Ak sa chystáte prvýkrát s deťmi niekam pod stan, je dobré sa o tom s nimi porozprávať, povedať o stanovaní nejaké historky z detstva alebo si táborenie dokonca vyskúšať. Trebárs uprostred obývačky alebo ešte lepšie na záhrade. Už len pre ten pocit, aké to v stane je. A keď v ňom deti budú chcieť prespať, to je len dobre! Môžete sa tak vyvarovať nepríjemných okamihov, keď na mieste zistíte, že vaše dieťa neznáša malé priestory, alebo že nie je schopné spať inde než vo svojej posteli.
Deťom dovoľte, nech si samy zabalia svoj batoh a potom spolu preberte, či sa vybrané veci hodia na táborenie, prípadne ich naveďte, čo by nemalo pri kempovaní chýbať. Ak ste ako malí táborili, bude pre vás hračka deti nalákať zaujímavými historkami alebo ich naopak varovať pred rôznymi nástrahami, ktoré ich môžu v prírode stretnúť. Hlavne nič nepreháňajte a všetko považujte za veľké dobrodružstvo!
Moje deti sú napríklad na kempovanie ešte malé, ale poznám rodiny, ktoré kempovali aj s bábätkami. Každopádne my sme s deťmi pod stanom ešte neboli, takže je to pre ne veľká neznáma a obrovské dobrodružstvo! Rozhodne sa však tomu nebudeme brániť a už sa teším, až vyrazíme kempovať so všetkým, čo k tomu patrí! Zatiaľ sme len v rámci príprav skúsili s deťmi kempovanie na skúšku. Nesmel chýbať stan v záhrade, pár potrebných vecí na kempovanie a nezľakli sme sa ani zlého počasia. Veď ako sa hovorí: ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Pred týmto improvizovaným kempovaním sme deťom položili zopár otázok, aby sme si „zmapovali terén“ − čo o kempovaní vedia, čo by si vzali so sebou, a rovnaké otázky sme im potom položili po prepršanom cvičení. Odniesli si z neho niečo? Zistili niečo?
Pred našou kempovacou akciou deti o kempovaní a stanovaní veľa netušili. Len náš najstarší respondent má so stanovaním skúsenosti, a tak toho povedal najviac:
Tadeáš (10 rokov)
„Kempovať ma baví! Hlavne ma baví spať na zemi v spacáku.“
A čo by si si so sebou na takýto výlet vzal?
„Určite vreckový nôž a lampáš. A keby to šlo, tak aj xbox.“
A čo by si pod stanom jedol?
„Jedol by som rožky s nutelou a pil by som kolu.“
Čo myslíš, ako dlho by si vydržal v tábore bez rodičov?
„Asi mesiac. Ale cnelo by sa mi! “
Ostatné deti skôr počúvali Tadeáša a do debaty sa veľmi nezapájali. Po kempovaní na skúšku však získali určitú predstavu a my vám prinášame niektoré osvietené názory aj tých mladších.
Bela (4 roky), Tinka (4 roky), Karolínka (4 roky), Evelínka (2 roky), David (7 rokov)
Tak deti, teraz už tušíte, čo by ste si vzali so sebou do tábora?
Deti sa prekrikujú: „Batoh, tenisky, spacák, stan!“
David: „Futbalovú loptu!“
A keby pršalo, čo by sa vám mohlo hodiť?
Dievčatá: „Dáždnik a čižmy!“
David: „Nepremokavá bunda a pláštenka!“
Chceli by ste v tábore bývať radšej v chatkách alebo v stane?
Väčšina detí: „V chatke!“
Bela: „V stane, pretože tam neprší a je to väčšie dobrodružstvo.“
A myslíte si, že je ťažké postaviť stan?
Všetci sa zhodnú: „Áno !!!“
A čo k tomu potrebujete?
Tinka: „Kolíky!“
David: „Tyče k stanu!“
Kája: „Kladivo!“
Čo by ste si do stanu dali?
David: „Perinu a matrac! “
Bela: „Vankúš! “
Po chvíli sa deti zhodnú: „No, možno lepší bude spacák.“
A čo by ste jedli, keby ste boli pod stanom?
Dievčatá: „Cukríky!“
David: „Žemle z domu a jogurty.“
A ako by ste si varili?
Deti netušia.
Ako dlho by ste v tábore vydržali bez rodičov?
Všetci: „Iba jeden deň!“
Myslím, že je evidentné, že kempovanie deťom (najmä mestským) len prospeje! Navyše je to pre všetkých dobre spoločne strávený čas! Deti sa zároveň dozvedia veľa nových informácií a dostanú sa do situácií, ktoré nemajú šancu inak zažiť! Preto neváhajte zbaliť stan a hurá s deťmi do prírody!
