Sebeckosť je u malých detí normálna
U jedináčikov a prvorodených detí budete musieť vyvinúť väčšiu námahu, ale ani druhorodeným deťom či deťom s viacerými súrodencami sa tento problém nevyhýba. Sebeckosť je u detí do troch rokov úplne prirodzená, nič iné než samy seba a vlastné potreby si totiž neuvedomujú. Malé dieťa si vytvára väzbu k ľuďom aj veciam a táto schopnosť pomáha vytvoriť emocionálne zdravú osobnosť. Záleží samozrejme na temperamente, niektoré deti riešia problematické situácie hlasným krikom a záchvatmi hnevu, iné sú pokojnejšie, aj keď ani im to nie je príjemné. Až štvorročné dieťa dokáže aspoň na chvíľu odsunúť svoje vlastné potreby a vzdať sa niečoho v prospech druhého. Aby tak mohlo urobiť, treba ho naučiť vcítiť sa do druhého človeka. Až o pár rokov deti pochopia pojmy spravodlivosť a kompromis tak, ako ich chápeme my.
Rezignovať? Nie!
Znamená to, že máme rezignovať a počkať, až deti vyrastú? V žiadnom prípade, princíp spravodlivosti a rovnosti by sme im mali vštepovať už odmalička. „Tento kúsok čokolády je pre teba a ten druhý pre bračeka, teraz sa bude chvíľu hojdať Helenka, potom zase ty.“ Dieťa (najmä to najstaršie v rodine) by nikdy nemalo mať pocit, že sa na jeho priania a potreby neberie ohľad. Niekedy sú kompromisy ťažké, najmä pri veciach, ktoré nejdú dosť dobre rozdeliť, ale aj tu pomôže rodičovská diplomacia a snaha o to, aby deti samy, pokiaľ možno pokojne, vyjadrili svoje priania a dospeli k dohode. Ľahšie totiž dodržia rozhodnutia, ktoré urobili samy.
Tréning robí majstra
Už veľmi malé dieťa chápe, že si nemôže brať veci bez dovolenia. Chce to len trochu trpezlivosti a dôslednosti, aby sa naučilo, že niektoré typy správania sú žiaduce a iné sú zasa nevhodné. Za žiaduce správanie dieťa samozrejme chválime, čím takéto správanie upevňujeme. Ideálne je, ak namiesto: „Ty si ale dobré dievčatko,“ povieme: „Vidíš, akú má Anička radosť, že sa môže chvíľu povoziť na trojkolke?“ Veľmi dôležité je sa o pocitoch porozprávať – o svojich aj tých druhých. Čím častejšie to robíme, tým je väčšia šanca, že sa dieťa bude správať empatickejšie, čiže bude mať menej konfliktov s kamarátmi a spolužiakmi. A vďaka tomu bude v živote oveľa spokojnejšie. Lebo bez tohto „tréningu“ často ani netuší, že svojím správaním niekomu ubližuje. Nevyzná sa samo v sebe, tak ako by mohlo vedieť, čo si myslia a ako sa cítia druhí?
Nechajte to na deti (keď je to možné)
Ak je spor v civilizovaných medziach, nechajte deti, aby si svoje spory vyriešili samy. Až vo chvíli, keď situácia začína byť nebezpečná a deti by si mohli ublížiť, sa do toho vložte a pomôžte im konflikt vyriešiť, prípadne odveďte pozornosť detí na niečo iné. Nikdy nenúťte dieťa násilím, aby vám vec vydalo, v takom prípade ju totiž bude urputnejšie brániť, pretože je zahnané do kúta a nemá inú možnosť, ako si „zachovať tvár“. Sledujte, ako sa vaše dieťa správa v skupine detí. Ak si uzurpuje všetky hračky pre seba, malo by sa dozvedieť, že kvôli tomuto správaniu sa s ním deti nebudú chcieť hrať. Ak je väčšinou v úlohe obete, malo by sa naučiť hovoriť „nie“. K zmenám v správaní môže dôjsť len vďaka vášmu trpezlivému vedeniu a vysvetľovaniu. Rozhovor na tému „delenie sa o veci“ si nechajte na chvíľu, keď vládne pokoj a o všetkom sa môžete porozprávať bez emócií.
Najväčšie chyby rodičov
- Nenúťte staršie dieťa, aby sa delilo s mladším. Mladšie deti bývajú sociálne veľmi zdatné a veľmi rýchlo dokážu zistiť, že rodičia im všetko dovolia, len aby bol doma pokoj, čo potom často zneužívajú.
- Neprechádzajte konflikty medzi deťmi bez slov. Ospravedlňte sa za chybu vášho dieťaťa, aj keď viete, že dieťa v tomto veku ešte nie je dostatočne zrelé na to, aby nebolo sebecké.
- Buďte realisti, zdieľanie je kľúčová schopnosť, jej nacvičenie trvá dlho a pri trénovaní vás budú sprevádzať úspechy aj pády. S trochou trpezlivosti a množstvom lásky môžete dieťa naučiť tejto schopnosti, ktorú bude používať celý svoj život.
Siahnite si do svedomia
Katka Králová na webstránke Nevýchova.cz radí rodičom, aby sa zamysleli sami nad sebou. Naozaj radi požičiavate svoje veci (tie, na ktorých vám záleží)? Máte radosť z požičiavania vecí cudzím ľuďom? Keď si úprimne odpoviete na tieto otázky a skúsite sa vžiť do svojho dieťaťa, lepšie pochopíte, prečo nechce požičať hračku niekomu, kto je mu úplne cudzí, alebo o kom vie, že ničí veci.
Zlaté pravidlo výchovy
Takže aj tu platí kráľovské pravidlo výchovy ‒ deti sa učia tým, čo robíme, nie tým, čo im hovoríme. Ak teda z požičiavania vecí urobíme príjemnú chvíľu – „Požičala som babičke svoju novú knihu, až ju prečíta, tak nám ju vráti.“ ‒ dieťa sa naučí, že podeliť sa s niekým o veci je pre vás úplne prirodzené. Naopak, ak mu vytrhnete z ruky váš mobilný telefón, peňaženku či kľúče so slovami: „To je moje, na to nesiahaj,“ ťažko môžete čakať, že sa bude správať inak ako vy. Dieťa v takom prípade vidí, že vaše veci patria len vám, na tie sa nesiaha, ale jeho veci sa majú požičiavať aj cudzím deťom, ktoré vôbec nepozná. To je z jeho pohľadu silne mätúce.
Ako na to?
- Ak niečo požičiavate cudzím ľuďom, urobte to pred dieťaťom a s radosťou.
- Požičiavajte veci aj vašim deťom, teda dajte im ich na chvíľu do ruky, ale samozrejme im vysvetlite, ako veľmi je pre vás tá vec cenná a ako vám záleží na tom, aby sa nerozbila. Dieťa majte pod dohľadom a predíďte možnému zničeniu.
- Nenúťte vaše dieťa deliť sa o všetko (vy by ste tiež nikomu nepožičali svoj snubný prsteň či drahocenný servis po prababičke).
Americký guru výchovy detí, pediater William Sears, autor viac ako tridsiatich kníh o výchove detí známej ako Searsova výchovná knižnica tvrdí, že deti nedokážu odolať novým hračkám. Ak má teda vaše dieťa problém podeliť sa o veci, dohodnite sa s rodičmi jeho kamarátov, že na návštevu prinesú aj hračky. Deti sa tak o svoje hračky ľahšie podelia, pretože za to, aby sa mohli hrať s novými hračkami od kamarátov, sa rady na chvíľu vzdajú tých svojich. Ak aj vtedy dochádza k sporom, skúste tzv. budíkovú metódu. Keď po uplynutí určitej doby zazvoní budík, deti si hračku vymenia, teda o ňu nadlho neprídu. Veľmi malé dieťa si totiž vôbec nedokáže predstaviť, že niečo, čo pustí z ruky, dostane aj späť. Toto treba mnohokrát vyskúšať, aby malo túto skúsenosť zažitú.
