Pijete kávu alebo čaj? Má vrchový športovec čas vychutnať si ich ako všedný človek v kaviarni alebo v teple domova?
Pijem aj jedno aj druhé. Dokonca by som sa mohol nazvať kávičkár. Aj keď denne vypijem dve, maximálne tri kávy, vždy sa snažím, aby bola kvalitná a chutná. Najčastejšie si ju robím doma, ale keď mám nejaké stretnutie, tak väčšinou je pri káve.
Niektorí odborníci odporúčajú kávu pred tréningom na dodanie energie a pre lepší výkon. Má na vás káva tieto účinky?
Takto to nevnímam. Ja mám na nej rád hlavne chuť. Keď som niekde v zahraničí, kde viem, že dobrú kávu nerobia (napríklad v Číne), tak si ju nedám aj týždeň a fungujem rovnako.
Vo vytrvalostnej chôdzi sa vám podarilo dostať sa na vrchol svetového rebríčku. Vráťme sa ale na začiatok, prečo ste sa rozhodli práve pre tento šport?
Bola to zhoda okolností. Bavili ma vytrvalostné športy a keď som sa dostal do triedy zameranej na atletiku, skúšali sme rôzne disciplíny a jednou z nich bola aj chôdza. Celkom mi to išlo (bol som asi 2-3 v triede) a následne som sa dostal do tréningovej skupiny trénera Petra Mečiara, ktorý ma úplne sfanatizoval a vštepil mi lásku k tejto disciplíne.
Keďže je začiatok roka, ktorý pre mnohých znamená obdobie nových osobných výziev, z ktorých sa mnohé týkajú práve športu, odporučili by ste vytrvalostnú chôdzu našim čitateľom?
Chôdza je pre človeka najprirodzenejší pohyb, aj keď sa to nezdá, ale ani pri našej špeciálnej atletickej chôdzi pohybový aparát netrpí tak, ako pri behu. A navyše, športovci nemusia dodržiavať prísne pravidlá. Aj rôzny osobný tréneri, či odborníci odporúčajú začínať pohybové aktivity chôdzou, ktorú môžete postupne meniť na beh. Ale ak vám vyhovuje chôdza, je to zdraviu prospešný a pritom jednoduchý pohyb.
Na prvý pohľad je vytrvalostná chôdza nenáročná disciplína. Z pohľadu laika stačí vhodná obuv, športové oblečenie a môže sa vyraziť. Ako to v skutočnosti je? Čo by mali začiatočníci vedieť pred tým, ako sa do toho pustia?
Je to presne tak. Samozrejme, zvýšenou záťažou prichádzajú aj zvýšené požiadavky na regeneráciu, kvalitnejšiu obuv, zvyšovanie kondície na vysokohorských sústredeniach, lekárske zabezpečenie, ale v zásade stačí presne to, čo ste napísali v otázke.
Čo robiť v bode, keď si myslíme, že už ďalej nevládzeme? Máte nejaký trik na to, ako zostať motivovaný?
Predovšetkým vás šport musí baviť, napĺňať a musíte ho robiť z vlastného presvedčenia. Lebo, keď prídu krízové situácie, ľahšie sa cez ne prenesiete a krízy sú väčšinou krátkodobé. Aj mne sa stane, že sa mi niekedy nechce ísť na tréning, že som unavený, ale vtedy sa vyslovene donútim a poviem, si, že som profík, tak musím. Ale paradoxne takéto tréningy sa počas záťaže menia na jedny z najlepších a po tréningu mám tak úžasné pocity, že si hovorím, že to stálo za to sa „hecnúť“.
Pri chôdzi telo spaľuje veľa kalórií, preto je dôležité sa rozumne stravovať. Prezradíte nám, ako vyzerá váš jedálníček?
Ja ho mám trochu upravený. Tým, že chôdza je vytrvalostný šport, potrebujem efektívne pracovať s energiu. A ja som si našiel pre mňa najvyhovujúcejší systém stravovania na báze tukového metabolizmu. To znamená, že jem sladkosti, pečivo, uhlohydráty a sacharidy v čo najmenšej miere. Samozrejme, nedá sa byť bez sacharidov úplne, navyše aj chôdza na 50 km je relatívne intenzívna záťaž, ale tým, že som svoje telo neučil viac robiť s tukmi, tak mi vydrží energia bez krízy celú 50-ku.
Tohtoročné majstrovstvá sveta v atletike sa tento rok v auguste konajú v Londýne. Po získaní zlatej medaily na Olympiáde v Riu sa možno stretávate s vysokými očakávaniami od druhých. Vnímate nejaký nátlak alebo ich skôr beriete ako motiváciu?
Tlak to zatiaľ vôbec nie. Určite sa postupne bude stupňovať, ale už som dosť skúsený na to, aby som ho vedel spracovať a aby negatívne neovplyvnil môj výkon. Pod tlakom som bol aj v Riu, možno oveľa väčšom a zvládol som to, takže o toto obavy nemám a presne ako ste spomenuli v otázke, skôr sa snažím to využiť ako motiváciu.
