To by bola škoda, v nasledujúcich mesiacoch, ktoré ostávajú do začiatku školského roka, totiž možno urobiť kopu práce a pripraviť všetko tak, aby prechod do prvej triedy prebehol hladko. Začiatok školskej dochádzky u prváčika totiž znamená obrovskú zmenu v živote celej rodiny, preto z nej vyplývajúcim prípadným problémom bude lepšie predísť, ako ich riešiť neskôr pod časovým tlakom.
Prvá trieda nie je iba čítanie, písanie a počítanie
Na úspešné zvládnutie školských povinností prváčik potrebuje celú škálu zručností, samozrejme, že základnými piliermi sú písanie, čítanie a počítanie, ako si ešte všetci pamätáme z prvej triedy. Ale veľkú rolu hrá aj samostatnosť, zmysel pre povinnosť, dôkladnosť, sústredenosť, vytrvalosť, zmysel pre fair play atď. Je to proste celý rad schopností a znalostí, ktoré sa pri jednotlivých aktivitách v škole prepájajú.
Vývoj dieťaťa prebieha v súvislostiach, jednotlivé stupne vývoja sú vzájomné prepojené a podmienené, najmä vývoj myslenia (a reči) s rozvojom motoriky. Takže rozvíjaním jednej oblasti zároveň zlepšujeme aj ostatné.
V škôlke alebo v poradni poradia
Svoje dieťa najlepšie poznáte vy sami, viete, aké sú jeho silné a slabšie stránky. Ak máte nejaké pochybnosti, určite vám dobre poradia aj pani učiteľky v materskej škole, ktoré majú na rozdiel od vás oveľa väčšie skúsenosti, pretože im prešlo rukami mnoho detí. Okrem toho môžu objektívne zhodnotiť, ako je na tom vaše dieťa v porovnaní s rovesníkmi. V prípade väčších pochybností môžete navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu, kde vám vyškolení odborníci poradia, na čo konkrétne sa u dieťaťa zamerať.
Bezproblémová artikulácia je základ
Ak má dieťa ešte nejaké drobné logopedické problémy, treba si nájsť čas, aby sa odstránili. Do prvej triedy by dieťa malo nastúpiť s dokonalou výslovnosťou. Ak tomu tak nie je, chybná výslovnosť mu môže sťažovať nielen čítanie, ale aj písanie. Z logopedického hľadiska je náprava ideálna do siedmich rokov, potom sa už závažnejšie chyby napravujú len veľmi ťažko.
Príležitosti na rozvoj sú všade
Šesť- či sedemročné deti sú už samostatné, dá sa s nimi robiť takmer všetko. Vlastne každý zážitok možno považovať za príležitosť na rozvoj dieťaťa. Napr. idete na výlet: spoločne pripravíte desiatu na cestu, pozriete sa do mapy, pričom dieťaťu vysvetlíte základy práce s mapou, svetové strany atď. Potom vyrazíte, každý si nesie svoj batôžtek podľa fyzických možností, cestou pozorujete okolie a rozprávate sa o tom, čo vidíte (vtáky, zvieratá v lese, rastliny , slnko, mesiac, hviezdy atď.). Počítate najprv ihličnaté, potom listnaté stromy, potom zelené autá, potom červené atď. Po návrate necháte deti rozprávať o výlete babke alebo nakresliť obrázok o tom, čo ste spoločne zažili.
Počas jedného výletu, takto „mimochodom“ rozvíjate pozornosť, pamäť, hrubú i jemnú motoriku, pravo-ľavú orientáciu, orientáciu v čase atď. Praktických príkladov je v každodennom živote nespočetne, len sa treba na ne takto pozerať.
Rovnakým spôsobom sa dá pristupovať k pomoci v kuchyni pri spoločnom varení, k drobným prácam na záhrade atď. Všade okolo nás je kopa príležitostí na to, aby sme sa s deťmi o veciach rozprávali a sledovali, ako premýšľajú, ako sa učia atď. Zručnosti, s ktorými majú problémy, precvičujeme častejšie, aby došlo k ich nenásilnému prehĺbeniu. Deti sú od prírody zvedavé, zaujíma ich všetko. Dajte im aj sebe preto príležitosť, aby sa dozvedeli o svete čo najviac. Môžem vám zaručiť, že aj vy sa dozviete hromadu nových vecí. Moja dcéra dodnes spomína, ako som jej počas jedného výletu vysvetľovala princíp plavebnej komory. Môj muž počúval a keď som to celé dopovedala, hovorí: „Adelka, tie schody tam nie sú, ja ti teraz vysvetlím, ako to naozaj funguje.“
Najdôležitejšie oblasti precvičovania
Grafomotorika
Kreslenie, navliekanie korálikov, rôzne mozaiky, stavebnice, plastelína, modelovacia hmota atď.
Tréning pamäti a pozornosti
Rôzne pamäťové hry, napr.: Išiel som do zoologickej záhrady a stretol som tam slona. Druhý hráč pokračuje: Išiel som do zoologickej záhrady a stretol som tam slova a leva atď. Samozrejme pexeso, hry s kartami, rozprávanie rozprávok a príbehov. Slovný futbal – buď na posledné písmenko alebo na slabiky (babka – anjel – list alebo babka – kapusta – tanier atď.) Ak má dieťa pri hre so slabikami problémy, výbornou pomôckou je vytlieskavanie : jedna slabika = jedno tlesknutie, čiže ba-bič-ka atď. Aj toto cvičenie sa dá poňať ako hra (ak sa deti naučia dobre deliť slová, v prvej triede pri písaní túto znalosť veľmi ocenia).
Rozširovanie slovnej zásoby
Recitácia básničiek, spievanie pesničiek, rozprávanie príbehov a rozprávok (veľmi pekne možno využiť televíziu – napr. po sledovaní večerníčka necháme dieťa rozprávať, o čom príbeh bol). Začíname kratšími a jednoduchšími príbehmi, postupne volíme dlhšie a náročnejšie. Zábavné je tiež vymenovávanie zvierat či vecí začínajúcich na jednotlivé písmená, keď sa hráči striedajú (bobor – baran – býk atď.).
Precvičovanie hrubej motoriky a obratnosti
Jazda na bicykli, švihadlo, preliezačky, hádzanie lopty, lietajúcich tanierov, jazda na kolieskových či v zime na klasických korčuliach atď. Dôležité je trénovať aj výdrž: keď už sa dieťaťu nechce, pôvodnú aktivitu o chvíľku predĺžime, aby sa dieťa trošku premohlo a dokázalo sebe aj vám , že vie samo sebe rozkázať.
Tréning samostatnosti
V tomto veku je veľa vecí, ktoré dieťa môže robiť samo, samozrejmosťou by mala byť sebaobsluha, ale môže pomôcť aj s drobnými prácami v domácnosti (čo ho väčšinou baví, pretože tým rastie jeho „dôležitosť“, ale hlavne už od útleho veku pochopí, že keď sa všetci podieľajú na práci v domácnosti či na záhrade, tak potom zostane viac času na spoločné odpočinkové aktivity). K takýmto aktivitám patrí určite prestieranie stola, zalievanie kvetín, starostlivosť o domáce zviera atď.
Zásady spoločenského správania
Aj veľmi malé dieťa by malo vedieť poďakovať, poprosiť, pozdraviť, upratať po sebe zo stola, nenechávať veci ležať na zemi atď. Tieto zásady sú platné po celý život a čím skôr ich deti naučíme, tým lepšie. Ak tieto základné pravidlá chceme deti naučiť, mali by sme sa tak samozrejme správať aj my, a to nielen k dospelým, ale aj k deťom. Poďakujme im za pomoc, poprosme ich ‒ dávame tým najavo, že si ich vážime ako ľudské bytosti. Deti sa najviac učia napodobňovaním, oveľa menej, resp. takmer vôbec príkazmi. Preto ak rodičia vchádzajú do miestnosti bez pozdravu, ale deti nútia pozdraviť, len ťažko môže táto výchovná snaha dosiahnuť úspech. Možno povedať, že deti sú naším zrkadlovým obrazom ‒ vďaka nim vidíme, čo by sme sami mali na sebe zlepšiť.
