavičky od Margit Sli…2316
Ako vybrať športový krúžok pre deti
Ako vybrať športový krúžok pre deti2357
Jednoduchý peračník, ktorý zvládnu vyrobiť aj deti
Jednoduchý peračník, ktorý zvládnu vyrob…3106
ďalšie články