Neviem, kto ako prvý v dámskych časopisoch vymyslel titulok „Buďte aj doma žena-vamp!“, ale nemám ho rád. Veľa žien má pocit, že aj doma musia stále vyzerať, že niekam idú, najlepšie asi do divadla. Hneď z postele letieť do kúpeľne, „urobiť si tvár“ a hlavne na sebe nemať nič naozaj pohodlné.
Ja nehovorím, že by to ženám nemalo seknúť. Len je škoda, keď si nepripustia, že im to pristane jednoducho tak, ako sú – kľudne trochu neučesané, nenalíčené, oblečené „do pohody“. Ja som si predsa svoju ženu zobral, pretože sa mi páči. A najviac sa mi páči, keď je prirodzená a svoja. Aj v teplákoch.
Také tepláky sú totiž v prvom rade tak nejako pekne milo domáce. Keď ich máte na sebe, tak je jasné, že sa nikam nejde, nič sa nemusí riešiť, že vás dnes čaká len pohoda, kľud a teplo rodinného krbu. Ale keď v sobotu ráno manželka vhupne do džínsov a svetríka, nalíči sa a urobí si účes, som už od raňajok na pozore, čo sa teda má stať…
Naopak tepláky znamenajú, že máme čas dať si kávičku alebo sa len tak váľať pri telke.
Rovnica, že domáce oblečenie = zanedbanosť, podľa mňa neplatí. Jasné, že by nemali byť vhodné tak akurát na chalupu a aj to len potme, ale to isté predsa platí aj pre ostatné oblečenie.
Takže milé ženy, ja za všetkých mužov hlasujem, aby ste sa nenútili „byť aj doma žena-vamp“. Medzi všetkými tými blúzkami pre nezmyselné príležitosti sa vo vašom šatníku určite nájde miesto aspoň pre jedny pekné tepláky.
